Nečudo. Obilie z novej úrody sa predáva za nízke ceny. To nie je novinka. A možno ňou nie je ani správa, že isté pekárne na východnom Slovensku pečú rožky z ukrajinskej múky. Silno však zarezonuje iná správa. Slad, v potravinárstve slovenská exportná komodita číslo jeden, má tiež konkurenciu spoza východnej hranice.
Informácie, ktoré podal na dožinkách v Novom Tekove poľnohospodárom Levického okresu podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, dokresľujú realitu na trhoch s agrokomoditami. Doma či v Európe je ich odrazu taká ponuka, že podnikanie na pôde sa otriasa v základoch.
Do toho prichádzajú správy z Bruselu o novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) potvrdil informáciu, že v novom programovacom období (2028 až 2034) dostanú poľnohospodári o 900 miliónov eur menej, pričom treba rátať, že maximálna podpora na jednu farmu bude ohraničená sumou 100-tisíc eur priamych platieb. Taký je zatiaľ návrh.
Proti kráteniu podpôr protestovali všetci európski ministri poľnohospodárstva. Keby mal platiť návrh v opísanej podobe, pre slovenské poľnohospodárstvo to neveští nič dobré. V najbližších týždňoch sa bude o návrhu viacročného finančného rámca, ktorý je štedrý pre vyzbrojovanie armád, ale chudobný pre poľnohospodárov, diskutovať.
Čítajte viac Farmári bijú na poplach: Slovensku hrozí miliardová strata, Brusel nahráva lacným dovozom z tretích krajín
Takáč má v pláne stretnúť sa s ministrami aj s predsedníčkou výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu, aj so slovenskými europoslancami. Uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne a mesiace. Či to budú zmeny kozmetické, alebo predsa len zohľadnia potreby farmárov jednotlivých krajín.
Veľkovýroba v dánskej réžii
Levický okres je ukážkou slovenských pomerov. Nachádzame tu poľnohospodárske podniky hospodáriace na nížine aj v podhorských podmienkach, farmy malé, stredne veľké aj nadpriemerne veľké. Tie veľké nie sú iba produktom historického vývoja, ktorý priniesol vznik poľnohospodárskych družstiev hospodáriacich v katastroch aj siedmich-ôsmich obcí. Do hry pred viac ako poldruhadesaťročím vstúpil aj zahraničný kapitál, ktorý sa postaral o ešte väčší a rýchlejší rast veľkovýroby ako predtým.
Hostiteľom okresných dožiniek je vždy niektorý z miestnych poľnohospodárskych podnikov. Tentoraz ním v Novom Tekove bola spoločnosť Donau farm Kalná nad Hronom. Stoja za ňou dánski investori, ktorí kúpili v roku 2009 jedno z najprosperujúcejších poľnohospodárskych družstiev Slovenska.
Za 16 rokov dokázali podnikatelia z Dánska veľkosť pôvodného družstva v Kalnej nad Hronom viac ako strojnásobiť, keď dnes hospodária na ploche 14 299 hektárov. Postupne kapitálovo prenikli do okolitých družstiev alebo sprivatizovaných štátnych majetkov, technologicky podnik prezbrojili. Jeden fakt za všetky: vybudovali sklady a pozberové linky na 60-tisíc ton zrnovín.
Foto: TASR, Michal Svítok
Že by to bol spôsob, ako konkurovať ukrajinským veľkopodnikom, ktoré hospodária na ešte väčších rozlohách ako dánska spoločnosť? Naozaj sa jej darí, veď na Slovensku obhospodaruje dovedna 29 932 hektárov pôdy, má totiž okrem Kalnej ešte dve centrá, a to v Blahovej na Žitnom ostrove a v Trnave na Trnavskej tabuli.
Bruselu prekážajú slovenské veľkopodniky, ale jeden z najväčších aj najprosperujúcejších vlastnia dánski investori. Práve oni ukazujú, z čoho ťaží moderná veľkovýroba – z koncentrácie pôdy, využitia najmodernejších technológií, ktoré umožňujú pracovať s minimálnym počtom ľudí. Spoločnosti Donau farm to umožnilo aj sústredenie sa len na rastlinnú výrobu. Na trhoch poľnohospodári súťažia výnosmi, kvalitou, produktivitou práce. Rastlinná výroba podpretá možnosťami realizovať tovar na medzinárodných trhoch je najkratšou cestou k vysokej rentabilite.
Šéf Donau farm Michael Bager Houmann niekoľko ráz v príhovore zdôraznil trvalú udržateľnosť. Podoprel ju tým, že spoločnosť vlastní certifikáty ISO 45001 – Ochrana zdravia, ISO 9001 Manažment kvality a ISO 14001 Riadenie životného prostredia. Houmannom vedené firmy dosahujú v okrese i na Slovensku špičkové úrody, pravda, hospodária na najlepšej pôde, čo krajina v podstate má.
Čítajte viac Slovensko na rázcestí: dokáže sa poľnohospodárstvo prispôsobiť Bruselu a zároveň nasýtiť vlastnú krajinu?
Kto koho vlastne napodobnil?
Jedinečnosť pôdy ako základného výrobného prostriedku akcentuje v súvislosti s meniacimi sa podmienkami ekonomickými i klimatickými aj predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach Milan Halmeš, inak predseda družstva v Žemberovciach. Ako jedno z mála v okrese chová toto družstvo ešte dobytok aj ovce. Pláva akoby proti prúdu, stará sa aj o sady a vinohrady. No pokiaľ ide o najťažšiu slovenskú poľnohospodársku disciplínu, ktorou je živočíšna výroba, takých podnikov ako PD Žemberovce zostalo v Levickom okrese už iba šesť, pred vstupom do EÚ ich bolo 30. Chov dojníc zrušili aj dánski investori.
Možno niekomu zíde na myseľ otázka, kto vlastne koho napodobnil. Slováci Dánov alebo Dáni Slovákov? Aj mnohé rodinné farmy v Levickom okrese, ktoré vznikli na troskách družstiev, sa sústredili výlučne na rastlinnú výrobu, len jedna jediná sa nedávno začala venovať komerčnému chovu dojníc.
Zdá sa, že odpoveď na otázku, prečo sa slovenské poľnohospodárstvo reprezentované pestrosťou vlastníckych i podnikateľských foriem orientuje prevažne na rastlinnú výrobu, bude trochu zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Alebo nie? Vyhrala rastlinná výroba, lebo je aj z hľadiska manažovania a najmä dostatku pracovných síl predsa len jednoduchšia? Nehovoriac o tom, že je menej konfliktná ako živočíšna výroba, ktorá novému pokoleniu vidiečanov prekáža.
Čítajte viac Rekordná úroda, mizerné tržby: zrno zo slovenských polí sa mení na krmivo a lacný export, chlieb lacnejší nebude
V okrese Levice prežila aj mliekareň, najbližšiu nájdeme v Nitre, vo Zvolene a v Bratislave, kedysi bola druhá najväčšia v susednom Novozámockom okrese. Neprežila tam rovnako ako mäsokombinát, ten, mimochodom, skrachoval aj v Zbrojníkoch v Levickom okrese. V posledných rokoch zaznievajú apely na oživenie živočíšnej výroby aj špeciálnej rastlinnej výroby. Lenže v minulosti na zeleninu a ovocie bohatý Levický okres prišiel aj o jedného z posledných zeleninárskych mohykánov na dolnom Pohroní Ľudovíta Kissa.
Akýže to bude vidiek, aké poľnohospodárstvo?
Zrejme sa treba hlbšie zamyslieť, čo všetko viedlo k tomu, že dnes sú poľnohospodárstvo a vidiek úplne iné, ako boli na začiatku 90. rokov. Niečo sme pri spravovaní našej krajiny vo vzťahu k vidieku a poľnohospodárstvu podcenili.
Jeden z najväčších problémov slovenského poľnohospodárstva je kontinuita, to, kto nastúpi pracovať do podnikov v najbližších rokoch a dekádach. Vyriešia všetko len stroje? Všimnime si, že v Donau farm Kalná pracuje na 15-tisíc hektároch len 104 ľudí, na družstve v Žemberovciach, kde majú aj sady a vinohrady, plus živočíšnu výrobu, obhospodári 2 700 hektárov 55 ľudí. Na päťstohektárovej farme vystačia farmári so 4–5 traktoristami.
Čítajte viac Generácia Z prichádza na polia: Slovensko potrebuje reštart potravinárstva, aký zažilo len po vojne
V Leviciach sa podarilo udržať jednu z najlepších stredných poľnohospodárskych škôl na Slovensku. Vychovala stovky vynikajúcich odborníkov, a to nielen pre Levický okres. Dnes pripravuje mladých ľudí aj pre Banskobystrický kraj. Na dožinkových slávnostiach ocenili dlhoročnú riaditeľku školy Líviu Marčekovú (pracovala až do roku 2023) ďakovným listom. Mala mnohých gratulantov, to že v družstvách a na farmách pracujú mladí, je aj jej zásluha. A tiež poľnohospodárov, ktorí ponúkli škole a jej žiakom možnosť praxovať priamo na poliach.
Levické dožinky nastavili zrkadlo pomerom v slovenskom poľnohospodárstve a na vidieku. Ale aj v potravinárstve. To, ako pripomenul generálny riaditeľ Levických mlierkarní Marián Šolty, zápasí s nie menšími problémami ako poľnohospodárstvo. Jeho investičný dlh presiahol jednu miliardu eur. Správy o krátení europodpôr pre agropotravinárstvo hovoria, že vstupujeme do mimoriadne zložitého obdobia, takého, ktoré, ak patrične nezareagujeme, môže raz a navždy úplne zmeniť charakter odvetvia aj vidieka.
