Na fakt, že konsolidačné opatrenia sa dotknú stavebného segmentu, upozornilo Slovenské združenie výrobcov kameniva (SZVK). Vláda nenápadne zaviedla nový poplatok (vo výške 1,35 eur na tonu) za používanie primárnych stavebných materiálov – čo je v praxi bežné kamenivo či štrk. Cieľom podľa ministra financií Ladislava Kamenického (nom. Smer) má byť podpora recyklácie materiálov a získanie peňazí do rozpočtu.
Zavedenie nového poplatku podložil tým, že aj ostatné štáty únie ho majú a po ich vzore prinesie do štátnej kasy 24 miliónov eur. Zástupcovia sektora ale upozorňujú, že poplatok by zvýšil ceny stavebných materiálov až o 15 percent, čo by podľa SZVK mohlo byť likvidačné pre výrobcov kameniva a v konečnom dôsledku aj pre celú krajinu.
Úhradu so združením nikto neprebral – hlas odborníkov bol ignorovaný, rovnako ako dosah opatrenia. „Schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek odbornej diskusie a vyhodnotenia dopadu považujeme za neodborné a unáhlené,” vysvetlilo SZVK vo vyhlásení.
Zavedenie nového poplatku podložil tým, že aj ostatné štáty únie ho majú a po ich vzore prinesie do štátnej kasy 24 miliónov eur. Zástupcovia sektora ale upozorňujú, že poplatok by zvýšil ceny stavebných materiálov až o 15 percent, čo by podľa SZVK mohlo byť likvidačné pre výrobcov kameniva a v konečnom dôsledku aj pre celú krajinu.
Úhradu so združením nikto neprebral – hlas odborníkov bol ignorovaný, rovnako ako dosah opatrenia. „Schvaľovanie v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek odbornej diskusie a vyhodnotenia dopadu považujeme za neodborné a unáhlené,” vysvetlilo SZVK vo vyhlásení.
Na každý projekt cesty, diaľnice, mosta, ale aj bytovky či parku totiž treba piesok, štrk či asfalt - štát tak v konečnom dôsledku novú daň zaplatí sám.
Dovoz zo zahraničia sa tým zvýši
Združenie zdôrazňuje, že v Česku a okolitých krajinách EÚ sú podobné poplatky oveľa nižšie. „Navrhovaná sadzba 1,35 eur / tona je viac ako 11-násobne vyššia ako v Česku a susedných krajinách EÚ,” vysvetlilo združenie. Oproti zahraničným dodávateľom tak majú tí domáci nevýhodu – ceny od slovenských firiem budú pre vyššiu sadzbu poplatku drahšie a budú tak menej konkurencieschopné.
Aj keď sa zdá, že dopyt po kamenive nie je zrovna obrovský, je to mylná predstava. Štrk sa používa takmer pri každej jednej stavbe, najmä pri veľkých projektoch, medzi ktorými sú aj dôležite štátne zákazky – ako výstavba diaľnic, železníc či mostov. Týka sa aj výstavby bytoviek, parkov a obnov ulíc a námestí.
Čítajte viac Rozvoj diaľnic alebo dopravné peklo? Tieto úseky za milióny pribudnú do konca roka, no na zahraničie nemáme, kritizuje expert
SZVK tiež poukázalo na to, že už teraz Slovensko dováža tony štrku z Maďarska a Poľska a väčší import by zhoršil ekonomiku krajiny. „Opatrenie v navrhovanom znení zásadne zvýši cenu stavebných materiálov a je hrubým zásahom do hospodárskej súťaže s následkom straty konkurencieschopnosti voči štátom EÚ,” dodalo SZVK. Vyššie ceny by napokon zaplatil štát, keďže práve on je najväčším odberateľom štrku pri stavbách diaľnic či infraštruktúry celkovo.
„V prípade zavedenia predmetného poplatku bude sadzba premietnutá do cien kameniva, pričom konečným spotrebiteľom je v dvoch tretinách práve štát, VÚC, mestá a obce a to najmä pri výstavbe, opravách a údržbe líniových stavieb a strategických projektov,” pripomenulo SZVK. Združenie doplnilo, že takto sa rozpočet nenaplní – práve naopak, ešte viac sa zaťaží. Listom tiež požiadali prezidenta Petra Pellegriniho, aby schválený konsolidačný balík nepodpísal.
Foto: Branislav Caban
Doplatia na to mestá a obce
Združenie miest a obcí (ZMOS) potvrdilo, že návrh bude mať devastačné následky a postoj kamenárov je oprávnený. Poplatok by ovplyvnil aj existujúce projekty, zdôrazňujú samosprávy. „Zvýšenie cien stavebných materiálov a stavebných prác je zásadný problém najmä pri rozpracovaných a už narozpočtovaných projektoch, kde nie je možné navyšovať schválené rozpočty. Nová daň pri ťažbe štrku, piesku, kameňa a štrkopieskov tento problém ešte prehĺbi,” vysvetlil Jozef Božik, predseda ZMOS-u.
Daň môže byť klincom do rakvy už teraz spomalenej výstavby infraštruktúry miest a obcí, keďže práve samosprávy sú najväčším spotrebiteľom kameniva v krajine. „Zvýšenie cien bude mať za následok, že sa za rovnaký finančný objem zrealizuje menej projektov. Pri menšom projekte s rozpočtom 80-tisíc eur by 15-percentný nárast znamenal dodatočné náklady 12-tisíc eur, čo je pre malú obec zásadná suma, ktorú často nemá z čoho vykryť,” uviedol predseda ZMOS-u.
Oveľa väčším problémom ale podľa Božika budú drahšie a väčšie projekty. Ak si vezmeme ako príklad zákazku za 500-tisíc eur, zdraženie o 15 percent zvýši náklady o 75-tisíc eur. Pri 3 miliónovom projekte to bude 450-tisíc eur zaplatených navyše.
Foto: Národná diaľničná spoločnosť
„To je pre mnohé obce neúnosné a pri eurofondových projektoch, kde nie je možné navýšiť schválený rozpočet, hrozí ich zrušenie alebo nedokončenie. Výstavba a modernizácia infraštruktúry tak bude citeľne sťažená, pričom namiesto progresu a dobiehania infraštruktúrneho dlhu bude možné udržiavať len súčasný stav,” pomenoval riziká predseda.
Problémom je aj argument Kamenického, že je potrebné mať viac ekologických materiálov. „Pri výrobe stavebných materiálov ako napríklad asfaltovej zmesi, betónu, železničného kameniva je normou povolený maximálny podiel recyklovaného kameniva, ktorý nemôže byť prekročený, aby kvalita výrobku bola dodržaná,” upozornilo združenie s tým, že sa nebránia diskusii o poplatku za nerasty, no žiada aby bola odborná a prehodnotil sa rozsah návrhu.
Recyklované kamene sa dajú v materiáloch použiť len v malom množstve, čím sa misky váh opäť priklonili k tomu že ide o neodborný a nepremyslený plán ministerstva. Dôvodom je, že kameň, štrk či iné kamenivo sa časom opotrebujú pod vplyvom počasia – dažďom, mrazom, teplom či jazdením áut. Keď sa potom takéto staré kamenivo zrecykluje a znovu použije, už nie je tak pevné a kvalitné ako nové. Stráca svoju pôvodnú tvrdosť a odolnosť
