Eurovea Tower priniesla Bratislave novú siluetu a prelomila výškové limity hlavného mesta. Pre architektov z GFI sa stala architektonickou aj urbanistickou výzvou. V rozhovore sa dozviete:
- Ako vznikal projekt v ťažkých podmienkach pri vode
- Čo architektov prekvapilo počas realizácie
- Aké skúsenosti si priniesli zo zahraničia
- Prečo je podľa GFI výšková architektúra dôležitá pre identitu Bratislavy
Eurovea Tower je prvým slovenským mrakodrapom – čo bolo pre vás najväčšou architektonickou výzvou pri jeho návrhu a realizácii?
Od začiatku sme si uvedomovali, že navrhujeme prvý slovenský mrakodrap a k tomu ešte na výnimočnom mieste – priamo na brehu Dunaja. Nešlo len o budovu, ale o urbanistický moment, ktorý je zreteľnou stopou pre nové centrum Bratislavy.
Primárnou úlohou nebol len dizajn a architektonické stvárnenie najvyššej stavby, ale jej umiestnenie v rámci vzťahov aj historického odkazu nábrežnej línie, ktorá pôvodne patrila nízkej priemyselnej architektúre skladov, v rámci bratislavských priečnych prepojení, ktoré budujú vzťah medzi mestskou štruktúrou a líniou Dunaja.
Celý proces návrhu mrakodrapu a jeho realizácie sme viedli s veľkou zodpovednosťou voči Bratislave, jej panoráme, jej jedinečnosti.
Pozrite sa, ako vyzerá teraz, aj aké sú výhľady z prvého mrakodrapu Bratislavy
Aká bola cesta GFI k spoločnosti, ktorá navrhuje mrakodrapy? Aké boli vaše začiatky, prvé zákazky? Prekonali ste aj krízy, alebo naopak, udiali sa v rámci projektov situácie, na ktorých ste sa nakoniec zasmiali?
Nikdy nebolo naším cieľom profilovať sa výhradne na výškové stavby. Od začiatku sme sa však snažili budovať spoločnosť, ktorá poskytuje komplexný balík služieb – od architektúry po projekciu, čo je na Slovensku stále skôr výnimočné. V krízových obdobiach sme sa neuzavreli, ale hľadali pracovné možnosti v zahraničí. Pracovali sme na zákazkách v Číne aj v Dubaji, čo nám prinieslo cennú skúsenosť a kontakt s medzinárodným prostredím.
Paradoxne práve utlmenejšie obdobia doma a možnosť spoznania iných kultúr, štandardov a rozsahov nás posunuli ďalej. Vyformovali sme sa do spoločnosti, ktorá vie čeliť zmenám, pracovať s veľkými mierkami a zvládať mimoriadne komplexné zadania. Aj vďaka týmto skúsenostiam dnes pripravujeme projekty, ktoré by sme si na Slovensku pred rokmi ani nevedeli predstaviť.
Eurovea Tower bezpochyby posunula vnímanie našej spoločnosti. Dnes nás investori oslovujú s veľkými a komplexnými projektmi, pretože vedia, že ich dokážeme zvládnuť s istotou a kvalitou.
Mrakodrap Eurovea Tower má trojuholníkový pôdorys a výrazné vertikálne línie. Prečo práve tento tvar a štýl – a ako to ovplyvnilo dojem z budovy? Stretli ste sa aj s kritikou, či odporom, napríklad verejnosti?
Trojuholníkový tvar veže nie je náhodný a ani kvôli efektu či snahe zaujať – vychádza z urbanistických smerov a kontextu miesta. Pôdorys bol ďalej upravený skosením a zaoblením nároží, čo dodalo budove mäkkosť, znížilo jej robustnosť a zároveň zvýraznilo eleganciu štíhlej dominanty. Takto riešený tvar prispieva aj k lepšiemu zvládaniu špecifických veterných podmienok Bratislavy a maximalizuje unikátne výhľady, ktoré sú späté s bývaním na tejto adrese.
Výrazné vertikálne línie, rebrá, nie sú len svojvoľným estetickým prvkom – podporujú štíhlu proporciu a dynamiku stavby, zdôrazňujú jej zvislé smerovanie a zjemňujú účinky nárazového vetra vo vyšších podlažiach. Koruna veže, tvorená z prevýšených rebier, završuje kompozíciu a dodáva jej ikonický charakter.
Teda trojuholníkový pôdorys logicky reaguje na okolie a zvislé členenie dáva veži eleganciu, štíhlosť a stabilitu v panoráme mesta. Ku každému výrazovému prostriedku, detailu sme pristupovali s najvyššou mierou zodpovednosti s cieľom, aby veža ako celok sa stala harmonickou súčasťou mesta. S kritikou či odporom verejnosti sme sa prakticky nestretli – skôr naopak, vnímali sme veľký záujem a očakávanie.
Pri tak vysokej stavbe musí byť bezpečnosť na prvom mieste. Čo vás prekvapilo, keď ste riešili, ako sa budova vyrovná s vetrom, ohňom či evakuáciou?
Eurovea Tower pretrhla výškovú hranicu bratislavskej panorámy, dovtedy stabilizovanej na úrovni 115 metrov. Vždy, keď prekonávate zaužívané konvencie, musíte byť obozretní a predvídaví. V Bratislave je pri navrhovaní výškových stavieb dôležité prihliadať na extrémne sily nárazového vetra i špecifické dunajské podložie, ktoré zásadne vplýva na stabilitu budovy.
Aj napriek našej prezieravosti a vysokému zastúpeniu špecialistov sa objavili situácie, ktoré nás prekvapili – či už išlo o predpoveď prívalovej vlny, ktorá mohla zasiahnuť rozostavanú základovú dosku, o detailné údaje o geológii a sadaní stavby, alebo o požiadavke na urýchlenie výstavby. Každá takáto výzva nás posunula ďalej. Hľadali sme riešenia naprieč profesiami a práve vďaka spoločným skúsenostiam sa podarilo náročné situácie zvládnuť bez kompromisov v kvalite a bezpečnosti.
Podzemné práce na brehu Dunaja si vyžiadali špičkové technické riešenia, napríklad najhrubšiu základovú dosku na Slovensku. Ako ste riešili fungovanie s vysokou hladinou podzemnej vody?
Zakladanie pri Dunaji si vyžiadalo špičkové technické postupy. Odčerpávanie vody sme riadili a neustále monitorovali tak, aby bolo možné v prípade prívalovej vlny či zvýšenia hladiny stavenisko bezpečne zabezpečiť – napríklad jeho dočasným zaplavením. Každý krok sme detailne plánovali, keďže geologické a hydrogeologické podmienky na brehu veľkej rieky patria k tým najnáročnejším.
Čítajte viac Miliónové byty namiesto brownfieldov: Premena Bratislavy sa blíži, projekty však nie sú pre každého
Ak by ste mali tento projekt realizovať znova, čo by si upravili či urobili inak – čo sa vám z pohľadu praxe najviac osvedčilo a čo by sa dalo ešte vylepšiť?
Z pohľadu praxe sa nám veľmi osvedčilo parametrické navrhovanie (spôsob tvorby architektúry, pri ktorom architekt nenavrhuje len „pevný tvar“, ale nastaví parametre – teda určité pravidlá, vzťahy a čísla, napríklad výšku, sklon, hustotu okien, ohyb konštrukcie. Architekt nastaví „vzorec“ a softvér navrhne stavbu podľa zadaných pravidiel – pozn. red.). Ak by sme dnes projekt realizovali znova, určite by sme ešte viac využili pokročilé manažérske softvéry a nástroje, ktoré dnes už vedia výrazne zefektívniť komunikáciu a koordináciu veľkého tímu.
Bratislavská panoráma prešla zmenou. Aký priestor má Eurovea Tower v okolí a aké bude mať miesto v identite Bratislavy?
Eurovea Tower bude pravdepodobne jednou z mála výškových budov priamo na nábreží Dunaja, čo jej dáva jedinečný charakter. Celý downtown sa bude ďalej rozvíjať skôr za ňou, takže jej poloha a silueta zostanú navždy unikátna. Stáva sa prirodzeným orientačným bodom a súčasťou novej identity Bratislavy.
Novú vežu pri Eurovea Tower navrhlo prestížne štúdio KCAP. Ako vnímate dialóg medzi vašim mrakodrapom a víziou ďalších výškových budov v jej okolí? Je podľa vás dôležité, aby spolu tvorili jednotný downtown, alebo je lepšie, ak je každá úplne iná?
Teší nás, že do územia vstupujú aj ďalšie špičkové ateliéry, ako napríklad KCAP. GFI je už dlhšiu dobu mediátorom odborných diskusií o možnostiach novej výškovej zonácie Bratislavy, o možnostiach dramatického narušenia doteraz výškovo ustálenej panorámy mesta. Spomínaný dialóg medzi výškovými objektami prebieha práve v ich vzájomnej výškovej kompozícií a nie v architektonickej modulácií (teda ako na seba jednotlivé vysoké budovy vplývajú – aby bol pomer ich výšok harmonický, či vytvárali rytmus v panoráme mesta. A nie to, ako presne vyzerajú ich fasády alebo celkový dizajn – pozn. red.)
Ak sa jedná o solitérnu výškovú stavbu, ktorá nie je súčasťou komplexu, ako je to napríklad v zóne Chalupkova, má byť svojbytná, výrazovo iná a reagovať na svoj vlastný kontext. Pri umiestňovaní výškových stavieb je však vždy podstatné, aby vo vzájomnom prepojení tvorili ucelenú mestskú štruktúru – založenú na prepojení príjemných verejných priestorov podporujúcich peší pohyb.
Ľudia vnímajú mesto z úrovne chodca a až následne v diaľkových a siluetárnych obrazoch. Architektonická rozmanitosť v rámci jednotného funkčného urbanistického konceptu je tým, čo robí Bratislavu živou a autentickou.
Ako sa podľa vás mení tvár Bratislavy s príchodom výškových budov? Prečo je dôležité aby mala Bratislava mrakodrapy a čo stálo za rozhodnutím navrhnúť prvý mrakodrap Slovenska?
Bratislava dlhodobo trpela výškovo roztrúsenou štruktúrou. Vtedajšie výškové usporiadanie vychádzalo z urbanistického zámeru umiestňovania výškových stavieb primárne v mestských uzloch – panoráma mesta pripomínala zuby. Chýbalo jej centrum rozpoznateľné z diaľky, jasný orientačný bod, ktorý by dal mestu charakter.
Historicky to bol kostol alebo pevnosť nad mestom, dnes je symbolom ekonomickej sily práve výšková zástavba. Mrakodrapy vytvárajú špecifickú siluetu, ktorá dokáže byť novým emblémom mesta.
Nielen naše analýzy ukázali, že práve v stiesnených podmienkach, kde je málo miesta a zároveň veľký potenciál rozvoja, sú výškové budovy najvhodnejšou cestou. Bratislave doteraz chýbalo živé centrum fungujúce neustále – stredoveké jadro je síce hodnotné, no územne a výškovo oklieštené. Výšková zástavba prináša potrebnú hustotu, mieša funkcie bývania, služieb aj kancelárií, a tým umožňuje vznik živého mestského organizmu.
Veríme, že práve výškové stavby v súhre s historickým jadrom posunú Bratislavu z pozície periférie Viedne na plnohodnotné stredoeurópske metropolitné centrum.
Foto: Ivan Majerský
Čo by mala mať každá dobrá výšková stavba, aby bola nielen dominantou, ale aj príjemným miestom pre život či prácu?
Primárne musí výšková budova stáť na správnom mieste – tam, kde je jej fungovanie podporené kvalitným dopravným napojením a rozvojom pešieho či cyklistického pohybu, soft mobilitou ( nenáročné formy dopravy, okrem chôdze a bicyklov sem patria aj kolobežky a podobne – pozn. red.). Rovnako dôležité sú vhodné podmienky technickej (inžinierske siete – pozn. red.) aj sociálnej infraštruktúry (školské zariadenia, nemocnice či obchody – pozn. red.).
V úrovni parteru (prízemia budovy – pozn. red.), v kontakte s verejným priestorom, musí byť prirodzene začlenená do mestskej štruktúry. Úlohou výškovej stavby nie je byť egoistickým gestom v panoráme mesta, ale jeho príjemným a funkčným miestom.
V architektúre sa čoraz viac ozýva tvrdenie, že výškové budovy berú mestu ľudskú mierku. Ako to vnímate vy? Je Bratislava a najmä jej obyvatelia pripravená na ďalšie mrakodrapy?
Ľudská mierka nesúvisí priamo s výškou budov, ale s kvalitou detailov a parteru (prízemia – pozn. red.) – teda s tým, čo človek vníma v každodennom kontakte s mestom. Nový downtown (okolie Mlynských nív, ktoré bolo pôvodne priemyselnou zónou, dnes je novým centrom Bratislavy – pozn. red.) je koncentrovaný na jednom mieste, nemení teda mierku historického centra ani charakter ostatných mestských štvrtí.
Kľúčové je, aby rozvoj výškových budov nebol živelný, ale vychádzal z kvalitných urbanistických štúdií a prinášal kvalitné verejné priestory. Bratislava je na ďalšie mrakodrapy pripravená – ale len vtedy, ak ich budeme tvoriť zodpovedne, aby sa stali prirodzenou a funkčnou súčasťou mesta.
