Plány so Žižkovou sa v priebehu rokov objavovali aj rušili, no ani teraz nie je budúcnosť kúpaliska zrejmá. Isté však je, že ak by tam malo vyrásť čokoľvek mimo občianskej vybavenosti – napríklad bývanie – je potrebná zmena územného plánu. Do roku 2002 vlastnilo kúpalisko mesto Bratislava, pričom jeho stav bol už od výstavby problematický a nikdy nebolo v prevádzke. Dva roky na to chcela areál odkúpiť realitná firma MT Real za asi 1,4 milióna eur (cca 41 miliónov SKK).
Predaj pozemkov vyvolal právne spory, ktoré trvali viac ako dve desaťročia. Mesto pôvodne predalo štyri nevyužívané parcely s rozlohou takmer 7-tisíc m², za ktoré malo dostať zaplatené do 20 dní od podpisu zmluvy, no peniaze neprišli. Preto v januári 2003 od zmluvy odstúpilo čo vyústilo do rokov naťahovačiek.
Denník SME uviedol, že firma rok na to napadla odstúpenie mesta od zmluvy na súde. V roku 2014 krajský súd rozhodol v prospech MT Real a v marci 2016 bola spoločnosť zapísaná ako majiteľ pozemkov v katastri nehnuteľností – podľa listu vlastníctva je tak majiteľom, no je na ňom plomba. Tá potvrdzuje, že vlastníctvo plôch zostávalo sporné a nič sa s nimi nedá robiť, kým sa nevyrieši právny nárok. No v tom istom roku mala získať kúpalisko na Žižkovej firma Eitia.
Napriek výbornej lokalite v centre je kúpalisko na Žižkovej v katastrofálnom stave. Lepšie na tom však nebolo ani v čase, keď ho mesto predalo.
MT Real však za pozemky v tom čase stále nezaplatila, teda zmluva nebola riadne splnená. Firma sa však snažila vlastníctvo uplatniť napriek tomu a bránila sa tým, že zmluva platí. Bratislava celé konanie v roku 2023 obnovila, keďže mesto chcelo mať istotu ohľadom toho, kto je majiteľ.
„Hlavné mesto uvedené parcely v lokalite Žižkova od roku 2016 nevlastní. Jedinou kompetenciou mesta v súvislosti s predmetnými pozemkami je posúdenie investičného zámeru,” uviedlo Oddelenie mediálnej komunikácie Bratislavy pre Pravdu. Mesto bude iba vydávať záväzné stanovisko s projektu, ktorý by tam v budúcnosti mohol developer postaviť.
Pozemky bez zaplatenia?
Dôvodom, prečo mesto o pozemky prišlo bez prebehnutej platby od MT Real, mohla byť napadnuteľnosť zmluvy. Nemusela teda byť právne v poriadku, pričom problematické bolo najmä odstúpenie mesta. Keď vec v roku 2014 Krajský súd posunul na okresný, bolo zrejmé, že firma má šancu na výhru, čo sa aj stalo dva roky na to.
Dlhé preťahovanie súdnych sporov mohlo preto začať chybou mesta pri odstúpení od zmluvy alebo jej nedostatkami. Súd preto mohol rozhodnúť tak, že zmluva bola podpísaná a mesto nemalo tak rýchlo zutekať. Faktom však zostáva, že developer za pozemky nezaplatil v dohodnutom termíne.
„V marci 2016 súd rozhodol, že odstúpenie magistrátu od kúpnej zmluvy bolo neplatné. Magistrát sa pod vedením Iva Nesrovnala voči tomuto rozhodnutiu súdu neodvolal, lebo rozsudok sa údajne niekde stratil a našli ho až po uplynutí lehoty na odvolanie,” uviedla mediálna komunikácia mesta. MT Real sa ku kúpalisku Žižkova nakoniec dostal, zapísal tieto parcely do katastra a hlavnému mestu zostala už len pohľadávka bez pozemku.
„Následné požiadanie súdu o obnovu konania (ktoré tiež podal ešte magistrát pod vedením Iva Nesrovnala) od začiatku nemalo nádej na úspech, čo vo výsledku potvrdila aj realita, keďže k obnoveniu konania ani po ďalších ôsmich rokoch zo strany súdu nedošlo,” dodáva oddelenie. Cez dve desaťročia sa tak mesto nedostalo k žiadnemu rozsudku a od roku 2016 kúpalisko Žižkova nevlastní.
Foto: Placemania
Bratislava dostala zaplatené po 21 rokoch
V roku 2024 mestské zastupiteľstvo schválilo exekučnú amnestiu, pomocou ktorej mala Bratislava ukončiť dlhoročné spory. „Dlžníkom sme ponúkli možnosť splatiť istinu s tým, že im bude odpustené príslušenstvo, čo je bežný spôsob, ktorý používajú mnohé inštitúcie, aby zvýšili pravdepodobnosť získania aspoň časti svojich pohľadávok,” objasnili detaily hovorcovia radnice s tým, že podmienky splnila aj firma MT Real. Mohla teda zaplatiť dohodnutú sumu a došlo k dohode o urovnaní.
Magistrát tak získal kúpnu cenu 1,4 milióna eur, hoci teraz je hodnota pozemkov pod hradným kopcom o dosť vyššia. „Získanie žalovanej sumy považujeme za dobrý kompromis medzi nezanedbateľným rizikom, kedy by mesto nezískalo vôbec nič s možnosťou, kedy by sme po ďalších sporoch získali kúpnu cenu aj prislúchajúce úroky,” objasnilo mesto.
Ak by spor pokračoval, hlavné mesto by ďalej platilo právnikov či súdne poplatky. Keďže objekty kúpaliska chátrajú a ich vek sa zvyšuje, zotrvanie v konflikte nemuselo byť efektívne a v konečnom dôsledku mohla Bratislava tratiť.
„Tvrdiť, že sme týmto de facto odsúhlasili sumu, za ktorú v roku 2002 mesto pozemky predalo, je zavádzanie – mesto tieto pozemky po rozhodnutí súdu z roku 2016 nevlastnilo a nemalo teda ani žiadnu možnosť pôvodnú cenu meniť,” pripomenula mediálna komunikácia magistrátu s tým, že aktuálny úrad túto cenu nedojednal a tiež nemohol za to, že mesto nevedelo vymôcť peniaze v priebehu dekád.
Riziko prehry a potom aj povinnosti uhradiť náklady mohlo byť vysoké. Navyše, mesto by aj tak najskôr nemalo financie na rekonštrukciu či vybudovanie nových kúpeľov, alebo inej inštitúcie pre ľudí. Obnova areálu súkromníkom je tak reálnejšia. Okrem toho hrozilo, že ak by Bratislava aj vyhrala, na MT Real by nemala páky, aby platbu aj zrealizovala.
Projekty na Žižkovej musia zostať verejné
Aj keď pozemky pod kúpaliskom patria k tým plochám, ktoré sa v rámci mesta snažia developeri získať na bývanie, v tomto prípade to možné nie je. Akýmkoľvek prieťahom dáva stopku územný plán. Podľa neho sú tieto parcely určené na občiansku vybavenosť. Pokiaľ by sa objavil projekt, ktorý by využil lukratívnej lokality pod bývalým kúpaliskom inak, musela by najprv prísť zmena územného plánu. Rodinné alebo bytové domy tu preto v najbližších rokoch nehrozia.
MT Real by muselo požiadať mesto o zmenu funkcie územia z občianskej vybavenosti na obytnú zónu, aby bolo bývanie legálne. To, čo na Žižkovej nakoniec bude, objasní až vydanie záväzného stanoviska mestom. Medzi žiadosťami o “záväzko” sa objavil projekt Žižkova KEMPELEN, ktorú podali právnici z Kovár a partneri. Bližšie detaily však nie sú zatiaľ známe.
Môžu tu teda stáť stavby prínosné pre obyvateľstvo, ako sú školy, nemocnice, úrady alebo kultúrne či športové centrá. Teda v hre je aj znovu vybudovanie kúpaliska, čo by podľa urbanistky Miloty Sidorovej nadviazalo na tradíciu a zároveň prinieslo nový impulz Bratislavčanom.
„Z hľadiska participatívneho plánovania sú práve plavárne a kúpaliská dlhodobo medzi najčastejšími želaniami obyvateľov – pokiaľ sa ich spýtate, čo by chceli mať vo svojom susedstve, tieto zariadenia patria medzi favoritov. Ako aktívna plavkyňa môžem potvrdiť, že Bratislava má bazénov veľmi málo a každý jeden je vzácny,” objasnila dôvody. Napokon, rovnako dopadla aj anketa, ako využiť kúpele Grössling.
Vybudovanie centra plávania by okrem iného sprístupnilo drahú oblasť všetkým obyvateľom a pridalo mestu na atraktivite. „Opäť by sa aktivoval priestor hradného kopca, ktorý napriek tomu, že sa v jeho okolí rozvíjajú nové mestské štvrte, zostáva pre bežného človeka do veľkej miery finančne nedostupný. Návrat kúpaliska alebo inej formy rekreačného a verejnoprospešného zariadenia by vytvoril novú destináciu, do ktorej by sa po desaťročiach opäť chodilo,” uzatvorila výhody urbanistka s tým, že by sa tak podporil komunitný život a obyvateľstvo naviedlo k športu aj oddychu.
Kúpalisko bez vízie
Osud kúpaliska bol od výstavby viac-menej spečatený, nikdy totiž nebolo v prevádzke. Jeho výstavbu v roku 1941 narušilo obsadenie Petržalky Nemeckom po vypuknutí vojny. Síce malo využiť prázdnu plochu podhradia na zväčšenie športovísk Bratislavy, na pokračovanie prác čakalo až do roku 1968. Vtedajší režim však nepostupoval správne a bazén postavil so zásadnou chybou – kvôli trhlinám presakoval. V 90. rokoch už bol areál značne schátraný bez jasnej vízie do budúcna.
