Severské štáty sú známe tým, že na presuny využívajú prevažne bicykle. V posledných rokoch sú tiež úspešné v znižovaní počtu úmrtí na cestách spôsobenými autami. Podľa dát Európskeho portálu o mestskej doprave a mobilite EU Urban Mobility Observatory bola posledná smrteľná dopravná nehoda v Helsinkách naposledy vlani v lete.
Môže za to prístup vedenia mesta, ktoré zaviedlo systémové riešenia. Znížili rýchlosť v uliciach Helsínk z pôvodných 50 km/h na 30 km/h. Väčšina zón s bývaním zaviedla túto nižšiu rýchlosť už pred štyrmi rokmi, dotklo sa to tak najmä hlavných ťahov mesta a okolia škôl či škôlok – ochránili tým najzraniteľnejších obyvateľov, deti a seniorov.
Fíni sa nezľakli ani premeny ulíc aby opatrenie fungovalo. V Helsinkách od roku 2021 pribudli bezpečnejšie križovatky, vyvýšené priechody pre chodcov, lepšie osvetlenie a najmä – oddelili cyklistov od chodcov a každého z nich aj od áut. Účastníci premávky majú v meste svoj vymedzený priestor, v ktorom sa bezpečne pohybujú.
Na cestách ročne zomierajú stovky ľudí
Najviac smrteľných nehôd bolo minulý rok v Nitrianskom kraji – až 51. Druhé miesto má Trnavský kraj so 43 obeťami a na treťom mieste je Bratislavský kraj kde zomrelo na cestách 34 ľudí. Rovnako desivé číslo má Prešovský kraj, nasleduje Žilinský s 31 obeťami, Banskobystrický s 25 a Trenčiansky s 24. Najnižšia úmrtnosť v dopravných nehodách je v Košickom kraji, kde na cestách zomrelo 20 obetí. Košický región má však najvyššiu mieru ťažko zranených počas nehôd, až 169 ľudí.
Separátnymi chodníkmi pre chodcov, cyklotrasami a pruhmi pre šoférov sa znížil počet stretov a tým pádom aj zlyhaní ľudí na cestách, ktoré spôsobovali nehody – sú totiž v minimálnom kontakte, prakticky sa nemajú ako ohroziť.
Urbanistický trend zo zahraničia poukázal na to, že ak sú v premávke ochránené deti ako najzraniteľnejšia skupina, sú tým chránení všetci. Snahu prispôsobiť mesto pohybu najmenších preto vyvíja už roky aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB).
Ako sú na tom slovenské mestá? V Bratislave v tomto je situácia špecifická. Má veľa zmiešaných pruhov BUS s tými cyklistickými (kde hrozia kolízie) a často aj nefunkčne rozmiestnené priechody pre chodcov – napríklad na Šancovej ulici sú od seba vzdialené viac ako 400 metrov, čo ľudí vedie k prebiehaniu cez štvorprúdovku. Navyše sieť cyklotrás je rozkúskovaná, často na seba nenadväzujú a bicykel musí prejsť aj po trase, ktorá pre neho nie je určená.
Aj štatistiky nehodovosti má slovenské hlavné mesto oveľa horšie. „Za osem mesiacov roku 2025 eviduje Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave celkovo 691 dopravných nehôd. Oproti rovnakému obdobiu roku 2024 ide o nárast o 15 dopravných nehôd,” priblížila hovorkyňa Policajného zboru (PZ) v Bratislave, Silvia Šimková.
Z policajných dát vychádza, že najrizikovejšia križovatka v hlavnom meste je na Račianskej ulici. Za uplynulý rok na nej došlo k 12 ľahkým zraneniam a 14 dopravným nehodám. Niet sa čomu diviť, Račianska ulica patrí medzi najvyťaženejšie dopravné tepny v Bratislave. Stretáva sa na nej denne veľký objem áut, MHD vrátane električiek, cyklisti aj chodci.
Práve na viaceré nebezpečné chyby v cestnej infraštruktúre poukazuje aj dopravný analytik Jozef Drahovský. Na viacerých miestach Bratislavy, nielen na Račianskej, je podľa neho nedomyslená a vyslovene riziková. „Chýba oddelenie chodníkov pre chodcov a cyklistov od motorizovanej dopravy, problémom je aj neznalosť pravidiel cestnej premávky,” potvrdil a zároveň dodal, že na Slovensku je bežné, že na cestách jazdia aj ľudia bez riadneho absolvovania kurzu šoférovania, ktorí si vodičáky jednoducho kúpili.
Dopravný zmätok neraz vedie k stresu a prchkým reakciám všetkých účastníkov premávky, čím sa zvyšujú konflikty a vznikajú nehody. Pre chodcov a cyklistov sú najviac rizikové tie úseky alebo križovatky, ktoré nemajú chodníky. „Navyše ak chodec alebo cyklista nepozná pravidlá cestnej premávky alebo ich zámerne ignoruje, tak sú rizikové všetky križovatky,” uzavrel analytik.
Druhou najnebezpečnejšou cestou Bratislavy je podľa štatistík nehodovosti Trnavská cesta. Jozef Vozár, hovorca Dopravného podniku Bratislava (DPB) potvrdil, že najviac problémov majú aj vozidlá MHD práve na týchto uliciach. „Medzi najproblematickejšie patria miesta, kde sa električková trať križuje s cestami pre individuálnu automobilovú dopravu. Ide predovšetkým o Račiansku a Vajnorskú ulicu. Mimo električkových tratí evidujeme vyšší výskyt kolízií aj na Trnavskej ceste a Šancovej ulici,” uviedol.
Viac MHD a prísnejšie pokuty
Fínsko však k opatreniam pridalo aj rozšírenie trás verejnej dopravy, aby bola čo najviac dostupná. Ľudia, ktorí nechcú ísť pešo či využiť bicykel, tak nesadnú do áut a namiesto toho využívajú autobus. Závislosť na aute sa tým znížila a premávka spomalila. Na Slovensku sa motivácia využívať verejnú dopravu zvyšuje, no stále nie je na takej úrovni ako v zahraničí. Dôvodom je najmä to, že nie je vždy spoľahlivá – BUS pruhy nie sú samozrejmosť a tým pádom sa ani MHD nevyhne zápcham.
V Bratislave sa aktuálne pracuje najmä na zvýšení kvality cestovania MHD. „DPB obstaráva výhradne vozidlá vybavené moderným kamerovým systémom a ďalšími bezpečnostnými prvkami, ktoré majú vodičom uľahčiť prácu a zároveň zvýšiť bezpečnosť premávky,” uviedol Vozár s tým, že prvé takéto autobusy prídu ešte tento rok.
Na Slovensku sa až 75 percent nehôd stáva v obciach. Hoci sú rýchlosti v obci nižšie, cesty majú iný formát ako v meste. Neraz na nich premáva viac áut v špičke a spolu s chodcami aj cyklistami na krajnici. Navyše, šoféri mimo mesto častejšie predbiehajú, obiehajú autobusy, nedodržiavajú rýchlosť a bývajú menej opatrní.
Helsinky na zlepšenie dopravnej disciplíny pritvrdili v pravidlách cestnej premávky, zvýšili pokuty a pridali merače rýchlosti, pričom obyvateľstvo pravidelne vzdelávajú. Nič z toho by však nefungovalo, keby nie sú severskí vodiči zodpovední a nepodieľali sa na dodržiavaní pravidiel.
Foto: STRABAG
U nás to stále vyzerá, ako by sa šoféri predbiehali v tom, kto prvý prekročí rýchlostný limit alebo vystresuje vodiča pred sebou. Polícia nedávno ohlásila smutnú štatistiku, že v roku 2024 na slovenských cestách zomrelo 262 ľudí. Fínsko je počtom obyvateľov aj veľkosťou porovnateľné so Slovenskom, mentalita domácich vodičov je ale celkom iná než v zahraničí.
Dopravná psychologička Romana Mrázová pre Denník N povedala, že slovenskí šoféri sú zvyknutí platiť za pokuty a svoje správanie neriešiť. Navyše, ak ich nechytia, jazda porušujúca pravidlá sa stane ich bežnou rutinou. Viacero ľudí tiež reaguje nevhodne ak na ceste narazí na vodiča, ktorý dodržiava rýchlosť a ďalšie predpisy, či radšej zaplatí vysokú pokutu, než by zmenilo svoje správanie.
Príčinám vzniku dopravných nehôd vlani tiež dominovalo porušenie povinnosti vodiča. Teda prekročenie rýchlosti, nezastavenie pred stopkou alebo pri prednosti v jazde, nezastavenie pri chodcovi na priechode, nesprávne predbiehanie alebo cúvanie, nevenovanie pozornosti riadeniu vozidla (sem patrí napríklad používanie telefónu, ktorý podľa prieskumu priznalo 7 z 10 šoférov), ale aj šoférovanie pod vplyvom alkoholu či drog. K tomu sa pridáva nesprávna jazda cez križovatky či zlé odbočovanie, nedodržanie odstupu medzi autami ale podľa Šimkovej aj nesprávna jazda v jazdných pruhoch.
Drahovský poukázal aj na to, že by okrem reorganizácie dopravy pomohli prísnejšie opatrenia, čím by sa zmenil napríklad systém výšky pokút alebo prehodnotilo, kto môže mať vodičák. Zamedzila by sa tým „jazda pod vysokým vplyvom alkoholu, či arogancia niektorých vodičov, cyklistov aj chodcov”.
Polícia sa snaží o preventívne opatrenia aby množstvo nehôd znižovali napríklad častými kontrolami a dohľadom nad premávkou. „PZ v Bratislave pravidelne vyhodnocuje záznamy zo škodových udalostí, najmä z hľadiska opakovania miesta ich výskytu a príčin vzniku. S opatreniami súvisia aj kontroly stavu vozoviek pozemných komunikácií a kontrola dopravného značenia. V prípade zistenia nedostatkov zabezpečuje polícia zjednanie nápravy komunikáciou s príslušným správcom komunikácie,” vymenovala hovorkyňa PZ Šimková.
Čítajte viac Najhoršia ulica pre život v Bratislave? Šancovú prerábajú, no potrebuje oveľa viac, aby bola bezpečná. Aké má mesto plány?
Riešením ako predchádzať úmrtiam v doprave je podľa Drahovského zvýšenie bezpečnosti všetkých na ceste, presne tým istým spôsobom ako to robí Fínsko – Slovensko má rovnaké možnosti prestavať križovatky. Posun v tomto vidíme na Dunajskej ulici v Bratislave, kde sa oddelili jednotlivé vrstvy trás chodcov, cyklistov aj áut, a zmenil spôsob premávky.
Zaostávame však vo vzdelávaní obyvateľstva, čím sa zhoršuje správanie na cestách a to nielen šoférov. „Cyklisti a chodci majú tiež svoje povinnosti, ktoré musia dodržiavať. Nebalamutiť ich, že chodec má vždy prednosť a preto sa nemusí pozerať na prichádzajúce vozidlá a môže hocikedy na vozovku vstúpiť,” pripomenul.
V tomto zohráva kľúčovú úlohu aj snaha DPB. „Na poslednom Dni otvorených dverí sme spolu s preventistami z Mestskej polície Bratislava vzdelávali najmladších návštevníkov o pravidlách bezpečného správania v premávke, čo je výrazný príspevok k prevencii dopravných nehôd aj do budúcnosti,” objasnil Vozár.
