Slovensko je krajina s množstvom riek a kopcov, preto má aj veľa mostov. Až 74 percent má viac ako 40 rokov. Ak sa nič nezmení do roku 2040 bude v havarijnom stave 338 mostov, čo by krajinu stálo 50 miliónov eur ročne. Hoci situácia sa verejne rieši viac než rok, kroky k záchrane nie sú rýchle.
Dôvodom, prečo sa dostali do tohto bodu sú roky ignorovania ich opotrebenia a chýbajúce financie. Aj rezort dopravy si uvedomuje, že musí konať. Na opravy mostov však štát nemá, preto sa vybral cestou PPP projektov, teda v spolupráci so súkromnými firmami.
Zmena do päť rokov
Ráž oznámil, že na Slovensku by tak malo dôjsť k rekonštrukcii približne 575 mostov. Rekonštrukcia by mala trvať päť rokov a nasledovať by mala 30-ročná údržba. „Riešenie, ktoré sme ponúkli, spája sily súkromného a verejného sektora. Ale hlavne vytvára pozitívny multiplikačný efekt na ekonomiku Slovenska, pretože priťahuje súkromné peniaze, ktoré sa investujú do verejnej infraštruktúry,“ povedal minister dopravy.
Ďalej doplnil, že väčšina mostov sa ani neoplatí opravovať, preto ich investori nahradia novými. Podľa mapy s približným odhadom obnovu potrebuje najmä stredné a východné Slovensko. Najmenej plánov je s mostami na západe. Do päť rokov krajina získa mosty hodné 21. storočia a to sa týka všetkých takmer 600 mostov. Štát by to v takomto tempe nemal šancu stihnúť, nehovoriac o zdrojoch. Ročne za ne zaplatí súkromníkom 86,3 milióna eur. Hodnota za peniaze sa pohybuje do 79 percent.
Alarmujúci technický stav mostov môže na Slovensku spôsobiť kolaps cestnej siete, dlhé obchádzky či dokonca odstrihnutie časti obyvateľov od okolitého sveta.
To v praxi znamená, že projekt prináša úžitok, ale za danú cenu by sa dal dosiahnuť aj lepší výsledok – teda projekt výmeny mostov sa síce oplatí, ale jeho prínosy sú menšie, než by zodpovedalo vloženým nákladom. Ak má projekt 100 percent, znamená to, že je plne efektívny.
„Upozorňujem, že táto cena je stresovaná na maximálnu možnú mieru,“ objasnil Ráž. Minister ale očakáva, že výsledná suma bude nižšia. „Súkromné peniaze a takéto projekty sú výraznou hybnou silou našej ekonomiky. Je to niečo, čo nám môže pomôcť pri zvyšovaní HDP a teda považujem to za podstatné nielen pre obnovu mostov, ale aj podstatný impulz pre stav domácej ekonomiky,” dodal.
Oplatí sa investícia cez súkromníka?
Podľa Ráža však projekty prinesú prácu pre regióny, prilákajú zahraničné firmy a podporia nárast HDP. Dokonca, odvolávajúc sa na analýzy, sa podľa ministra oplatí spojenie súkromného a verejného sektora viac pretože si na seba mosty zarobia. Štát totiž začne za mosty platiť až po piatich rokoch, teda postupne po dokončení ich výstavby či obnovy. Podľa Ráža tu hovoríme o úplnej rekonštrukcii mostov, to znamená, že niektoré sa budú búrať a stavať nanovo.
Podľa Útvaru hodnoty pre peniaze, ktorý je súčasťou štúdie k mostom, je potrebných 100 miliónov eur ročne na ich obnovu, aby sme sa vyhli katastrofe. Dosah zrútenia mostov by nebol iba ekonomický, teda že by štát musel hľadať peniaze na konkrétny most aby región neodrezal, ale tiež sociálny – ľuďom by sa v prípade obchádzok skomplikovali trasy.
Prvým krokom k záchrane mostov I. triedy je teda predstavená štúdia. Tá podľa rezortu dopravy ukázala, že plán pomocou PPP projektov prináša hodnotu za peniaze a je výhodná. V novembri tohto roka preto očakáva, že vláda zámer po predložení potvrdí a budú môcť vyhlásiť medzinárodnú súťaž – v prvom štvrťroku 2026.
Čítajte viac V kritickom stave je vyše 800 mostov. Slovensku hrozí kolaps dopravy
„Hovorili sme, že optimistický scenár je oprava niekde okolo 800, ten pesimistický bol 150. 575 mostov sa ukazuje zo štúdie, že je realizovateľných,“ zhrnul Ráž.
O to, kto opraví jednotlivé mosty budú firmy súťažiť vo verejnej súťaži, pričom víťaz most nielen opraví či vo veľa prípadoch postaví na novo, ale bude aj spravovať počas doby splácania, teda 30 rokov. Po troch dekádach tak štátu pripadnú mosty v dobrom alebo výbornom stave – tak budú podľa rezortu postavené zmluvy.
Zatiaľ sa presne nevie, ktoré mosty budú súčasťou rekonštrukcie – musí sa počkať na súťaž, teda ich počet aj výsledný výber sa môže hýbať o 10 percent hore či dole. V. „Máme zoznam konkrétnych mostov, ale nie je to finálny zoznam. Ten ukáže aj súťažný dialóg,” uviedol Ráž.
Po tom, ako sa opravia mosty na dôležitých dopravných tepnách, bude podľa ministra jednoduchšie zrekonštruovať tých zvyšných cez 200 objektov. Na tie sa však spolupráca cez PPP nevzťahuje, preto ich bude musieť krajina aj samosprávy zachrániť svojpomocne. Rezort odhadol, že touto prvotnou opravou z aktuálnych 50 percent rozpadajúcich sa mostov bude do roku 2033 iba 28 percent.
Foto: Žilinský samosprávny kraj
Minister zároveň poukázal na to, že Slovensko bolo v rámci EÚ prvá krajina, ktorá postavila diaľnicu cez PPP projekt. Minister preto chce v spolupráci so súkromným sektorom pokračovať.
„V prípade že sa ukáže úspešnosť projektu, budeme sa snažiť replikovať ho aj na cesty,” vysvetlila hlava rezortu s tým, že ide v podstate o identické projekty ako pri mostoch. Zároveň Ráž uviedol príklad – ďalší projekt by bola cesta R4 či Tunel Karpaty. Ten by však nebol štandardným PPP projektom, ale postavil by sa mimo tejto siete. Štát by na ňom zarábal tým, že za prechod by pýtal poplatok, čím by mohol so súkromníkom uzavrieť iba čiastočné financovanie.
Ostatné mosty svojpomocne
Čo však s rozpadajúcimi sa mostami, kým ich o päť rokov investor opraví? Podľa generálneho riaditeľa SSC Norberta Polievku, ich bude správa ciest udržiavať v rámci možností financovania. „Podľa európskeho a štátneho rozpočtu bude slovenská správa ciest naďalej pokračovať vo svojej činnosti tak ako bola zákonom zriadená dovtedy, kým sa nezačne správa z externého prostredia,” vysvetlil.
PPP projekty však dokážu byť problematické. Fungujú na princípe pôžičky, kedy si krajina požičia a splácať začne až po piatich rokov a stále je vlastníkom objektu. Zvyčajne sa však pri nich projekt predraží minimálne o 20 percent, než keby krajina použije vlastné peniaze. Navyše, oplatia sa pri stavbách, ktoré na seba zarobia – nemocnice, prístavy, letiská. V prípade cestných projektov je to riešením pre štát, ktorý pre nedostatok peňazí nemá na výber.
