Fajnorovo nábrežie patrí k vyhľadávaným miestam starého centra. Prevažne ho vypĺňajú historické budovy Slovenského národného múzea (SNM), Strednej priemyselnej školy strojníckej a secesnej budovy Univerzity Komenského, ktorá bola postavená ako vojenské veliteľstvo. Presne v línii múzea stojí modernistický Osobný prístav z roku 1969.
Práve ten chcel majiteľ premeniť do reprezentatívnejšej podoby, ktorá by umožnila lepšie využívať promenádu na nábreží. Teraz skôr podporuje priemyselnú povahu Dunaja a ľudia areál obohnaný múrom obchádzajú. Patrí k nemu aj veľké parkovisko, ktoré nie je ani zďaleka zaplnené.
Vzhľad budovy potvrdzuje, že od svojho vzniku nebola nijako upravovaná. Celkovo tak stavba narúša plynulý prechod popri vode, a postupne chátra – napriek tomu, že je stále v prevádzke. Rekonštrukcia mala začať v roku 2020, no zmaril ju odpor verejnosti aj aktuálneho starostu Starého Mesta Mateja Vagača. V tom čase bol aktivistom. Kritika smerovala na to, že nová tvár prístavu zničí panorámu historického jadra aj promenády a vizuálne prebije budovu múzea. Medzi námietkami sa objavilo aj to, že podľa návrhu by mala byť budova vyššia ako stromy na nábreží – čo investor rezolútne odmietal.
Výčitky však pôsobia paradoxne – budova SNM sa rozpadá pred očami, rezort kultúry dokonca v júli zrušil architektonickú súťaž na jej obnovu. Hoci je národnou kultúrnou pamiatkou, vizuálne pôsobí rovnako zdevastovane, ako prístav. Taktiež, Osobný prístav je stavbou moderny, jej podoba bola odlišná už v čase keď ju stavali. Nedá sa preto čakať, že novopostavené stavby namiesto nej či iná premena aktuálneho stavu z nej spraví historickú budovu.
Čítajte viac Šimkovičovej rezort zrušil súťaž na obnovu SNM, architekti pracovali zbytočne. Záchrana rozpadajúcej sa budovy je v nedohľadne
Okrem toho, prístav stále plní svoju funkciu. Slúži na nákup lístkov na plavby a je informačným centrom. Je však zastaraný a rekonštrukciu potrebuje aj kvôli svojej lukratívnej polohe. Pre množstvo návštevníkov, najmä z výletných lodí, je to prvý kontakt s Bratislavou – v rámci turizmu funguje podobne ako letisko či hlavná stanica. Turisti prichádzajú denne loďami z Viedne, Budapešti alebo medzinárodnými plavbami.
Z prístavu sa hneď dostávajú do historického centra. okrem turistiky je prístav súčasťou európskej dopravnej siete po Dunaji (TEN-T), ktorý je významnou dopravnou tepnou spájajúcou Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, až po Čierne more.
Aktuálne však ukázal investor Slovenská plavba a prístavy konečné vizualizácie
Nový prístav bude moderný
Návrh muselo štúdio Adom M Studio (teraz DF Creative Group) kvôli požiadavke na zníženie o jedno poschodie prekresliť. Následne dostal investor povolenie od mesta aj pamiatkarov. To však kritiku verejnosti nezastavilo a doviedlo Slovenské plavby a prístavy k zmene architektov na Pio Keramprojekt, ktorí budove vrátili podlažie navyše.
Vlna odporu však aj potom docielila zrušenie kladného stanoviska tak pamiatkarov, ako ministerstva kultúry. Projekt sa opäť prepracoval a čakal na územné rozhodnutie, ktoré posudzuje, či je v súlade s okolím. Podoba ale zmenou štúdia utrpela, návrh ukázal strohejšiu stavbu. Aktuálny však pracuje so zaoblenými tvarmi poschodí, striedmou výškou budovy aj drevenými obkladmi – je teda zjavné, že posledné plány boli mierne prispôsobené a vizualizácie detailnejšie prepracované.
„Územko” prišlo až v roku 2022, no znova ho napadli aktivisti. Ich odvolanie roky ležalo na Okresnom úrade, pohlo sa až keď sa zmenil zákon – o osude Osobného prístavu rozhodol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý dal rekonštrukcii zelenú. Napriek tomu zámer Vagač nepodporil, podľa jeho vyjadrenia sa má zachovať pôvodná architektúra.
Hlavne, nech sa prerobí
Riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), Petra Marko potvrdila, že Osobný prístav je zanedbaný, na to, že je vstupom do mesta po Dunaji. No jeho architektúra je podľa nej dedičstvom. „Modernizácia prístavu spolu s obnovou priľahlého nábrežia a verejných priestorov je kľúčová pre mesto a jeho obyvateľov. Pôvodná budova prístavu má svoju architektonickú hodnotu a jedinečný genius loci, ktoré majú potenciál preniesť sa aj do 21. storočia,” vysvetlila.
Rozumie preto náročnému procesu, ktorým SPaP-LOD prešli. Domnieva sa, že dôvodom odporu bol fakt, že sa má stavať nový objekt namiesto rekonštrukcie toho originálneho. „Svedčí o tom, že transformácia architektonického dedičstva je v našom prostredí náročná, a to aj preto, že stále chýba širší spoločenský konsenzus o spôsobe, akým k tomuto dedičstvu pristupovať – nielen zo spoločenského, ale aj z environmentálneho či ekonomického hľadiska,” dodala Marko. K tomu, či je návrh nového Osobné prístavu adekvátnou náhradou a či zapadá do prostredia, sa MIB nevyjadril.
Pre portál ASB však uviedla Ľudmila Masariková, predsedkyňa predstavenstva spoločnosti, že nerozumie najmä odporu starostu. Obnova má priniesť lepšiu tvár vstupu z nábrežia do Bratislavy a zjavný prínos pre obyvateľov. Má byť lepšie prístupná promenáda aj skvalitní sa aj verejný priestor nábrežia. V stanovisku zároveň uviedla, že ani nevie, prečo kritika vznikla, keďže podľa jej slov komunikovali so všetkými úradmi a zámer prerábali, teda splnili všetky podmienky. Roky naťahovačiek nikto nečakal, no aktuálne dokončujú projektovú prípravu a požiadajú o stavebné povolenie.
Foto: Google Street View
V rámci návrhu sa objavilo aj pôvodné átrium. „Otvorené átrium smerom k Dunaju zostane zachované, kde sme plne dodržali požiadavky pamiatkového úradu. A naviac, budova bude doplnená viacerými terasami, aby bol maximalizovaný prístup verejnosti k Dunaju a zároveň vytvorené príjemné prostredie pre posedenie a výhľad na Dunaj a Staré mesto,” povedala Masariková pre ASB.
Riaditeľka MIB-u upozornila na to, že v konečnom dôsledku ide hlavne o to, aby sa budova dala do lepšieho stavu. „Rozhodujúce je najmä zatraktívnenie a debarierizácia nábrežia a priľahlých verejných priestorov, ktoré by mali prispieť ku kontinuite Bratislavy ako mesta na rieke. Posun v procese obnovy budovy osobného prístavu je preto dôležitým krokom, ktorý tento cieľ približuje,” uzavrela na záver.
