Mikrozeleninu možno pestovať aj tam, kde by to ľudia nečakali. V starých opustených priestoroch, ktoré prestali slúžiť pôvodnému účelu. Liptovský Mikuláš bol dvesto rokov mestom s rozvinutým kožiarskym priemyslom. No tak ako upadol chov oviec na Slovensku, rozpadol sa aj spracovateľský priemysel s ním spojený. Pôvodná infraštruktúra však opäť prináša úžitok, v budove bývalých Kožiarskych závodov pestuje spoločnosť Liptov greens mikrozeleninu, ktorú Slovensko roky dovážalo a dováža ako ostatnú zeleninu zo zahraničia.
Našla sa však parta mladých ľudí, ktorá chytila rozum do hrsti a prichádza na trh so zeleninou, na ktorú česká, poľská a holandská konkurencia nemá – je totiž na pultoch obchodných reťazcov alebo v kuchyniach hotelov a reštaurácií neporovnateľne skôr. Kým zahraničná konkurencia sa vezie v kamiónoch do slovenských skladov dva dni a zeleninu, aby nestratila sviežosť „uspia“ plynom, tá z Liptova je po zbere úrody u zákazníka do 12 hodín.
Foto: Pravda, Liptov Greens
Hovori sa, že čas sú peniaze. Čas pri zelenine rozhoduje o jej prínose pre človeka, o tom, či mu odovzdá všetky nazhromaždené benefity, alebo je už len odvarom z nich. Ak šaty robia človeka, zelenina – ako jedna z najdôležitejších súčastí ľudskej výživy – rozhoduje o kvalite života a zdravia a tiež hovorí niečo o schopnosti danej krajiny produkovať potraviny efektívne a zdravo.
Zelenina je teda obrazom spoločnosti, toho, ako premýšľa, kam sa uberá, ako je schopná využiť ponúkajúce sa technologické príležitosti.
Na začiatku boli konope
Spoločnosť Liptov greens vznikla akoby z chaosu súčasného hospodárskeho života, v ktorom sa mieša typické slovenské zápecníctvo, odovzdanosť, prežívanie v duchu nejako bolo, nejako bude s úsilím zmeniť veci a chytiť príležitosť pevne do vlastných rúk. Pred štyrmi rokmi sme si v Pravde všimli, ako v Liptovskom Mikuláši takmer z ničoho vznikla Konopná farma.
Konopa, na dobré polstoročie zabudnutá plodina, ktorú mladšia generácia Slovákov poznala len ako rastlinu produkujúcu omamné látky, našla po roku 2000 využitie vo farmaceutickom a v kozmetickom priemysle. Zakladatelia Konopnej farmy Tomáš Žilla a Lukáš Kubáň hľadali po jej úspešnom rozbehnutí ďalšie možnosti rozvoja. Príležitosť im ponúklo pestovanie mikrozeleniny.
Foto: Liptov Greens
Na prvý pohľad sa zdá, že niet nič jednoduchšieho. Stačí vhodný priestor, kde sa vyseje do hliny reďkovka, hrášok, režucha, slnečnica, kel (vhodnej zeleniny je dosť). Na záhon sa posvieti, po pár dňoch, keď rastlinky vyklíčia a podrastú, sa porast ostrihá a expeduje. Na prvý pohľad je to jednoduché, lenže experiment na ploche zhruba 25 štvorcových metrov čochvíľa ukázal, že do pestovania, ak má vyústiť do pravidelného a trvalého zásobovania trhu, treba vniesť systém.
Jedným z hráčov stojacim za Liptov Greens je Igor Lúčanský. S odstupom času vraví, že spoločníci rýchlo pochopili, že sa treba pozrieť do sveta, aby neobjavovali, to, čo objavené už je, nerobili veci na kolene, ale tak, aby sa rýchlo vyrovnali konkurencii. Lukáš Kubáň sa začal venovať predovšetkým konopám a Lúčanský so Žillom, a tiež s Andreou Kotrčovou sa sústredili na mikrozeleninu.
„Išli sme sa pozrieť do sveta, blízkeho Česka, ako aj do zeleninárskej veľmoci Holandska a krajiny pragmatických podnikateľských postupov USA," opisuje zbieranie skúseností Igor Lúčanský. Najmä Holanďania a Američania im poskytli množstvo cenných poznatkov tak z hľadiska výberu vhodných odrôd jednotlivých zelenín, ako aj pestovateľských techník. Česi sa tradične spoliehajú na svoju technickú vynachádzavosť, kým však veci vychytajú, uteká drahocenný čas. A tak v Liptov greens inšpirovaní pestovateľmi z amerického štátu Illinois vsadili na maximálne využitie automatizovaných pestovateľských systémov.
Mikrozeleninu možno pestovať aj tam, kde by to ľudia nečakali. A to aj v starých opustených priestoroch, ktoré prestali slúžiť pôvodnému účelu.
Práve automatizácia pestovania umožnila minimalizovať podiel nevyhnutnej ručnej práce na minimum. Všetko, čo sa dalo, si vyrobili sami, často s pomocou rodinných príslušníkov, alebo si objednali u lokálnych firiem. Priestor, kde umiestnili pestovateľské regále, maximalizovali tým, že ich navŕšili do ôsmich vrstiev. Tak dosiahli produktívnu plochu 400 štvorcových metrov. Po prekonaní všetkých sprievodných detských chorôb sa im teraz darí mesačne zberať úrodu okolo jednej tony čerstvých zelených výhonkov.
Dopyt ťahajú mileniáli
Dopyt najmä po reďkovke a hrášku rastie, pretože jedno 40-gramové balenie, ktoré sa predáva v obchodných reťazcoch, stačí na vitamínové osvieženie klasickej štvorčlennej rodiny. Ako chutia lístky z hrášku? Rovnako ako čerstvo obratý hrášok zo záhonu. Listy sú chrumkavé, šťavnaté a sladké. Obsahujú vitamíny a minerály, proteíny a všetkých osem esenciálnych aminokyselín a chlorofyl.
Mikrozeleninu výrazne pomohli spopularizovať šéfkuchári tatranských hotelov. Umožňuje im krásne ozdobiť jedlá, ktoré sú pastvou pre oči stolujúcich a súčasne ňou skvele dochucujú jedlá. S mikrozeleninou začínajú pracovať aj v kantínach, ktoré zabezpečujú bežné stravovanie tisícok zamestnancov.
Čítajte viac Slovenskí farmári ledva prežili slintačku a teraz čelia ešte väčšej hrozbe: Lacný dovoz z Ukrajiny môže položiť celé odvetvie na kolená, varuje skúsený hospodár
„Keď sme si urobili prieskum, kto sú hlavní spotrebitelia mikrozeleniny, vyšlo nám, že ide o generáciu mileniálov, ktorá sa cieľavedome zaujíma o to, čo je," hovorí Igor Lúčanský. Súčasne veľmi pomáhajú obchodné reťazce, ktoré učia svojich zákazníkov, čo je dobré, kvalitné a cenovo dostupné.
Lučanský hovorí, že dôležitá je, samozrejme, cena. Pokiaľ neprekročí dve eurá za rodinné balenie, dopyt je stabilný. To, samozrejme, vytvára tlak na producentov, aby boli všestranne efektívni počnúc pestovaním a končiac napríklad výberom obalov. Jednoducho sa musia zmestiť do ceny, ktorá je pre slovenského zákazníka prijateľná.
Slovenské zeleninárstvo sa už roky nevie dostať do formy, ktorá by zabezpečila krajine sebestačnosť. Aj reálna spotreba zeleniny 107 kilogramov ročne priemerne na obyvateľa nedosahuje odporúčanú dávku, ktorá je o 15 až 20 kg vyššia. Lúčanský realisticky hodnotí, že jedna lastovička leto nerobí, ale považuje za výzvu, aby slovenské firmy zaoberajúce sa produkciou mikrozeleniny boli jej rozhodujúcimi dodávateľmi na domácom trhu.
Liptov greens je zároveň príkladom, ako využiť priestory v opustených priemyselných zónach a vdýchnuť im nový život nečakaným urbánnym – mestským pestovaním zeleniny. Nové technológie ho robia mimoriadne produktívnym. Malá spoločnosť vytvorila zdanlivo málo pracovných miest – päť stálych, ale zároveň s rastúcim vplyvom na trh. Časy sa menia, ale zelenina stále zostáva dôležitou súčasťou nášho jedálnička. Doba a šikovní ľudia ukazujú, ako si so zeleninárskym tvrdým orieškom poradiť.
