Slováci budú lietať lacnejšie: letecké spoločnosti spustili cenovú vojnu o klientov. Nízke ceny nevydržia dlho, varujú odborníci

Letecká spoločnosť Wizz Air nedávno oznámila presun svojej bázy z viedenského letiska Schwechat do Bratislavy. Zároveň tiež vyhrala tender na linku Bratislava – Košice. Okrem toho prinesie desiatky letov priamo z Bratislavy do celej Európy, čím otvorí krajinu turistom. Znamená to lacnejšie cestovanie, viac cestujúcich aj oživenie letiska, ktoré dlhé roky zápasilo so ziskom. Krajine má tiež priniesť príjem z cestovného ruchu – no názory odborníkov sú opatrné a neraz rozporuplné s plánom ministerstiev.

Z Viedne sa presunuli do Bratislavy

Bratislava sa postupne stáva významným leteckým hubom na cestovateľskej mape Európy. Od novembra budú prevádzkovať lacné letecké spojenia z letiska M. R. Štefánika hneď tri nízkonákladové spoločnosti – okrem irského Ryanairu a tureckého Pegasus pribudne aj maďarský prepravca Wizz Air. Zo slovenského hlavného mesta tak budúci rok môžu turisti cestovať až do 58 destinácií po celej Európe, pričom niekoľko liniek spojí Bratislavu aj s Egyptom, Izraelom či Arabskými emirátmi.

Bratislavské letisko je hojne využívané

Priestory letiska sú pomerne malé v porovnaní s okolitými krajinami, no je dôležitým leteckým bodom mesta

Fotogaléria 21 fotiek

+18

Expanziu nízkonákladových leteckých spoločností na Slovensko sčasti spôsobila situácia v susednom Rakúsku. Letisko vo Viedni – Schwechat – totiž pre vysoké prevádzkové poplatky stráca obľubu u low-cost dopravcov. Vysoké náklady na servis a parkovanie lietadiel znemožňujú dopravcom udržiavať nízke ceny leteniek, a preto prirodzene hľadajú úspornejšie možnosti.

„Presun súvisí predovšetkým s nedostatočnou kapacitou letiska Viedeň, narastá počet letov a letisko Viedeň sa zameriava na tradičné letecké spoločnosti. Takže je logické, že nízkonákladové spoločnosti si hľadajú nový prístav,” vysvetľuje odborník na dopravu a šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva (IDH) Ondrej Matej.

Bratislavské letisko sa preto stalo pre nízkonákladové spoločnosti atraktívnou voľbou – po prvé vďaka nižším poplatkom, po druhé preto, že je od viedenského letiska aj od hlavného mesta vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov.

Maďarský prepravca sa rozhodol presťahovať do Bratislavy natrvalo. Založí tu svoju základňu so štyrmi lietadlami a získa aj viacero bonusov. Okrem úspor na prevádzke spoločnosť dostane päť miliónovú dotáciu od slovenskej vlády, ktorá bude spolufinancovať lety z hlavného mesta do Košíc.

Pravdepodobne dokáže spoločnosť udržať aj časť zákazníkov z Rakúska, keďže Bratislavu a Viedeň spájajú vlakové a autobusové linky a cesta na naše letisko pre nich nebude predstavovať žiaden problém, aj keď potrvá dlhšie. Faktom je, že obyvatelia západného Slovenska takto za lacnými letmi cestovali desaťročia – len opačným smerom, na Schwechat.

Cenová vojna

Pre maďarskú spoločnosť však situácia nie je úplne ružová. Na bratislavskom letisku doteraz dominoval iný low-coster – írsky Ryanair, ktorý sa svojich pozícií len tak nevzdá. Dve letecké spoločnosti už spustili súboj o klientov, ktorých lákajú najmä nízke ceny. Krátko po tom, čo Wizz Air oznámil expanziu do Bratislavy a spustenie prvých 15 liniek s najlacnejšími letenkami za 19,99 eur, irský konkurent reagoval spustením siedmich identických liniek – a rovno podrazil ceny na 14,99 eur.

Pred niekoľkými týždňami maďarská spoločnosť predstavila ďalšie novinky – z Bratislavy od januára a marca spustí lety do ďalších 12 destinácií, vrátane Berlína, Ríma a Tel Avivu. Ryanair reagoval niekoľko dní na to oznámením, že rozširuje ponuku letov z Bratislavy – od marca spustí linku do talianskej Pisy a zároveň začína expanziu na druhom najväčšom slovenskom letisku. Z metropoly východu sa na jar začne lietať do španielskej Malagy.

Domáci turisti si zatiaľ súboj dvoch spoločností môžu naplno užiť a kupovať lacné letenky, pokiaľ sú v ponuke. Toto však nemusí trvať dlho. Extrémne znižovanie cien – tzv. dumping – je síce efektívnym, ale krátkodobým nástrojom na vytláčanie konkurentov z trhu.

„Ryanair toto urobil už viackrát. A viackrát aj vyhral. Bude dumpovať ceny pre pasažierov, až kým sa konkurenčný protivník nerozhodne odísť z linky. Potom ceny zvýši, to sa stalo už niekoľkokrát,“ vysvetľuje travel bloger Martin Hanzel z Tour de Svet.

Príchod konkurencie môže vyvolať boj o ľudí, je preto možné že letenky ešte viac zlacnejú, pripúšťa odborník Matej. Ale tiež zdôrazňuje, že bude to krátkodobé. Ceny letov totiž posledné dva roky rástli kvôli staršiemu palivu a daniam – tieto náklady by v dlhšom horizonte bez straty nemohla podliezť žiadna firma.

Foto: Pexels - wolfgang-weiser

Wizz Air, lietadlo, cestovanie Lietadlo nízkonákladovej spoločnosti Wizz Air. Ilustračný záber.

Prínos pre ekonomiku

Ministerstvo cestovného ruchu a športu očakáva, že nové lety rozvinú hospodárstvo krajiny vo veľkom. „Vďaka nižším prevádzkovým nákladom, dostupnejšej infraštruktúre a kratšiemu odbaveniu môže letisko konkurovať nielen Viedni, ale aj Budapešti alebo Prahe, najmä v segmente low-cost a charterových letov,” objasnilo komunikačné oddelenie ministerstva.

„Každý nárast leteckej prevádzky vytvára nové priame a nepriame pracovné miesta v sektore dopravy, ubytovania a cestovného ruchu. Odhady z európskych štúdií ukazujú, že každých milión nových cestujúcich generuje približne 1 000 až 1 200 pracovných miest,” uviedlo štatistiku PR oddelenie rezortu.

Tým, že letisku pribudne viac pravidelných letov a terminály sa vyťažia, bude mať stabilnejšie príjmy z poplatkov či služieb. Nejde ale o výrazný prínos pre samotný štát. Nestačí totiž, že Slováci budú lietať za hranice, treba aby krajina získala návštevníkov, ktorí míňajú peniaze tu – v hoteloch, reštauráciách, múzeách či obchodoch, čím sa vytvárajú pracovné miesta a do štátnej kasy nalievajú dane z turizmu.

Podľa Zuzany Eliášovej, hovorkyne spoločnosti Slovakia Travel, ale majú nové lety potenciál podporiť príjazdový cestovný ruch zo zahraničia. „Je jedným z motorov ekonomiky štátu. Tento rok dosiahol rekordný výkon – s priamym HDP vo výške 2,9 miliardy eur. Ide o medziročný nárast o 36 percent a zároveň je to o 13 percent viac ako bol najsilnejší rok 2019. Cestovný ruch tak má silný rastový ekonomický potenciál,” vysvetlila.

Šéf IDH Matej tvrdí, že scenár rezortu cestovného ruchu je príliš optimistický a tiež neočakáva, že prílev peňazí podľa Slovakia Travel na úrovni minulých rokov bude v budúcnosti pokračovať. Zisk z príchodu Wizz Air-u nebude tak vysoký, aby krajine zásadne pomohol – bratislavskému letisku podľa neho pribude najviac 50 zamestnancov a prepravca síce bude platiť letiskové poplatky, avšak nízke.

Matej dúfa, že pokryjú aspoň dotáciu 5,2 milióna eur, ktorú štát zaplatí za linku Bratislava – Košice. Keďže ide podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer) o investíciu vo verejnom záujme, je dôležitá bez ohľadu na to, či sa oplatí. Bez podpory by boli najmä úvodné lety v strate, na čo by Wizz Air nepristúpil. Dotovaná bude do roku 2028 a následne má byť schopná financovať sa sama.

„Čo sa týka cestovného ruchu, tiež neočakávame výrazný prínos, tieto lety budú využívané predovšetkým našimi turistami za dovolenkami a našimi občanmi, ktorí pracujú v zahraničí. Veľký počet turistov ku nám zo zahraničia neočakávame, aj preto že v súčasnosti cestovný ruch na Slovensku stratil konkurencieschopnosť. Dnes je akákoľvek dovolenka na Slovensku bezkonkurenčne drahšia ako v okolitých krajinách a južných destináciách,” vysvetlil Matej.

Slovensko turistov neláka

Slovakia Travel zasa vníma, že by sa mohla krajina stať atraktívnym leteckým uzlom pre krátkodobé pobyty turistov. „Slovensko je krajinou v srdci Európy a aj v rámci krajín V4 sme stabilnou destináciou pre návštevníkov zo vzdialených trhov, akými sú napríklad USA, Kanada či krajiny z Ázie,” uviedla Eliášová s tým, že v kontexte krajín V4 Slovensko aj propagujú.

Podľa prezidenta Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuľáka Slovensko turistov zásadne neláka, pretože nie je zrovna dostupnou destináciou práve čo sa letov týka. Máme viac domácich než zahraničných cestovateľov, čo je problém – nové spojenia to môžu zmeniť, iba ak ich vyberieme rozvážne.

„Dôležité sú však destinácie, s ktorými sa spája Slovensko, kde vidíme potenciál rastu. Samotné letecké spojenia však neznamenajú automaticky zvýšený počet zahraničných turistov. V týchto nových destináciách musíme promovať Slovensko ako dovolenkovú destináciu,” zdôraznil riaditeľ zväzu.

Bratislavská kaviareň ako turistická značka

Vo svete má Bratislava povesť komorného mesta s pútavou architektúrou aj pamiatkami. Viacero návštevníkov tiež pozitívne komentuje množstvo zachovaných socialistických stavieb. Navyše, patrí medzi kávové destinácie, keďže v Európe nie je ani zďaleka taká koncentrácia kaviarní s výberovými kávami ako u nás. Bratislavská kaviareň je tak reálny pojem podporený dátami.

Podľa online sprievodcov ako European Coffee Trip či Go Specialty Coffee má hlavné mesto nielen najviac kaviarní na km2, ale väčšina z nich ponúka výberovú kávu. Aj recenzie na TripAdvisore ukazujú, že kvalitná káva je vnímaná ako súčasť charakteru mesta. Dokonca oficiálna stránka pre turizmus, Visit Bratislava, uvádza že obyvatelia si tu žijú kávový sen s nadštandardnou ponukou na každom rohu a promuje cez to mesto.

Podľa Harbuľáka preto má hlavné mesto s letiskom turistický potenciál, ten ale nestačí. „Pri zostavovaní ponuky by sme sa mali viacej orientovať na predĺženie pobytu, nie na množstvá turistov. Nové spojenia môžu zvýšiť pobyty aj v kúpeľných mestách, kde je priemerná dĺžka pobytov výrazne vyššia ako je štatistický priemer,” vysvetlil pozadie Harbuľák.

Aj rezort vidí výrazný fenomén cestovania za slovenskými kúpeľmi. „Kúpeľníctvo je tradične jednou z najsilnejších oblastí slovenského cestovného ruchu. V roku 2024 sme zaznamenali nárast oproti tomu predošlému. Zvýšený počet letov prispeje k lacnejšiemu aj jednoduchšiemu prístupu a výraznému navýšeniu kúpeľných hostí,” vysvetlilo PR oddelenie.

Foto: Pixabay

lietadlo, Ryanair, letisko, lietanie, cestovanie, dovolenka Ilustračný záber.

Slováci lietajú málo

Na Slovensku je aktuálne veľká časť cestujúcich závislá od letísk vo Viedni, Budapešti, Prahe a Krakove. Podľa vzoru zo zahraničia by to mal vyriešiť Wizz Air-u a jeho nové linky. Potvrdila to tiež Eliášová. „Ľudia sa pre miesto dovolenky rozhodujú aj na základe dobrého a priameho spojenia,” uviedla. Nemožno nás však označiť za cestovateľský národ a to nie vlastnou vinou.

Aj keď pre väčšinu je cestovanie štandard a súčasť životného štýlu, nie každý si ho môže dovoliť. Ak ľudia nebudú mať peniaze na celý pobyt, nízka cena letenky nemá až takú váhu. „Väčšiemu cestovaniu bránia prirodzene príjmy. Zhruba tretina Slovákov si nedokáže ušetriť na týždňovú dovolenku,” uzavrel riaditeľ zväzu.

Lákadlom môže byť práve to, že cestovatelia vo veľa prípadoch nebudú musieť dochádzať na viedenské či budapeštianske letisko, ale odletia priamo z Bratislavy – to tiež znižuje ich náklady na výlet. Čakajú nás ale konsolidačné roky a podľa Mateja bude počet ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť zahraničnú dovolenku, klesať.

„Zvýšená inflácia a vysoké ceny na základné veci ovplyvňujú negatívne kúpyschopnosť Slovenských občanov, čiže nejaké masívne navýšenie počtu cestujúcich sa nedá očakávať,” uzavrel riaditeľ IDH. Ministerstvo argumentuje tým, že lacné letenky sú motiváciou najmä pre tých, ktorý doteraz nelietali alebo lietali málo, čím sa počet cestujúcich zvýši.

Čítajte viac Z Bratislavy do Košíc lietadlom: Prvé spojenie odštartuje už v novembri. Pribudnú tiež lety do Berlína a Ríma

Podľa štatistík, ktoré rezort má, Rakúšania a Česi lietajú dva až trikrát častejšie ako Slováci, pričom Poľsku po pridaní lacných letov počet cestujúcich stúpol dvojnásobne v priebehu posledných desať rokov.

V cestovateľských zvykoch Slovákov prevládajú skôr organizované zájazdy cez agentúry, no podľa Harbuľáka tiež dosť veľa ľudí cestuje na vlastnú päsť. „Ponuka nových destinácií nízkonákladových spoločností bude zrejme motivovať k individuálnym cestám,” myslí si. Dáta podľa neho tiež ukazujú, že veľa Slovákov volí okrem zahraničia aj dodatočnú dovolenku doma.

„Podľa dát Štatistického úradu SR domáci trh tvoril v minulom roku viac ako 63 percent všetkých návštevníkov na Slovensku. V auguste tohto roka cestovalo po Slovensku takmer 400-tisíc Slovákov, čo je viac ako vlani,” uviedla Eliášová s tým, že Slovakia Travel sa aj snaží národ motivovať k tráveniu dovolenky na Slovensku – čo pôsobí kontraproduktívne vzhľadom na snahy o rozvoj letísk v krajine.