Ste v polčase manažovania rezortu. S čím nie ste spokojný a, naopak, čo sa vám podarilo?
Istým prekvapením pre mňa bolo zistenie, že procesy v štátnej správe sú často zložitejšie a menej efektívne, než by mohli byť. Podobné rezervy v jednoduchosti a pružnosti vidím aj na európskej úrovni. Hoci dochádza k určitým posunom, ak chcem, aby sa veci reálne pohli vpred, často je potrebné aktívne komunikovať s úradníkmi na rezortoch aj v príslušných inštitúciách.
Je tu nový konsolidačný balíček a s ním aj šetrenie na výdavkoch štátu. Prídu ľudia, ktorí nepodávali patričný výkon, o miesto?
Konsolidačné opatrenia sa, žiaľ, nevyhnú ani nášmu rezortu. Už v tomto roku sme znížili počet pracovníkov približne o 10 percent. V nastavenom procese budeme pokračovať – úpravy sa dotknú nielen samotného ministerstva, ale aj podriadených príspevkových a rozpočtových organizácií, ako aj štátnych podnikov, pričom predpokladané zníženie sa pohybuje v rozmedzí 10 až 15 percent. Najväčšia zmena z pohľadu fungovania a systémového nastavenia sa očakáva v štátnych lesoch.
V Lesoch SR pracovalo kedysi 12-tisíc ľudí.
Áno, lenže koľko sa vtedy ťažilo dreva, aké boli príjmy a náklady. Súčasný stav je neudržateľný a nielen kvôli zníženej ťažbe. Od rezortu až po najväčší štátny podnik musíme byť úspornejší a produktívnejší.
Čítajte viac Taraba: Drevo budeme ťažiť a exportovať aj naďalej. Nie sú to drogy a obchod s EÚ nie je obchod s KĽDR
Dosiahnete očakávaný výkon, keď si ponecháte jadro kvalitných pracovníkov?
V praxi vidíme, že najväčší posun zabezpečujú tí istí spoľahliví a pracovití ľudia, o ktorých sa môžeme dlhodobo oprieť. Niektorí kolegovia sú natoľko zanietení, že sú ochotní pracovať aj cez víkend – a práve na takých chceme stavať. Zmena systémov nie je jednoduchá a vyžaduje si čas – rok alebo dva často nestačia – ale podarilo sa nám už dosiahnuť konkrétne výsledky. Témy ako priame platby či preddavky podpôr, ktoré boli kedysi problémové, sa nám podarilo stabilizovať a už témou nie sú. Naďalej však zostáva našou zodpovednosťou zlepšovať celý systém vrátane projektových podpôr a efektívneho čerpania prostriedkov z II. piliera.
Pred pár dňami ste sa pochválili historickým čerpaním prostriedkov, ktoré prekročilo 300 mil. eur.
Áno, je to fakt, žiaden generálny riaditeľ Pôdohospodárskej agentúry nevyplatil takú sumu ako Marek Čepko.
Napriek tomu stále zaznieva kritika…
…a aj napriek tomu sa teším na koniec tohto roka, keď vyplatená suma bude nad 500 miliónov eur. Je za tým výkon profesionálov, ktorí musia čeliť neraz politicky motivovaným útokom. Som ochotný ísť a aj chodím do politických diskusií a konfrontovať s oponentmi, ako sa veci majú.
Denne ste pod drobnohľadom občanov. Každý kupuje potraviny a vníma, koľko stoja. Smer vyhral voľby aj tvrdou kritikou prudko stúpajúcich cien potravín. Teraz opozícia používa rovnakú zbraň. Považujete skrotenie potravinovej inflácie za dostatočné?
Z cien potravín sa stala čisto politická a populistická téma. Keď opozícia rozpráva o vysokých cenách potravín, často preháňa. Keď vypukla v Poľsku, Maďarsku, ale aj na Slovensku a v ďalších krajinách vtáčia chrípka, v dôsledku ktorej sa museli usmrtiť milióny nosníc, zrazu bol na európskom trhu nedostatok vajec a cena išla hore. Zažili sme tiež suchý rok, v dôsledku ktorého klesla produkcia mlieka, bolo menej smotany a tým aj masla, a ceny vyskočili. Toto neviete ovplyvniť. Práve tak to, že EÚ v dôsledku vojny na Ukrajine prestala kupovať lacné energie, a potom aj Slovensko zasiahli vysoké vstupy pre agrosektor. Keby sme neboli urobili kroky z posledných dvoch rokov, potravinová inflácia by bola oveľa vyššia. To vám garantujem.
Čítajte viac INESS: Slováci pocítia „plesk“ daní, teda nižšie výplaty aj drahšie potraviny
V auguste bola inflácia menej ako štyri percentá. Čo prinesie konsolidačný balík, ktorý si zobral na mušku sladené potraviny a potraviny s vyšším obsahom soli, z hľadiska cien potravín?
Spresním, v auguste klesla potravinová inflácia na 2,5 percenta. V rámci V4 sme mali najnižšiu potravinovú infláciu a bola ešte nižšia ako priemer EÚ, kde bola 3,4 percenta. Pokiaľ ide o sladené potraviny a tie, čo majú vyšší obsah soli, ruku na srdce. Počkajme si, čo to prinesie, možno budeme zdravší, keď budeme menej nakupovať tieto nezdravé potraviny. Pre mňa čipsy nie sú základnými potravinami, ani sladené nápoje sem nepatria, ale sú to maslo, chlieb, rožok, mlieko, jogurt.
Do akej miery ovplyvňujú ceny domáci výrobcovia potravín so zhruba 40-percentným podielom na pultoch potravín a do akej obchodníci?
Tie čísla o čomsi hovoria. Pôsobia tu rôzne faktory. Ak v Nemecku vyrobia cukor a je ho toľko, že nevedia, čo s ním, predajú zvyšok pomaly pod cenu do zahraničia, napríklad k nám. Dobre vieme, že obchodné reťazce robia svoju politiku, ale na Slovensku sú mliekarenské alebo aj iné spoločnosti, ktoré vyrábajú produkty, čo neslúžia len pre slovenský trh, idú aj do okolitých krajín, podľa toho, kde majú reťazce predajne. Keď pôjdete do obchodu a spýtate sa každého, kto tam nakupuje, či je to drahé, vari každý odpovie, áno, je, každý chce nakupovať lacnejšie. Čo je však je primeraná hodnota výrobku? Teraz mliečni farmári dostávajú 53 centov za liter surového mlieka, ale v obchode ho možno kúpiť v akcii za 55 centov zabalené v škatuli, dovezené na pult. Rozum sa zastavuje, ako je to možné. Snažíme sa intenzívne komunikovať s reťazcami, práve tak ako s poľnohospodármi a potravinármi. Vieme vyrobiť suroviny, len mnohé z nich vyvážame, a preto prichádzame o pridanú hodnotu, zamestnanosť. Musíme podporiť potravinársky sektor.
Foto: TASR, Martin Baumann
To potravinárov, ktorí hovoria, že majú investičný dlh za viac ako jednu miliardu eur, poteší. Za aký čas sa vôbec dá dlh odstrániť a zvýšiť výkonnosť slovenského potravinárstva?
Na čo mysleli moji predchodcovia, keď písali Strategický plán, projektové výzvy a potravinárom dali len 40 miliónov eur? Myslíte si, že je to adekvátne? Ja som túto sumu zvýšil o čiastku, ktorú nám Európska komisia horko-ťažko pustila, a to o 30 miliónov. Čo to dalo práce. Prečo potravinári nekričali vtedy, keď im malú sumu dávali do plánu? Pre potravinárov sme schválili aj marketingovú výzvu, v ktorej je päť miliónov eur, o tieto peniaze bolo veľa záujemcov. A vlani po prvý raz mali schválenú schému investičnej štátnej pomoci.
Takže koľko rokov bude trvať odstraňovanie investičného dlhu?
Úprimne, robíme, čo môžeme a ideme krok po kroku. Sektor proste nemá dostatok peňazí, robím, čo je v mojich silách na základe reálneho stavu a možností. Ale možno využiť aj množstvo neinvestičných krokov, veci môžu pomôcť dohody s obchodnými reťazcami o väčšom podiele slovenských potravín, väčšia osveta. Keby sa každý rok niečo podarilo, potom budeme vidieť výsledok. Určite však jednu miliardu eur nevybavíme za dva roky.
V lete Európska komisia (EK) oznámila veľkú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Celkový balík podpôr navrhuje znížiť zhruba o 30 percent. Slovensko by malo dostať o 900 mil. eur menej, pričom sa uplatní stropovanie priamych platieb. Čo to pre Slovensko, kde väčšinu produkcie zabezpečujú veľké poľnohospodárske podniky, môže priniesť?
Predovšetkým tento návrh EK je úplne zlý. Jednak z pohľadu financií, ale aj novej SPP, nesúhlasí s ním ani jeden minister poľnohospodárstva v EÚ, nesúhlasia s ním poslanci EP, nesúhlasí s ním nikto a napriek tomu bol predložený. Je to návrh, ktorý znižuje potravinovú bezpečnosť v Európe a dáva viac na zbrojenie. To je iracionálne, nepochopiteľné.
Čítajte viac Agroreforma v podaní Bruselu hrozí likvidáciou fariem. Poľnohospodári prídu o stovky miliónov
Dočkáme sa nejakej korekcie, keď návrh vlastne nikomu nevyhovuje?
V ostatných dvoch týždňoch som rokoval s predsedníčkou Výboru pre poľnohospodárstvo v Európskom parlamente, s poslancami europarlamentu, ako aj s komisárom Christianom Hansenom. Stretnutia boli pozitívne. Eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Hansenovi som povedal, že pre mňa ako ministra za Slovensko je stropovanie červenou čiarou. To by bola likvidácia poľnohospodárstva na Slovensku, kde sa historicky vyvinula štruktúra veľkých fariem. Povedal som mu, pán komisár, nehnevaj sa, ale celý svet sa centralizuje, zvyšuje efektivitu, zlučujú sa farmy, a my v EÚ sa chceme rozdeľovať na maličké farmy po 20 až 30 hektárov? Ako chceme vyrábať a zabezpečovať potravinovú bezpečnosť EÚ? Zhodli sme sa na tom, že treba podporovať tých, čo niečo produkujú, nie tých, čo pestujú nejaké dve-tri plodiny, ale takých, čo na vidieku vytvárajú pracovné príležitosti, teda ovocinárov, zeleninárov, chovateľov zvierat, čo finalizujú. Hansen pripustil možnosť uhrádzania mzdových nákladov. Keby sa stropovalo na 100 000 eur bez tejto možnosti, tak väčšinu našich podnikov zlikvidujeme.
Čo bude ďalej?
Teraz budú naši odborníci diskutovať na technickej úrovni s Hansenovým tímom. Ak stropovanie nadviažeme na mzdové náklady, tak podporíme poľnohospodárov, ktorí fakt niečo robia. Ten, kto pestuje ovocie, zeleninu či chová kravy, ošípané či ovce, potrebuje desiatky a desiatky ľudí, keď niekto pestuje dve-tri plodiny vystačí s pár pracovníkmi, dá si urobiť v subdodávke nejaké práce a má po starostiach. Na tomto sme sa zhodli. Hansen ocenil, že sa tým podporí aj zamestnanosť, určite tým nepriamo podporíme aj zamestnanosť.
Čítajte viac Generácia Z prichádza na polia: Slovensko potrebuje reštart potravinárstva, aký zažilo len po vojne
Z posilnenia výroby ovocia, zeleniny a živočíšnej výroby sa stalo takmer zaklínadlo slovenskej agrárnej politiky. Výsledky sú však zatiaľ neuspokojivé. Vyžaduje to čas, peniaze a ochotu učiť sa nové veci. Zvládneme to?
Treba si uvedomiť, že naším susedom je Ukrajina, jedna z veľkých svetových obilníc. Kto je rozumný, púšťa sa do chovu zvierat, uvažuje nad sadmi, pestovaním zeleniny. Ľudia chcú slovenské ovocie. Keď sa pestovatelia dajú dovedna, vedia si doriešiť aj primeranú cenu. Prvú októbrovú sobotu som bol v Dunajskej Lužnej, kde ovocinári vytvorili veľké odbytové združenie. Boli tam stovky ľudí na samozbere jabĺk, a miestni ovocinári ukázali aj novu pozberovú linku podporenú z programu rozvoja vidieka. Máme príklady, ukazujúce ako na to.
Patríme k trom najlepším regiónom na pestovanie jabĺk v Európe. Nebráni rozvoju ovocinárstva aj nevysporiadané vlastníctvo k pôde?
V roku 2019 boli naposledy vypísané verejné obstarávania na pozemkové úpravy. Krikľúni, ktorí prišli na rezort v roku 2020 a toľko rozprávali o pôde, nič s tým za tri a pol roka neurobili. My sme sa do pozemkových úprav pustili, už sme obstarali 90 katastrálnych území pre stredné, západné aj východné Slovenské. Prvý raz po 20 rokoch ideme školiť geodetov na pozemkové úpravy, aby sa veci intenzívnejšie pohli vpred.
Ministerka Gabriela Matečná mala v úmysle urobiť 120 katastrálnych území. Koľko potrvá, než sa veci dajú do poriadku?
Tridsať rokov, ale dôležité je začať a pokračovať. Všetko, čo súviselo s vysporiadaním vlastníctva pôdy, bolo zanedbané. Teraz je pripravených viacero legislatívnych návrhov, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sme roky zanedbané veci postupne vyriešili.
Ešte k Ukrajine. Čo vieme reálne zmeniť na politike Európskej komisie, aby boli pri podpore Ukrajiny rešpektované slovenské záujmy, a ako podporiť slovenských hydinárov na vlastnom slovenskom trhu?
Brusel nás ubezpečoval, že ukrajinské kvóty budú ako pred vojnou v roku 2022 plus 25 percent. Realita je iná, pri rade produktov stúpli na 400 až 500 percent, niektoré potraviny, napríklad mliečne výrobky, môže Ukrajina vyvážať bez cla. To je pre Slovensko veľmi nebezpečné. Preto hovorím, vytvorme špeciálny fond na podporu krajín susediacich s Ukrajinou, ktorý bude kompenzovať riziká plynúce z ukrajinského vývozu. My máme problém s Ukrajinou, Francúzi s importom z juhoamerických krajín združených v MERCOSUR. Pre Francúzov je aj podpora malého Slovenska dôležitá. Keď chcú podporu od nás, nech zasa podporia oni nás.
Čítajte viac Expert na potravinárstvo: Ukrajinské potraviny môžu prevalcovať nielen Slovensko, ale aj Európu. Našou jedinou šancou je kvalita
A pokiaľ ide o rast dovozu hydiny a vajíčok na Slovensko z Ukrajiny, čo sa s tým reálne dá urobiť? Hovorí sa, že sme mali podporiť nejakú veľkú investíciu. Nie je to kontraproduktívne?
Žiadna ukrajinská investícia na Slovensku sa podporovať nejde. Hydinári to už vedia. Tú investíciu, ktorá pôvodne mala byť niekde pri Partizánskom, sme nepodporili. Chceli sme aj individuálny zákaz, ale hrozili nám tam právne konzekvencie, takže doma sa musíme presadiť kvalitou, čerstvosťou slovenskej hydiny.
Slovensko má veľký problém so zlatým žltnutím viniča, ktoré, ak sa nestopne, môže vyhubiť vinice ako kedysi fyloxéra. Vinohradníci sa pýtajú na kompenzácie, upresnenie podmienok klčovania, jednoducho ako nastoliť poriadok do obrábania vinohradov. Čo im poviete?
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP) informoval mailami všetky vinohradnícke obce, ako postupovať pri podozrení na túto chorobu, komunikuje s vinohradníckymi združeniami. Žiaľ, k rozšíreniu tejto choroby prispeli aj niektorí vinohradníci. Boli medzi nimi takí, čo tajili chorobu, a vďaka tomu sa rozšírila. Podávam trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Lajdáckosť, neobozretnosť, aj to je príčina šírenia tejto choroby. Zdá sa mi, že niektorí, čo pestujú vinič v ekologickom režime, skutočný stav vecí kamuflovali. Lenže vyhrať boj s touto chorobou znamená striekať, a to aj v ekoviniciach.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zo strany vinohradníkov však počuť, že aj monitoring ÚKSUP má medzery.
Momentálne majú k dispozícii len osem fytoinšpektorov. Je otázne, či takýto počet stačí na to, aby bolo možné efektívne pokryť celé územie Slovenska a zabezpečiť kontrolu vo všetkých vinohradoch.
To máte to isté ako s veterinárnou inšpekciou. Aj tá je personálne poddimenzovaná.
Ak mám družstvo a chovám poľnohospodárske zvieratá, je prirodzené, že pri akomkoľvek náznaku zdravotného problému volám veterinára. Rovnako tak má aj vinohradník zo zákona povinnosť nahlásiť príznaky nebezpečných chorôb na ÚKSUP. Ak si niektorí túto povinnosť nesplnili, je otázne, či by mal štát automaticky kompenzovať vzniknuté škody. Nie je spravodlivé, aby dôsledky prípadnej ľahostajnosti alebo zanedbania niesol verejný rozpočet vo forme miliónových kompenzácií.
Nie je ľahké odlíšiť kúkoľ od zrna. Budú teda kompenzácie za vyklčovanie vinice?
Vypracovávame štátnu schému pomoci pre vinohradníkov. Detaily, ako sa bude postupovať, spresníme.
