Keď sa povie panelákové sídlisko, väčšine ľudí napadne Petržalka. Najľudnatejšia mestská časť so 110-tisíc obyvateľmi obetovala množstvo rodinných domov, historických budov, záhrad aj polí na to, aby sa stala betónovou džungľou s 35-tisíc bytmi. Tieto byty sú však stále viac pod tlakom, keďže developeri v snahe predať novostavby presviedčajú obyvateľstvo o tom, že paneláky už narazili na svoje limity a rozpadajú sa.
Môže za to aj fakt, že bytové domy vyzerali tesne po výstavbe na prvý pohľad ako nedokončené s viditeľnými chybami. Navyše, výstavba z minulého režimu je všeobecne vnímaná negatívne. To dopomohlo k názoru, že sú odfláknuté a čochvíľa sa rozpadnú. No viacero odborníkov tvrdí, že sú stabilné a dokonca kvalitnejšie postavené ako dnešné bytovky.
Panelákov sa stavali stovky, bolo preto potrebné, aby sa investované peniaze štátu nepremrhali. Náklady vynaložené na stavbu sa museli vrátiť, bytovky preto mali vydržať aspoň 77 rokov. Družstevná výstavba fungovala tak, že tretinu zafinancoval štát, tretinu zaplatil obyvateľ hneď a časť splácal dlhodobo. „Doba splácania sa považovala za životnosť bytového domu, no tento počet rokov nevyjadroval skutočnú životnosť budovy,” vysvetlila Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného. Podľa odborníčky však treba ich životnosť chápať cez jednotlivé časti bytovky.
Petržalské paneláky sú síce odolné, rovnako ako tie v iných slovenských či českých mestách, no ich farebnosť už dávno nezodpovedá pôvodnej výstavbe. Prišli sme tým o architektonické dedičstvo a výpoveď doby
Samostatne treba pozerať na životnosť panelových dielov. V princípe tak možno rátať s tým, že všetko čo je z betónu a železobetónu má životnosť 150 až 200 rokov. Zvlášť sa ale berie výdrž spojov, ktoré povoľujú, potom prvky ako okná a tiež materiály, ktoré sa prirodzene opotrebúvajú. K tomu sa pridávajú zásahy, ktoré počas ich života majitelia spravia.
„Najzraniteľnejším miestom panelových domov sú oceľové spoje jednotlivých panelov, ktoré, ak sú vystavené nepriaznivým poveternostným vplyvom, hrdzavejú a strácajú statickú únosnosť. To môže byť pre konštrukciu paneláku fatálne – následky sme mohli vidieť v zahraničí pri zemetraseniach a iných nešťastiach, keď sa slabo udržované paneláky zrútili ako domčeky z karát," ozrejmila architektka Nora Vranová. Každý bytový dom má dve hlavné časti – samotnú stavbu (múry, strechu, okná, vnútorné steny) a potom technológie ako kúrenie, voda, elektrina. Obe zložky však vydržia rôzne dlho.
Životnosť striech odhadol Peter Plichta, jeden z hlavných českých projektantov panelákov v Československu, na 40 – 80 rokov. No Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) uvádza, že dobrým riešením sú aj nadstavby panelákov, ktoré pôvodnú strechu nahradia. Podobne dlho vydržia aj okná, no tie sa hromadne menili za plastové.
Zmeny energetických nárokov na bytovky priniesli snahu znížiť straty tepla, no obyvatelia zlepšovali aj vnútorné chodby, či vymieňali vstupy kvôli bezpečnosti. To všetko bytovky zachraňuje. „Všetky budovy by mali byť obnovené, čím sa nielen predĺži ich životnosť, ale aj bezpečnosť a hygiena užívania. Pri všetkých budovách je všeobecne možné konštatovať, že sa v minulosti zanedbávala ich údržba,” pripomenula profesorka Sternová.
Na Slovensku je zateplených asi 70 % bytov, čo ukazuje, že obnova panelákov sa oplatí. Zlepšuje sa tým kvalita bývania a rastie hodnota bytov. „Je to aj odpoveďou na mýty o nevhodnosti, krátkej životnosti, nebezpečnosti a potrebe búrania bytových domov postavených panelovými technológiami," dodala odborníčka s tým, že po obnove pilotnej bytovky sa podľa Sternovej zabezpečili lepšie vlastnosti ako mala väčšina domov postavených pred desiatimi rokmi.
Práve preto je zásadná priebežná oprava, či údržba pôvodných panelákov, ako pri každej budove, do čoho sa ráta aj trend zatepľovania. Podľa MIB však už dávno nie je jediným riešením záchrany panelákov iba zateplenie. Pomôcť môžu aj zasklené balkóny.
„Zo zrealizovaných príkladov zo zahraničia vieme, že fasádnym riešením a využitím priebežných balkónov vieme zlepšiť energetické bilancie budov. Predíde sa nadmernému prehrievaniu južných fasád a priamemu vystavovaniu poveternostným vplyvom,” uviedol inštitút.
Zatepľovanie však vytvorilo divoký dojem balkánu pre svoju nesúrodú farebnosť a panelákom chýba jednotný dizajnový manuál. Aj keď sa veľakrát domové združenia nevedia dohodnúť na jednej farbe fasády a tak použijú rovno štyri aj so vzorom, ochrana paneláku pred únikom tepla mu predlžuje život – hoci pri pohľade z Bratislavského hradu vyzerajú všelijako. S ich statikou totiž podľa odborníkov problém nikdy nebol a ani nebude, železobetónové panely sú z kameňa.
„Treba tu upozorniť na mnohokrát nevhodné farebné riešenie obnovovaných budov, až „zneužitie“ ponúkaného sortimentu farebných omietok,” potvrdila Sternová zlyhanie miest a obcí v korigovaní pestrofarebných omietok, ktoré znižujú kvalitu verejného prostredia. K tomu sa pridávajú zdevastované prízemia bytoviek – priestory pre obchody či služby roky chátrajú, rovnako ako pochôdzne terasy.
Bratislava mala prvý panelák Československa
„Prvý panelový dom (v celom Československu) bol postavený v roku 1955 v konštrukčnom systéme Bratislava. Počas hromadnej bytovej výstavby do roku 1996 sa uplatnilo 61 rôznych typov, konštrukčných systémov a stavebných sústav radových, bodových, doskových a vežových domov,” uviedla do obrazu výstavby riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného.
„Približne 35-tisíc bytov v bytových domoch a 240-tisíc bytov v rodinných domoch bol počet bytov bytového fondu po 2. svetovej vojne na Slovensku. Od roku 1947 sa začala na Slovensku uskutočňovať hromadná bytová výstavba ako riešenie bytovej otázky podľa tzv. dvojročného a následne päťročných plánov a podľa typových podkladov. Stavali sa tehlové domy (napríklad v Bratislave Päťsto bytov, v Nitre Predmostie)," priblížila Sternová.
V čase, keď sa Bratislava mala rozrásť na mesto s miliónom obyvateľov, vznikol plán ako pridružiť okolité dediny a nahrnúť obyvateľstvo do hlavného mesta. Bolo však potrebné, aby niekde bývali. A v tom prichádza na rad paneláková výstavba. Budovania mestských častí pomocou blokových sídlisk sa na Slovensku značne rozšíril, pričom v Bratislave začali vznikať prvé paneláky už v 60. rokoch.
Paneláky ohrozujú dva problémy
Ako celok sú tak paneláky mimoriadne odolné, no problémy, ktoré ich ohrozujú, sú dva. Prvým sú časti domov, ktoré sa vekom aj vplyvom počasia zničia – napríklad ak vznikne priestor na zatekanie do vnútra, rovnako ako cez pôvodné balkóny, loggie, alebo schodiská, či zábradlia. „Sú konštrukciami najviac namáhanými klimatickými vplyvmi,” uzavrela profesorka.
Treba preto vymieňať tie časti bytoviek, ktorých životnosť je krátka – väčšina vád sa netýka nenosných prvkov. To si však vyžaduje zodpovednosť majiteľov a záujem o ich rekonštrukciu. Podľa riaditeľky sa časom určilo 12 porúch, ktoré bolo po 65 rokoch treba opraviť, či hĺbkovo vymeniť. Tam patrí obnova tak obvodových múrov a strechy, ako kúrenia či systému ohrevu vody.
„Obnovou stavebných konštrukcií sa predlžuje životnosť budovy o 30 až 40 rokov, zvyšuje sa bezpečnosť, odstraňuje sa zatekanie najmä škárami stykov medzi panelmi a zatekanie strechami, odstraňujú sa tepelné mosty, znižujú sa tepelné straty a zlepšuje sa kvalita vnútorného prostredia,” vysvetlila Sternová.
Druhý problém, ktorý kazí životnosť inak neohrozených panelákov sú stavebné zásahy, ktoré majitelia neohlásia alebo sa pri nich vopred neporadia so statikmi. Odstraňovanie priečok, nadstavby ale aj dodatočné dvere či okná môžu ovplyvniť statiku bytovky.
„Obvodové dielce panelového bytového domu sú vo väčšine prípadov samonosné. Zásahmi do nosných konštrukcií vytváraním nových alebo zväčšovaním otvorov, dochádza ku zmenám v prenose zaťaženia. Aj keď neprenášajú zaťaženie, bránia nežiaducemu priehybu stropnej konštrukcie,” pripomenula riaditeľka. Zvyčajne však ľudia tieto zásahy nepovažujú za natoľko veľké, alebo ohrozenie iných bytov nechápu v dostatočnej miere.
Architekti z ateliéru Kilo&Honč rekonštruovali viacero bytov v typizovaných panelákoch. Napriek tomu, že sa v nich neraz proces obnovy komplikuje, považujú ich za kvalitnejšie než byty v terajšej výstavbe.
Bývanie v panelákoch má úskalia
Hoci teraz sa používa množstvo nových materiálov aj postupov, problémom zostávajú ľudia a ich zodpovednosť. Sternová tým myslí „kvalitu projektovej dokumentácie, uskutočňovania stavebných prác, ale aj kvalitu užívania a spravovania nehnuteľností”, ktorá sa nemení ani teraz. Vždy je to o tom, ako sa k výstavbe postavia projektanti a robotníci.
Podľa Richarda Kila z architektonického ateliéru Kilo&Honč majú novostavby oveľa viac závad, ako staré paneláky. „Bývanie v novostavbách vôbec neodporúčame. Ak je to možné, je lepšie investovať čas a nájsť si starší byt v pôvodnom stave,” uviedol.
Neraz sa však porovnáva aj kvalita dispozícií – pôvodné paneláky mali v princípe o dosť jednoduchšie tvary pôdorysov, pravidelné formy sa ľahšie zariaďovali nábytkom. Dnes sa stavajú bytovky aj so zaoblením či rôznym skosením, ako napríklad Eurovea Tower, alebo Sky Park.
Aj keď veľa ľudí pochybuje či paneláky vydržia, výzvou je dnes skôr rekonštrukcia bytov v nich. „Najväčšie limity, zdá sa, sú v možnosti práce s konštrukčným systémom, teda so samotným panelom v byte. S pomocou skúseného statika vieme vymyslieť riešenie, je to ale úradne náročnejšie,” vysvetlil Kilo s tým, že veľa robí aj šikovnosť architekta. Architekt Filip Marčák zo štúdia GRAU vníma paneláky ako krabicový systém – všetko v nich je prepojené a nikto presne nevie, aká zásahy sa robili v byte pod či nad nami.
Podľa Kila ale nie je také ľahké zbúrať stenu v paneláku, ako sa môže zdať – záleží to od typu bytovky aj predchádzajúcich zásahov. „Takže sa riešenie veľakrát opiera o výmenu povrchov, nábytkov a zariadenia. Dispozičná logika sa tiež tým pádom veľmi nemení, no aj v takejto rigidnejšej schéme sa dajú nájsť riešenia,” dodal.
Marčák však vníma, že dizajn obmedzuje aj pevne daný tvar či veľkosť okien a teda prísun svetla. Nedá sa s nimi totiž hýbať. „Ale priniesť dennú zložku svetla do zvyšku bytu je možné aj vytvorením nového otvoru alebo zrušením nenosnej konštrukcie," pripomenul kreatívnu stránku práce architekta s tým, že použiť sa dajú aj svetlo prepúšťajúce priehľady.
