Doteraz vláda prijala dva konsolidačné balíčky. Celkovo ich cieľom bolo a je zníženie výdavkov štátu, rušenie či zlúčenie úradov, zmrazenie alebo zníženie platov, šetrenie v tovaroch, službách, obmedzenie vozového parku štátu a podobne . Celkové úspory dosiahli 4,7 miliardy eur z prvých dvoch balíkov. K tomu sa pridala potreba konsolidovať verejné financie na rok 2026, znižovať deficit a dlh krajiny, teda uzdraviť verejné financie.
Štát chce znížiť výdavky – menej nových áut, menej kancelárií, viacero úradov sa zlúči alebo zruší. Obmedzia sa aj platové výdavky verejnej správy – zmrazia sa platy, znížia sa odmeny. To sa však netýka učiteľov, lekárov, či zdravotníkov. Posledný balík konsolidácie sa má totiž najmenej dotknúť rezortu zdravotníctva a obrany, no ani oni sa úsporám úplne nevyhnú.
Samosprávy budú mať menej peňazí – obce prídu asi o 110 miliónov eur a krajské samosprávy (VÚC) o asi 20 miliónov eur z toho, čo dostávajú z daní. Zmeny budú aj v sociálnych dávkach – napr. dávky v nezamestnanosti budú po prvých troch mesiacoch postupne klesať. Zamestnávateľ bude platiť PN dlhšie, zdravotné odvody sa zvýšia, a pre živnostníkov to znamená zvýšenie nielen zdravotných odvodov, ale aj tých do sociálnej poisťovne.
Foto: SITA
Koho sa škrty dotknú najviac?
Tretia vlna konsolidácie sa tak zdá ako súťaž v tom, či v krajine zaťažíme viac podnikateľov, alebo pracujúcich. Vláda oznámila, že 3. konsolidačný balíček má byť v objeme 2,7 miliardy eur, z toho na 1,4 miliardy sa zložia pracujúci a zamestnávatelia. Máme o tri štátne sviatky menej, a krajina musí nájsť zvyšných 1,3 miliardy eur vo svojich radoch.
Šetrenie sa tak podľa Radomíra Šalitroša, štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), dotkne aj samotných rezortov. „Budeme šetriť hlavne na chode ministerstiev a štátnych organizácií a ďalej na tovaroch a službách. Tento rok 2025 fungujeme so 134 miliónmi eur na našom ministerstve zo štátneho rozpočtu. Budúci rok máme fungovať so 109 miliónov EUR, čo je 25 miliónov menej,” uviedol počas diskusii V politike televízie TA3. Zamestnanosť podľa slov tajomníka udržia. Väčšina ich zamestnancov je platená z eurofondov a navyše chcú posilniť práve túto sekciu.
Igor Matovič, predseda hnutia Slovensko, v rovnakej politickej relácii oponoval, že hoci ide vláda konečne šetriť aj na sebe, dotkne sa 13. dôchodkov a nebudú v bežnej výške napriek tomu, že o nich aktuálna vlád tvrdila, že ich konsolidácia nezasiahne. Suma tohto dôchodku však klesne o asi 60 eur. Matovič poukázal na fungovanie jeho rezortu počas covidu a vojny zvýšil prídavky na deti a dlh nebol tak vysoký ako terajšej vlády. Nazbieralo sa tam mimoriadne šesť ťažkých kríz, dlh bolo okolo 5 miliárd a boli sme v rebríčku 9. z 27 krajín EÚ,” uviedol s tým, že aktuálne hospodárenie vlády je v rebríčku medzi najhoršími v rámci únie. Tvrdil, že ľudia by mali motiváciu platiť vyššie dane aj odvody, ak by videli, že sa im vracajú a nekradne sa z nich.
Odborníci však upozornili na logickejšie riešenia, ako zvýšiť peniaze v štátnej kase. Je to zdanenie hazardu, daň z vojny, ale aj digitálna daň či zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Šalitroš poukázal na to, že navrhli férovú daň práve v rámci svetových gigantov, ktorí na Slovensku prevádzkujú služby. Sú to napríklad streamovacie stanice ako HBO či Netflix, ale aj taxi služby ako Bolt. Tie doteraz neplatili krajine nič. Zároveň dodal, že udržať určité percento pre obranu je povinnosť rezortu vychádzajúca z nariadení NATO. Časť peňazí sa však vracia v projektoch – príkladom je nemocnica v Prešove, či oprava mostov.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Problémom je inflácia
Šalitroš zdôraznil, že nejde len o konsolidáciu, ale problémom je aj inflácia. Je tak obrovská, že dôchodcovia majú si aj s 13. dôchodkom vo finále kúpia menej ako pred dvoma -troma rokmi,” tvrdil s tým, že to nie je len o vláde. Zároveň potvrdil, že hľadajú efektívne systémy šetrenia v zahraničí. Ako príklad použil maďarské váženie kamiónov, ktoré im ušetrilo úniky na DPH a centrálne obstarávanie, ktoré funguje v Rakúsku.
„Každý rezort musí šetriť, aj zdravotníctvo a v rámci verejného obstarávania, ktoré by bolo povinné, by sme ušetrili 300 miliónov eur,” uviedol tajomník s tým, že verejné súťaže na Slovensku nemajú silnú tradíciu a sú výrazne odmietané. Matovič však podotkol, že problémom je aj zvýšenie poslaneckých platov cez paušálne výdavky, ktoré prebehlo tri mesiace po voľbách. Politici tak zarábajú o tisíce eur viac.
Ani daň z nehnuteľnosti nie je v krajine nastavená férovo, dokonca patrí k najslabším v krajinách únie. Ľudia s vyšším príjmom platia rovnaké percento dane, ako ľudia s nízkym príjmom. V praxi by úpravou majetkovej dane získal štát stovky miliónov.
V Bratislave či Košiciach je daň vyššia, na dedinách je často symbolická dnes sú veľmi nízke v porovnaní s inými krajinami EÚ (v mnohých mestách západnej Európy ide o stovky až tisíce eur ročne). Ak by sa sadzby zvýšili, išlo by o stabilný príjem pre mestá aj krajinu. Okrem toho, teraz si každá obec určuje sadzby sama, jednotný systém by tak priniesol viac peňazí štátu aj mestám. Daň sa odvíja od výmery, nie od trhovej ceny nehnuteľnosti, preto byt v centre Bratislavy a na východnom Slovensku môžu mať rovnakú daň, hoci cena je 10-násobne nižšia. Ak by sa daň viazala na hodnotu, štát by získal viac.
