Pre realizáciu miliardovej investície má vzniknúť nová spoločnosť – spojením štátu a firiem z emirátov, ktorej projekty nebudú vyžadovať verejnú súťaž. Podľa dohody ide o dva projekty. Prvým je presunutie časti Zimného prístavu do Páleniska za približne 250 miliónov eur, druhým je premena Zimného prístavu na bývanie s viacerými funkciami za asi miliardu – zámer realitnej investície oznámila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).
V dohode sa však neuvádzajú žiadne detaily. Nie je napríklad známe, ktoré firmy zo zahraničia sa do prestavby zapoja. Saková neskôr doplnila, že v spoločných podnikoch, ktoré vzniknú s Arabmi, bude mať väčšinovú kontrolu ministerstvo dopravy, rozhodujúce tak má byť slovo rezortu.
Vláda či rôzne ministerstvá aj v minulosti riešili zapojenie zahraničných investorov do prístavu – koniec koncov, ide o lukratívnu lokalitu s vysokým potenciálom zisku jeho využitím pre obchod. Krajina však sama o sebe na vybudovanie nového prístavu a k tomu kompletnej štvrte peniaze nemá. Cieľom tak je využiť súkromné a zahraničné investície na rozvoj Bratislavy, no zároveň zachovať štátnu kontrolu nad novým prístavom.
Zimný prístav aj prístav vo Vlčom hrdle sú industriálne pamiatky Bratislavy. Nový projekt štvrte v Zimnom prístave zachová všetky.
Vodná doprava na Dunaji je súčasťou nadnárodnej siete TEN-T, má dobrú dostupnosť k viedenskému aj budapeštianskemu prístavu. Súčasne je prístav prepojený železnicou aj cestami s Českom, nielen Rakúskom a Maďarskom. Preprava po vode však výrazne odľahčuje cesty od nákladiakov s tovarom, ktoré sa namiesto toho môžu v oblasti plaviť. K tomu znižuje aj dopad na klímu – lode sú ekologickejšie.
Prístavy spoločne zaberajú plochu nad milión m2. Zimný prístav (často zamieňaný za časť Pálenisko) je priestor pri Dunaji využívaný ako zázemie pre logistiku tovaru – sú tu zóny na kotvenie, sklady, žeriavy, manipulačná plocha, aj celá infraštruktúru pre lodnú dopravu vrátane železnice. Leží v priemyselnom pásme starej Bratislavy a je z konca 19. storočia.
Aktuálne je stále nákladným aj osobným prístavom, hoci jeho stav nie je ideálny. Jeho vyťaženosť sa aj kvôli potrebnej obnove znižuje. Zároveň nie je veľkým lákadlom pre medzinárodné firmy, ktoré by ho mohli využívať – tomu by pomohla nová podoba. Nákladný prístav je využívaný o dosť viac než osobný, prekladá sa v ňom tovar z lodí do kamiónov či na vlaky, alebo sa v ňom dočasne skladuje.
Má tri časti – Zimný prístav, Pálenisko a lodenicu, ktorá slúži na údržbu lodí. Keďže má cez 100 rokov, viaceré jeho časti sú chránené ako národné kultúrne pamiatky. V Zimnom prístave, ako jeho názov napovedá, v chladných mesiacoch kotvili lode, preto je rozdelený na Severný a Južný bazén. Funguje skôr na prezimovanie lodí, prevádzku má však kompletne celý areál prístavu podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) na iba asi 25 percentách svojej kapacity.
Štát chcel prístavy iba zrekonštruovať
Už minulý rok minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) navrhol, aby sa prestavba prístavov stala strategickou investíciou a krajina ich mohla zrekonštruovať rýchlejšie. Obnovou mal prejsť osobný aj nákladný prístav, vrátane železničnej trate v nich. Najmä tá prechádzajúca cez Zimný prístav je významná, pretože končí v Ústrednej nákladnej stanici.
Skloňovalo sa aj pridanie LNG terminálu, teda plynovej čerpacej stanice pre lode. Riešenie prístavov sa malo dotknúť aj toho osobného. Štát chcel vybudovať promenádu pre verejnosť, ktorou by sa ľudia dostali bezpečne priamo k Dunaju, čím by sa aj lepšie využilo nábrežie medzi mostami Lafranconi a Apollo. Mala slúžiť tak na vodné športy, ako aj na oddych a k tomu by sa pridali kaviarne, galérie, pláže so sprchami a oddychové zóny. Pribudnúť mala aj marína – menší prístav pre drobné športové lode bežných ľudí.
Čítajte viac Štát sa pohol vpred: Zimný prístav sa zmení na luxusnú obytnú zónu ako z Kodane či Hamburgu, nahradí ho miliónový Harbour Park
Zásadným problémom bolo vyvlastnenie pozemkov v areáli. Štátny podnik Verejné prístavy v lete sa s týmto vysporiadal a odkúpil od majiteľov pozemky, cesty, budovy ale aj železnice a žeriavy, vrátane industriálnych pamiatok prístavu. Firma pod ministerstvom dopravy zoštátnila pozemky za 170 miliónov eur od prevádzkovateľa, podniku Budamar.
Plánovaná obnova sa sa mala začať v marci tento rok s tým, že dokončiť ju Vodné prístavy chceli do roku 2030. Úpravy osobného prístavu boli druhoradé, premena cielila skôr na zmodernizovanie a doplnenie nákladnej infraštruktúry – tej na ceste aj na rieke, no nevyužila by plný potenciál prístavov.
Tieto plány síce boli reálne, no ani tak by štát nezvládol rozsah takto obrovskej investície – už na rekonštrukciu by potreboval investora. Slovensko nad zónou nesmie stratiť kontrolu, no zároveň potrebuje rozvíjať vodnú dopravu v prístave aj jeho napojenie na ostatnú infraštruktúru Bratislavy, a v neposlednom rade – zarábať na ňom.
Bratislava vie, čo sa bude s prístavom
Po vzore zahraničných prístavných miest, chápe aj vedenie Bratislavy príležitosť obohatiť prestavbou prístavu mesto o obchod, ale aj nové byty či rekreáciu. V rámci toho sa skloňuje nový prístav podporujúci trh, no tiež aj vybudovanie celej štvrte pre obyvateľov.
Jej súčasťou budú vodné športy, oddych pri vode, kultúra, služby, lesné parky či cyklotrasy a spomínaná marína – nie však samostatne ako pôvodne plánovaný osobný prístav, ale ako súčasť modernej štvrte s bývaním. Najprv sa však musí zmeniť územný plán a vypracovať množstvo štúdií.
MIB už pred časom vypracoval štúdiu, ako čo najlepšie využiť areál prístavu pre ekonomiku krajiny, ale aj pre rozšírenie Bratislavy. Prestavba by mohla trvať 7 až 10 rokov. Najprv sa však bude musieť presunúť terajší Zimný prístav aj nákladná doprava do bazénu Pálenisko, južne od neho. Podľa inštitútu sa tým aj zlepší lodná preprava, narásť má o 45 percent. Je tiež bližšie pre prichádzajúce lode, preto je vhodnejší na rozvoj trhu. Nezaobíde sa však bez rekonštrukcie.
Foto: MIB
Keďže je bližšie k centru, jeho lokalita je pre mesto vzácnejšia. Po presune tu preto vznikne nová mestská štvrť s marínou. Tá má celkovo rešpektovať povahu prístavu, teda sa mu prispôsobí vizuálom – keďže musí zachovať aj industriálne pamiatky v ňom (Dom lodníkov, lodná dielňa aj výťah, žeriavy). Charakter a novú hodnotu štvrte tiež podporí nábrežná promenáda a samotný Dunaj.
Štvrť nebude iba sídliskom, má sa stať novým centrom na rieke. Polohou prirodzene nadväzuje na Staré Mesto, ale aj plánované Nové Lido na petržalskej strane Dunaja. MIB už avizoval, že do tvorby konceptu zahrnul nielen diskusie s garantom – urbanistom Petrom Gerom, ktorý riešil prístav v Hamburgu, kde je teraz podobná štvrť, ale aj s firmami, či ľuďmi, ktorých sa zmena dotkne.
„V Zimnom prístave sa ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra vodných športov a športovej plavby,” potvrdila pred časom pre Pravdu Eva Hapčová hovorkyňa MIB-u.
Síce sa má nákladný prístav presúvať, IURIS Group plánuje v Vlčom hrdle postaviť masívne centrum nákladnej vodnej dopravy – Harbour Park. V tomto bode je preto otázne, či Bratislava potrebuje dva prístavy s tým istým účelom. Je preto možné, že projekt úplne nahradí starý nákladný prístav.
Nákladnú lodnú dopravy Bratislavy by mal prevziať nový Harbour Park vo Vlčom hrdle, s premyslenou infraštruktúrou aj moderným vybavením.
