Masívny kaštieľ sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Jeho obnova má jasný cieľ – zachrániť novogotickú stavbu a prinavrátiť kaštieľu podobu z polovice 19. storočia. Okrem toho má byť prínosom nielen pre ľudí, ale najmä pre štát. Vzniknú v ňom totiž priestory s reprezentačnou povahou pre zahraničné návštevy. Historické sály s množstvom architektonických detailov a vysokými stropmi doplní obnovený park aj budova čeľadníka.
Práce priblížil vedúci komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Michal Feik. „Kaštieľ má po komplexnej pamiatkovej rekonštrukcii, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov,” uviedol na sociálnej sieti.
Vzhľadom na to, že štátne podujatia najvyššej úrovne sú protokolárne, nebude verejnosti sprístupnený celý kaštieľ. Pre ľudí bude otvorená väčšina parku a čeľadník. Bude v ňom reštaurácia, kaviareň a komunitné priestory pre rôzne udalosti. Úrad vlády v ňom plánuje zriadiť kancelárie pre správcov kaštieľa aj parčíku. Súčasťou má byť bývanie pre správcu a dočasné ubytovanie pre personál.
Foto: Úrad vlády SR
Výskum odhalil unikátne nálezy
Niekoľko mesiacov dozadu tiež prebehol archeologický výskum. Odhalil nález prvého rímskeho akvaduktu Slovenska s dĺžkou 38 metrov – vďaka terénnym prácam. Archeológ z Trnavskej univerzity Erik Hrnčiarik priblížil, že súčasťou objavov boli aj drobné predmety ako náramky, šperky či rímska peňaženka.
„Našli sme tu aj staršie nálezy. Máme tu nálezy z doby železnej, máme tu halštatské osídlenie, a potom nálezy z neskoršieho obdobia. Stredovek tu nemáme, ale pri výskume čeľadníka sme objavili domy z 11. a 12. storočia. Obyvatelia, ktorí ich obývali, vybudovali kostol sv. Víta, ktorý dnes slúži ako reštaurácia,“ uviedol minulý rok počas mediálneho dňa. Teraz výskum prebieha ešte pod povrchom kvôli garáži, aj tam očakáva objavy.
V rámci bežných stavebných prác pribúda spomínaná podzemná garáž, pracuje sa aj na konštrukciách stropov. Stavbári spevňujú originálne základy a reštaurátori obnovujú drevené dvere tak, aby nestratili svoju historickú hodnotu – pôvodnými technikami. Okrem toho Feik ozrejmil, že prehĺbili aj podzemné spojovacie chodby v krídlach kaštieľa.
Interiér zostane veľkolepý
Za rekonštrukciu je zodpovedné združenie troch firiem HOCHTIEF SK, HORNEX a Adifex, ktoré rekonštrukciu sa zaviazalo realizovať za 110 miliónov eur. Napriek tomu, že o progrese už Úrad vlády informoval, stále ide len o kvapku v mori, vzhľadom na rozsiahlosť projektu. Rekonštrukcia je iba v počiatkoch. Okrem toho, že je kaštieľ veľký a roky chátrania ho výrazne poškodili, problémom je aj množstvo pôvodnej výzdoby. Tá musí byť zreštaurovaná odborne, čo trvá. Dokončený má byť preto až v roku 2029.
Rekonštrukcia neminie ani interiér. Špecialisti obnovujú historické maľby a povrchy stien. Po dokončení k nim pribudnú obrazy z rovnakej doby aj gobelíny. Všetko poskytuje Slovenská národná galéria (SNG). Miestnosti budú zariadené originálnym nábytkom – tým, ktorý sa zachoval, ale dovezené budú aj “nové” kusy z depozitárov.
Najviac skloňované sú priestory vstupu, impozantný rytierska sieň a Červený salónik. Tie sú aj najvýraznejšie poškodené. Majú totiž najviac zdobenia z dreveného obkladu s prepracovanou rezbárskou výzdobou. Ten napadli drevokazné huby. Obloženie (aj na stropoch, dverách či oknách) sa preto muselo dať dole, zreštaurovať a následne vráti späť na miesto.
Foto: Úrad vlády SR
Obnovu pripravovali roky
Kaštieľ je už na prvý pohľad stavbou s veľkou rozlohou. Na každom z troch nadzemných poschodí je 30 miestností, na jednom podlaží pod zemou bude kuchyňa, reštaurácia a sklady. Diplomatické návštevy vláda ubytuje v bočných krídlach a na oficiálne akcie bude k dispozícii väčšina centrálnej časti historickej budovy.
Cesta k rekonštrukcii však nebola ľahká. S jej prípravou začala jedna z prvých vlád Roberta Fica (Smer) v roku 2012, ďalej pokračovala vláda pod Petrom Pellegrinim (vtedy Smer) ako premiérom. Obnovou zaštítila tiež vláda Igora Matoviča či Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽaNO). Plány s jeho využitím aj otvorenosťou ľuďom sa menili podľa vízií spomínaných hláv vlády.
Od roku 2019 prebiehala súťaž na firmu, ktorá by kaštieľ rekonštruovala. No zmeny vlád, pandémia COVID-19 a množstvo námietok celý proces výrazne spomalili. Jednou z nich bolo preverovania víťaza, pretože nacenil obnovu o 30 miliónov eur lacnejšie ako konkurencia.
Úrad vlády tak musel preveriť, či je za túto sumu schopný projekt zrealizovať. Spomínané zoskupenie firiem vybrali až v roku 2023, ale vyhodnotenie víťaznej ponuky si vyžiadalo si množstvo doplňujúcich otázok od účastníkov – podľa portálu ASB ich bolo viac než 300.
Problémom boli aj peniaze. Pôvodne mali obnovu pokryť dary, eurofondy aj Granty EHP a Nórska (ide o nenávratné príspevky Nórska, prípadne Islandu či Lichtenštajnska – teda krajín Európskeho hospodárskeho priestoru, aktuálne ich využíva napríklad Galéria Umelka). Financie sa tak hľadali postupne.
No takéto dianie predlžovalo aj samotný začiatok obnovy minulé leto, čo malo vplyv na stav pamiatky. Štefan Baxa, riaditeľ výstavby z Adifexu, povedal, že keď do kaštieľa vstúpili, bol značne zanedbaný. „Čo sa týka statiky, boli tam problémy. Boli zdegradované nosné konštrukcie, niektoré stropy boli zhnité,“ popisuje. Narušené boli aj strechy a do budovy na niektorých miestach zatekalo.
V roku 2025 pokračuje rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach. Úrad vlády odhalil, ako proces vyzerá aj ako prebiehajú reštaurátorské práce
História rusovského kaštieľa je dlhá
Stavba bola v Rusovciach už od polovice 17. storočia, ako letní sídlo Zichyovcov. Posledná podoba kaštieľa, teda tá aktuálna, vznikla prestavbou vo vlastníctve grófa Emanuela Zichy-Ferrarisa. Spravil ju medzi roku 1841– 1850. Tá priniesla v tom čase obľúbený novogotický štýl, podobný tudorovskému slohu. Pribudla aj charakteristická časť kaštieľa s dvojkrídlami a čestné nádvorie.
Pozemok však ukazuje, že bol domovom viacerých osídlení naprieč dejinami. Najstaršie pochádza z 13. storočia – na mieste kaštieľa sa v listinách uvádza hrad „Uruzwar“ a neskôr ho vlastnil aj kráľovský koniar. Dejiny ho opäť skúšali po druhej svetovej vojne, keď kaštieľ nemal využitie. Chátral do roku 1950, kým ho neprevzal ako sídlo SĽUK. Prvýkrát sa o obnove začalo hovoriť v 70. rokoch, no spustila sa až v roku 1982. Projekt sa však neustále menil, až kým ho kvôli iným prioritám nezastavil revolučný rok 1989.
Od 90. rokov kaštieľ vlastnila SNG, ktorá v ňom chcela po vzore zo zahraničia obrazáreň. Rekonštrukcia sa v tom čase znova spustila. Pár rokov na to ho prevzala Správa zariadení Úradu vlády. Tá chcela kaštieľ využiť ako reprezentatívne sídlo diplomatických návštev – tento účel sa zachoval aj v dnešných plánoch úradu. Avšak v tom čase úrad narazil na Rád benediktínov, kaštieľ im totiž odkázal posledný majiteľ zo šľachtického rodu. Spory trvali roky, no vo výsledku získal pamiatku do správy opäť úrad vlády.
