Skutočnou hrozbou je extrémne okresaný rozpočet na dopravné projekty. Na výstavbu a údržbu cestnej infraštruktúry štát z rozpočtu vyčlenil o 20 percent menej peňazí, ako tento rok. Rezortu dopravy teda konsolidácia vezme 544 miliónov eur, ktoré mali smerovať aj na rozvoj. A to napriek tomu, že vláda mala v pláne do konca volebného obdobia postaviť rekordné množstvo kilometrov nových diaľnic.
Minister dopravy ešte vlani hovoril, že chce rozostavať posledný úsek na D1 medzi Bratislavou a Košicami (Turany – Hubová), avizoval tunel Karpaty či rýchlostnú cestu z Prešova do Poľska. V treťom roku konsolidácie však narazil na finančné limity a otázne je, či škrty v rozpočte neohrozia stavbu tých projektov, ktoré sa zatiaľ podarilo posunúť o niečo bližšie k realizácii.
Eurofondy sa minuli na podstatnú infraštruktúru, no PPP projekty nemusia byť najlepším riešením financovania dopravných projektov, na ktoré štát nemá. Môžu byť až o 40 % drahšie, než keby ich staviame sami.
Pritom iba nedávno štát podpísal zmluvy na výstavbu desaťročia chýbajúcich úsekov D3 na Kysuciach. Realizácia je naplánovaná na obdobie od tohto roka do roku 2029. Stáť budú 900 miliónov eur. Problém je, že ich vystavba zhltne väčšinu eurofondov stanovených na všetky diaľnice. Ostatné projekty preto bude musieť pokryť buď štátny rozpočet, alebo PPP financovanie.
„Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vníma potrebu konsolidácie na Slovensku, aktuálne sa analyzujú možnosti ako dosiahnuť úspory pri zachovaní plnohodnotného plnenia našich úloh. V prípade nových projektov, napríklad D3, rátame s využitím európskych zdrojov,” uviedlo oddelenie Mediálnej komunikácie NDS. K financovaniu iných projektov sa nevyjadrilo.
Konsolidácia brzdí rozvoj
Expert na dopravu a riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej upozorňuje, že šetrenie na investíciách do ciest je zlým rozhodnutím. „Rozpočet, ktorý počíta so zníženými výdavkami na investície je tá najhoršia správa pre Slovensko. Keď nebudú investície, nebude hospodársky rast, nebude sa stavať, stroje budú stáť, ľudia na Slovensku nebudú mať prácu a odídu za prácou do okolitých krajín. Bude nižší výber zo všetkých daní (DPH, spotrebné dane, dane zo mzdy, zo zisku firiem). Dotkne sa to aj rozostavaných úsekov, či na cestách alebo na železnici,” hovorí Matej.
Podľa odborníka nové úseky D3 napredovať nebudú a štát ich nakoniec bude musieť zaplatiť z vlastnej kasy, pretože sa týmto tempom omeškajú a nestihnú vyčerpať eurofondy. „V prípade NDS sa budú spoliehať ako v tomto roku na dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu v podobe mimorozpočtových opatrení v druhej polovici roka 2026. Platobnú schopnosť budú musieť riešiť prostredníctvom úverovania sa, a keďže sa úvery NDS započítavajú do celkového dlhu SR tak sa bude tento dlh zvyšovať,” vysvetlil s tým, že na týchto stavbách musíte dodávateľom priebežne platiť faktúry, ktoré až následne preplácajú zdroje z únie a na to treba mať peniaze.
Budúci rok sa podľa Mateja nezačne stavať ani najdrahší chýbajúci úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, odhadovaná ceny stavby ja 1,5 miliardy eur. „Po viac ako roku nie je ukončená ani prvá časť užšej súťaže, a po prvom kole ešte neboli vyzvaný úspešní uchádzači o predloženie cenových ponúk,” zdôraznil Matej. Rezort už vlani v lete vyhlásil tender na zhotoviteľa a čas chce rezort nahnať tým, že sa diaľnica musí ešte naprojektovať. Prvé kolo ministerstvo vyhodnotilo minulý december, výsledky ale nezverejnilo. Stavať aj kresliť ju bude tá istá firma, ktorá vyhrá tender a to v priebehu budúceho roka.
Istý nie je ani osud obchvatu Stropkova, ktorý mal mať uzavretý tender do konca tohto roka s dokončením celej stavby do roku 2030. Hoci je projekt je v pokročilom štádiu prípravy, výstavba sa môže odložiť. Oblasť na asi 5,3 km úsek čaká 15 rokov. Má viesť od Tisinca po Breznicu pričom prinesie štyri križovatky, deväť mostov, protihlukové steny, ale aj náročné preloženie rieky Ondava. Má odviesť prechody 6-tisíc nákladiakov aj bežných áut z centra mesta, znížiť dosah emisií ale aj vyriešiť nehodovosť.
Podobne je na tom jej napojenie na diaľnice cez rýchlostnú cestu na susedné krajiny. R4 má spojiť Košice so severovýchodom Slovenska (cez Svidník) a Poľskom, napojením sa na R7 a D1 – do budúcna má ísť jej východná časť až po Ukrajinu, keďže je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia. Ani na to rozpočet nemyslel.
Čítajte viac Menej diaľnic, menej bytov: Peklo konsolidácie pokračuje, ohrozuje výstavbu po celom Slovensku
Zhoršia sa aj železnice
Konsolidačné škrty sa teda netýkajú iba ciest, ale aj železničných projektov. „Dotkne sa to aj nových úsekov tak na cestách ako aj na železniciach. Na železniciach nebude určite možné začať ani s ďalším úsekom železničnej trate Poprad – Vydrníka ani obchvat Liptovského Mikuláša (Palúdza),” varoval Matej s tým, že zníženie investícií zo štátneho rozpočtu viac ako o 45 miliónov eur bude znamenať neschopnosť štátu plniť si svoje záväzky aj pri rozostavaných stavbách hradených z eurofondov.
„Najhoršia správa je, že sa znižuje aj odložená údržba, čím sa ŽSR vracia do roku 2022, kedy nebola schopná ani nezvyšovať odloženú údržbu. Výsledkom bude nielen spomalenie už rozostavaných tratí ale dôjde pre bezpečnosť aj k spomaleniu rýchlosti na tratiach, čo bude mať negatívny dosah na nákladnú, ale hlavne osobnú dopravu,” objasnil Matej situáciu.
Riaditeľ IDH narážal na to, že v januári tohto roka bola oznámená výstavba 12 železničných mostov a šesť podchodov pre chodcov v okolí Liptovského Mikuláša a Popradu. Navyše bola v pláne modernizácia koľajiska na viacerých úsekoch, čím by sa rýchlosť vlakov zvýšila na 160 km/h. Aktuálne sa však cestujúci zlepšenia nedočkajú.
Rezort hľadá peniaze inde
Problémy si všímajú aj na ministerstve dopravy. Štátny tajomník Igor Choma pre Hospodárske noviny zdôraznil, že v nasledujúcom roku by sa cestné projekty ešte mali dať zvládnuť, keďže aktuálnu výstavbu zatiaľ platia eurofondy, no o dva už nie – vtedy sa už začne stavať a štát bude za vysúťažené diaľnice reálne platiť.
„Ministerstvo dopravy sa prioritne sústredí na získavanie investičných zdrojov z európskych mechanizmov (PSK, Plán obnovy, CEF, SAFE). Financie zo štátneho rozpočtu využívame najmä na to, čo nie je možné financovať zo zdrojov EÚ. Celkový investičný rozpočet na rok 2026 je 727, 5 mil. eur. Prostriedky zo štátneho rozpočtu sú 308 mil. eur a zvyšok tvoria eurofondy, Plán obnovy a CEF,” uviedla Petra Poláčiková, hovorkyňa rezortu dopravy.
K tomu podľa Poláčikovej treba prirátať ďalších 403 mil. eur, ktoré majú NDS, ŽSR a ZSSK ako kombináciu vlastných zdrojov a zdrojov CEF-u. “Nie sú určené len na investície, ale aj na iné výdavky podľa investičného plánu. Ďalším zdrojom financovania môže byť PPP,” dodala.
Minister Ráž už mesiace predstavuje plán s PPP financovaním, ktoré má pokryť chýbajúce peniaze štátu. Dva projekty R1 a diaľnica D4 / R7, postavené toutou formou však ukazujú, že pri infraštruktúre to nie je najlepšie riešenie. Budúci rok pôjde na splátky za ich zhotovenie necelých 200 miliónov eur – teda dve tretiny celkovej sumy určenej na cestnú infraštruktúru. Na výstavbu nových ciest a obnovu mostov zostane 92 milióna eur, ako vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu.
