Tretí balík konsolidácie s 22 opatreniami má krajine ušetriť asi 2,7 miliardy eur, no výrazne sa dotkne najmä pracujúcich. Z toho takmer 1,4 miliardy eur totiž zaplatia obyvatelia, firmy a živnostníci. Zrušenie niektorých dní pracovného pokoja spôsobí, že Slováci budú pracovať viac a ekonomike tak vyprodukujú väčší balík financií.
Slováci totiž dlhodobo obľubujú trávenie času v nákupných centrách. V máji tohto roka zverejnila prieskumná agentúra MNFORCE výsledky, podľa ktorých až 63 percent Slovákov navštívi obchodné centrá aspoň raz za týždeň. Vyberajú podľa toho, kde sa najlepšie parkuje. U nás sú nákupáky aj voľnočasovou aktivitou. No medzi tri najčastejšie dôvody podľa štatistiky patrí možnosť vyriešiť nákup viacerých vecí naraz, nákup potravín a potom nákup iného tovaru ako elektronika, oblečenie a podobne.
To všetko stihnú do dvoch hodín, čo by im počas obehnutia samostatných obchodov zabralo podstatne viac času. Výhodou obchodných centier je preto hlavne ich praktickosť. Veľkým reťazcom by tak mohli radikálne stúpnuť tržby otvorením v dňoch pracovného pokoja, no nevyhnú sa výdavkom v podobe príplatkov za prácu počas sviatkov a komplikáciou bude aj hľadanie prídavných zamestnancov.
Práca počas sviatkov pracovného pokoja znamená pre ľudí príplatok. Počas nich majú 100 percentnú dennú mzdu navyše. To je výdavok naviac pre zamestnávateľov, ktorí by predtým počas zatvorenej prevádzky nemali.
Ekonomický tok sa síce rozprúdi vyšším predajom a vyšší príjem vo forme daní a odvodov pôjde do štátnej kasy, no odborníci varujú, že konsolidácii nijako zásadne nepomôže. Napriek tomu, má trochu vykompenzovať peniaze, o ktoré krajina príde kvôli možnému zrušeniu transakčnej dane pre živnostníkov a firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur.
Ľudia viac neminú
Minister financií Ladislav Kamenický (SMER – SD) predpokladá, že krajine otvorenie obchodov počas nepracovných sviatkov doplní 230 miliónov eur. Otázne však je, či pôjde o “nové míňanie” ľudí alebo skôr o presun bežných nákupov z iných dní. Ak ľudia minú peniaze v nedeľu či vo sviatok, pravdepodobne totiž minú menej inokedy.
„Čo sa samotných tržieb týka, už dnes je na Slovensku veľký problém s kúpyschopnosťou obyvateľstva. Zo štatistík vidíme, že problémom nie sú ceny, tie patria k najnižším v EÚ, ale nízke príjmy domácností,” uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Viacero odborníkov sa zhoduje, že domácnosti majú rozpočty napríklad na potraviny aj iné položky pevne dané, pretože viac minúť nemôžu.
To, že Slováci majú nízke platy a na potraviny a ďalšie životné potreby si vymedzujú konkrétne sumy, im však podľa analýz nebráni impulzívne míňať alebo si dopriať menšie radosti. Šetria tak na väčších investíciách, ako je auto či bývanie, no oblečenie v zľave, kozmetika, kino či kaviareň ťahajú tržby centier. V konečnom dôsledku tak neminú viac na nákupoch počas sviatkov, pretože takto fungujú bežne. Platí teda, že ak sa vyberú nakupovať vo voľnom dni, nepôjdu v iný deň znova. Viac peňazí, ako sú zvyknutí, jednoducho neutratia.
Môže za to aj fakt, že ľudia ich využívajú aj na trávenie voľného času
Konsolidačný balíček ohrozuje práve schopnosť ľudí nakupovať z aktuálnych výplat. „Zaťaží pracujúcich ľudí v hodnote 800 miliónov eur, preto predpokladáme výrazné zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva. Čiže napriek uvoľneniu predaja cez štátne sviatky reálne hrozí budúci rok pokračovanie prepadu tržieb,” varoval pred nelogickým krokom vlády Krajčovič.
To by však nemuselo platiť na niektoré kategórie tovarov alebo služieb, napríklad ako je oblečenie či návšteva kaviarní a podobných prevádzok. Najviac sa v tomto uživí impulzívne nakupovanie a profitovať môžu najmä veľké nákupné centrá. Ak sa to naráta, môže takto vzniknúť nový obrat. K tomu sa pridáva aj turizmus – väčšina zahraničných návštevníkov netuší, kedy sú na Slovensku sviatky, a náhodne otvorené obchody, v ktorých sa dá nakupovať, dokážu zdvihnúť prísun peňazí. Celkovo to však ekonomike neprinesie zásadne vyššiu spotrebu, len bude inak rozložená.
Otázkou je, ako bude otvorenie veľkých prevádzok vplývať na tie menšie. Drobné predajne budú musieť konkurovať hlavne potravinovým reťazcom, čo môže zhoršiť ich ekonomickú situáciu. Hoci vo väčších mestách otvorené obchody lákajú, obciam a dedinám nemusí nútený predaj počas sviatku pokryť náklady. Predseda SAMO však pripomenul, že konsolidačný balíček treba brať ako celok a nedá sa pozerať iba na jednotlivé opatrenia samostatne.
Potvrdil, že väčšina spotreby ľudí sa iba preleje z iných dní na tieto sviatočné. „Na jednej strane zrušenie zákazu predaja cez vybrané sviatky môže v obmedzenej miere znížiť cezhraničné nákupy, no na strane druhej sa zvýšia náklady na zamestnancov, keďže ich obchodníci budú potrebovať viac. Tým, že ide o štátne sviatky, budú ich musieť dopĺňať prevažne o brigádnikov a pracujúcich na dohodu,” vysvetlil.
Síce sa zdvihne ekonomika krajiny, no iba minimálne. Misky váh sa tak nakláňajú k tomu, že nákupy počas sviatkov prinášajú skôr negatíva a to najmä ľuďom, nie krajine. Väčšia flexibilita, kedy si môžu nakúpiť aj cez sviatok, sa niektorým občanom hodí. Ocenia to pracujúci na zmeny, rodiny chystajúce sa na výlet, či ktokoľvek s voľnom práve počas sviatku. Pridaná hodnota pre zákazníkov sa však zásadne nemení, otvorenie pomôže iba malej skupine Slovákov, väčšina aj tak viac míňať nebude, lebo nemá z čoho.
Celkovo predaj počas sviatkov pracovného pokoja prinesie menej voľna pre zamestnancov a teda viac pracovných dní, ale aj vyšší tlak na zamestnávateľov hľadajúcich nové pracovné sily na pokrytie náporu. Zisk bude napriek tomu skôr symbolický – dramatické zvýšenie tržieb sa konať nemá, vláda získa pár desatín percenta HDP navyše. Opatrenie otvoriť obchody a služby počas niektorých sviatkov tak aj podľa odborníkov prevádzky viac zaťaží a krajine pomôže minimálne.
Slováci obľubujú nákupáky
Rušenie zákazu predaja počas sviatkov môže veľkým nákupným centrám priniesť ešte viac zákazníkov ako doposiaľ. Návštevnosť pritom už teraz trhá rekordy. To, že zo všetkých slovenských miest vyniká počtom nákupných centier na množstvo obyvateľov Bratislava, nijak neprekvapí.
Dlhé roky nákupáky pribúdajú a hoci sa zdá, že tri masívne prevádzky nasekané doslova za zákrutou (Eurovea, OC Nivy a Central) nebude ľahké uživiť, opak je pravdou. Aj ostatné mestá krajiny budú nákupné parky, napriek tomu, že v západnej Európe či Severnej Amerike na obľube strácajú. Podľa analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE sa v prvom štvrťroku 2025 dokončilo viacero nákupných centier.
„Aktuálne je vo výstavbe takmer 90-tisíc štvorcových metrov predajných plôch v rámci 16 projektov. Väčšina z nich má charakter retail parkov a viac než polovica nových maloobchodných plôch sa buduje na strednom Slovensku. Ide najmä o lokality ako Žilina, Námestovo, Tvrdošín, Revúca, Poltár, Žiar nad Hronom či Rimavská Sobota,“ uviedol riaditeľ oddelenia prenájmu maloobchodných nehnuteľností CBRE Slovensko Tomáš Lörincz.
Navyše, postupne vytláčajú drobných podnikateľov rozmiestnených v uliciach, keďže v centre sa sústredí všetko potrebné na jednom mieste a otváracia doba je do neskorých večerných hodín. To oceňujú najmä ľudia pracujúci do piatej. Podľa dát majú väčšinou návštevníci konkrétny cieľ. Je to cesta za konkrétnou službou ako pošta, manikúra či banka, a jedlo. To je kategória sama o sebe, keďže veľa ľudí chodí do kaviarní, cukrární a vyslovene prestravovať sa do rozmanitých foodcourtov.
Podľa analýzy spoločnosti za prvý štvrťrok 2025 narástli tržby nájomcom o jedno percento a o tri sa zvýšil počet návštevníkov centier. Z toho dôvodu preto klesli tržby v maloobchode v porovnaní s vlaňajškom. Maloobchod sa mení kvôli najvyššej inflácii za posledný rok a pol, no nepomáha mu ani konsolidácia. Za pokles môžu nižšie predaje v supermarketoch a predajniach s domácimi potrebami.
Podľa CBRE ceny však rástli pomaly, pretože bola nižšia cena dopravy a potravín. Zdraženie bolo vidno na alkoholických a sladených nápojoch, niektorých tovaroch, tabaku, kozmetike a v reštauráciách.