Rekreačná oblasť divokej prírody Malých Karpát je roky vyhľadávaným miestom tak turistami, ako aj cyklistami. Vďaka projektu Zvukových kúpeľov na Železnej studienke, ktorý realizuje známy podnikateľ a dnes aj poslanec parlamentu Alojz Hlina, by sa však mala stať aj centrom pre regeneráciu a boj so stresom. Má mať množstvo rôznorodých funkcií. Po pár minútach cesty od centra Bratislavy sa človek ocitne v lese pri potoku Vydrica, kde ho budú čakať procedúry.
Projekt sa tam však nestavia náhodou, Hlina pozná nielen oblasť, ale aj jej dejiny. Práve netradičná povaha tejto časti lesa ho oslovila, v minulosti tu totiž boli Ferdinandove kúpele. „Pôvodný staviteľ kúpeľov tiež určite vedel, prečo stavali tu a nie je to iba kvôli prameňu,” hovori Hlina.
V troch budovách v okolí Železnej studničky pribudnú nielen kúpele, ale aj reštaurácia, sochársky ateliér, kníhkupectvo, ihrisko pre deti či špecializované pracovisko. „Súčasťou nebudú len zvukové kúpele, ale aj hipoterapia a canisterapia – celé je to vlastne súbor rôznych metód. Chceme tam odborníkov, ktorí aj poradia. Na konci môže vzniknúť naozaj čarovný priestor,” priblížil detaily autor projektu.
Práce na budove, ktorá bude otvorená ako prvá, napredujú rýchlo. Interiér je plný remeselných detailov a zariadenia rešpektujúceho historickú symboliku kúpeľnej oblasti.
Investor tiež plánuje využiť priestory takzvaného ôsmeho mlynu Klepáč na Vydrici a železničného domčeka pod Červeným mostom. S Klepáčom mu však musí pomôcť štát, Hlina sa o budovu súdi. Keď vyhrá, zrekonštruuje obe stavby.
„Pri mlyne sme v súdnom spore, prvé pojednávanie bude v septembri (tohto roka – pozn. red.). Sú to dva roky od podania žaloby na vypratanie priestorov. Tí, ktorých chceme vypratať, priestory užívajú 17 rokov,” uviedol s tým, že ide o nezákonné užívanie priestorov ľuďmi, ktorí majú vypovedanú zmluvu a neplatia za ne. Redakcia oslovila bufet Klepáč, no vyjadrenie neposkytli.
Areál myslí aj na deti
Železničný domček bude kľúčový v rámci starostlivosti o deti a prínosu mestu. Má v ňom byť zázemie detských ambulancií, ale pribudne aj detská psychiatrička – dcéra Hlinu čoskoro získa atestáciu a zriadi si tam pracovisko. Po obnove má pribudnúť v mlyne Klepáč oddychový areál so špecializáciou pre deti.
„Súčasťou bude oddychový detský areál, ale aj zázemie pre športovcov, pre cyklistov. Ten projekt je širší a na konci by to mohol byť prínosný objekt. Na Klepáči bude asi aj historická sušiareň byliniek. Kúpili sme túto národnú kultúrnu pamiatku na východe a chceme ju tam presťahovať,” skonštatoval.
„Hore po ceste budete mať železničný domček, potom bude Klepáč a vyššie budú Zvukové kúpele Železná studnička,” ozrejmil autor plán areálu s tým, že celý koncept je postavený na rôznorodosti terapií, aby každý našiel, čo potrebuje.
„Máloktorá metropola v Európe sa môže pochváliť tak úžasným miestom v prírode, ako má Bratislava. Z centra mesta som za sedem minút v oáze cennosťou územia na úrovni národného parku alebo Vysokých Tatier. Zvláštne čaro miesta vychádza z toho, že je tu sútok dvoch potokov rieky Vydrice, čo samo o sebe robí genius loci,” pokračoval.
Keď sa kúpele dobudujú, pôjde o komplexné miesto spájajúce prírodu, históriu a zdravie. Mestské kúpele uprostred lesa zároveň rozšíria rekreačné možnosti, a prilákajú turistov. Hlavná myšlienka vybudovania areálu je však hlbšia – Hlina by chcel z Bratislavy kúpeľné mesto.
„Na Slovensku máme špeciálne kúpele na pohybové ústrojenstvo – Piešťany, potom máme na kožnú liečbu, Smrdáky. Bratislava by mohla byť kúpeľné mesto pre psychosomatiku, liečenie chorôb zo stresu,” opísal dôvody s tým, že by bol rád, aj keby tam ľudia chodia iba na prechádzky. Cieľom projektu je boj proti pandémii stresu, ktorá je podľa Hlinu v 21. storočí na vzostupe.
Najťažšie bolo zachovať historický vizuál
Na mieste budúcich kúpeľov bol železitý prameň, ktorý sa stratil. Aj preto pôvodné zanikli. „Našli sme ten prameň vďaka zemným prácam, ktoré sme robili – stále tam bol. Ale je v ňom naozaj vysoký obsah železa, takže to, či sa dá voda použiť budeme musieť ešte konzultovať s odborníkmi,” priblížil Hlina. Dodal, že ak to bude možné, spustia aj pitné kúry, no prioritne sa budú orientovať na pobytové kúpele s viacerými aktivitami v lese.
Stavby, ktoré vznikajú v súčasnosti, musia spĺňať technické štandardy a zároveň mať súčasné vybavenie. O to ťažšie je zachovať remeselný charakter a priniesť autentickú historickú architektúru či interiér. „Enormne náročné bolo hľadanie remeselníkov. Na stavbách sú bridlicové strechy, tie vie na Slovensku robiť iba pár firiem. Väčšina vybavenia stavby je z masívu a takýchto stolárov, ktorí pracujú s masívnym drevom je tiež už málo,” potvrdil Hlina.
Okrem toho, množstvo medených detailov musel vyrobiť kováč pôvodnými technikami. „Má už vysoký vek a je jedným z mála, ktorí zvládnu náročné prvky. Robil aj obnovu na Michalskej veži,” objasnil autor projektu. K tomu sa pridalo aj hľadanie remeselníka na kamenárske práce. „To skôr zoženiete atómového fyzika ako kamenára,” dodal.
Všetky prvky, ktoré sa na projekte objavia, majú byť prepracované. Samotný pohľad na už vybudovaný interiér vzbudzuje dojem kvality, za čo môžu aj rezbárske detaily na masívnom obklade. Veľa robia aj tvary okien, dverí, či reliéfne zdobenie s motívom labutí nad vstupom.
„Z tohto pohľadu je to mimoriadne náročná stavba. Chceme, aby bolo zrejmé, že sme sa tej autentickosti venovali. Tak hodnotné miesto si myslím zaslúži hodnotnú stavbu. Samozrejme, určite niekto bude mať aj iný názor, ale nebude sa dať poprieť remeselná náročnosť. Sadrokartón je tu iba na stropoch toaliet,” opísal Hlina.
Z pôvodnej stavby sa nedalo nič zachrániť
Napriek tomu, že originálne budovy sa nezachovali, Hlina sa snaží vybudovať nový areál podobný tomu historickému, vzhľadom na oblasť musel rešpektovať aj pamiatkarov. Trvali na tom, aby sa stavba zadného objektu pôdorysom aj tvarom podobala pôvodnému. Rozhodli sa osadiť ho priamo na miesto, kde stál.
„To nám spôsobilo trochu problémy, pretože sme to chceli lokalizovať presne, za tých 60 rokov od zbúrania tam vyrástol vzrastlý platan, ktorý by sme museli spíliť. Ale podarilo sa nám ho presadiť a zachrániť, prežil a ľudia ho budú môcť vidieť,” opísal nečakanú situáciu.
Predná stavba bola v minulosti väčšia a s poschodím, dispozične kopírovala tvar písmena L. Aj pri tom zasiahli pamiatkari, ktorí nechceli tak veľkú stavbu a stavbári preto postavili priestory reštaurácie nanovo a o čosi menšie. Vizuálne však kopíruje historickú architektúru Ferdinandových kúpeľov.
Aj keď ide o novú stavbu, má dobový tvar aj výzdobu. „Všetko v interiéri (okrem stropu toaliet – pozn. red.) sa obkladá drevom alebo kameňom,” potvrdil. Snahou je, aby si pri pohľade na novovybudovaný areál ľudia povedali, že tam musí byť aj 150 rokov – o to viac, ak vekom získa patinu.
„Ľudia si myslia, že my to vlastne rekonštruujeme, čo ma veľmi teší. Ale nie je to tak, nemáme totiž čo rekonštruovať. Všetko, čo stojí, je postavené nanovo, boli tu len torzá základov zadnej stavby – hŕba kameňov a náznak schodiska, to je všetko čo zostalo z pôvodných objektov,” objasnil investor.
Po technickej stránke rieši projekt brat Alojza Hlinu, ktorý je projektantom. Vizuál vnútra aj architektúru však vzal poslanec na seba. „Projekty sú takým mojím dieťaťom, tak si k tomu nevolám architekta. Ale tým nechcem povedať, že by ich mali ľudia obchádzať. Práve naopak, je veľmi dôležité spolupracovať s architektmi, inak to vie dopadnúť veľmi zle. Ja to po odbornej stránke konzultujem s projektantmi, ale snažím sa do architektúry vniesť môj osobný vplyv,” vysvetlil.
Kedy sa kúpele otvoria?
Celý projekt sa delí na tri časti. Prvou je železničný domček, kde majú byť aj ambulancie. „Tam v súčasnosti pripravujeme podklady pre žiadosť o stavebné povolenie. Až potom bude realizácia, čiže tam sú horizonty trochu dlhšie,” vysvetlil Hlina.
Druhá je mlyn Klepáč a tretia je Železná studnička – tá bude hotová najskôr, na prelome tohto a budúceho roka. Pri mlyne stojí rekonštrukcia práve pre súdny spor o prítomnosť iných užívateľov. Aktuálne je v mlyne bufet s občerstvením a priestory využíva n.o. Mlyn Klepáč. Poslanec tvrdí, že sú v priestoroch napriek tomu, že im bola vypovedaná zmluva s pôvodným majiteľom. „Akonáhle to bude vypratané, pôjde dom do rekonštrukcie, pretože je v žalostnom stave. Tu budeme robiť koncept pre deti, aj pobytové zariadenie,” priblížil plány autor.
Alojz Hlina dodáva, že areál vníma ako umelecké dielo a preto proces má svoj čas. „Povedal by som slovami staviteľa Modrého kostolíka pána Segnera, keď sa pýtali kedy to už bude konečne hotové, povedal: ‚Vydržte, umenie chvíľku trvá‘,” uviedol.
Projekt brzdili aj obávaní aktivisti
Zásahy do povoľovacích procesov projektov sa na Slovensku stávajú národným športom. Nevyhla sa tomu ani obnova miesta v lese so sociálnym rozmerom. Angažovalo sa viacero aktivistov, ktorí sa sa podľa investora odvolávali na všetko, čo existovalo. Aj preto celkovo čakal projekt šesť a pol roka na stavebné povolenie, získal ho až počas pandémie. Čakaním zdraželi materiály, čím sa rokmi plány predražili o státisíce.
„V čase Covidu bolo železo večer drahšie ako ráno. Stavba mohla už tri či štyri roky stáť. Som sklamaný z toho, že sa niekto teší, ako nám uškodil. Dúfam, že nebudeme s týmto zápasiť aj pri ďalších projektoch,” vyjadril obavy Hlina s tým, že jediné, čo potrebujú je, aby im ľudia nerobili napriek. Pôvodný rozpočet presiahol niekoľko stotisíc, no podľa investora sa zvýšil na raz toľko.