Kľúčovými projektmi sú nové nemocnice v Martine a Prešove – spája ich rovnaký architekt. Ich podoba vyniká natoľko, že návrh ovplyvní aj budúcu nemocnicu vo Vajnoroch, pri ktorej sa rovnako ako pri prešovskej, angažuje ministerstvo obrany.
Nemocničné izby bez plesní a opadávajúcej omietky, moderné operačné sály a interiéry spĺňajúce nároky 21. storočia – aj takto by mohli už čoskoro vyzerať nové zdravotnícke zariadenia na Slovensku. V priebehu tohto desaťročia by mali pribudnúť tri úplne nové nemocnice postavené od základov. Dve z nich, Univerzitná nemocnica v Martine a Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove (FNsP Prešov), sú už vo výstavbe. Obe pochádzajú z dielne architektonického štúdia Pantograph a hoci sa na prvý pohľad podobajú, v detailoch sa líšia.
Dôvodom je praktické prispôsobenie lokalite aj účelu, vysvetľuje zámer hovorca ministerstva obrany Michal Bachratý. „Hoci vychádzajú z rovnakých princípov, obe nemocnice reflektujú svojím vnútorným usporiadaním, urbanistickým riešením i výtvarným stvárnením jedinečné potreby a špecifiká každého regiónu a mesta,” pokračoval.
K téme sa vyjadruje rezort pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer), lebo práve pod neho spadá výstavba zdravotníckeho zariadenia v Prešove. Časť projektu je utajená, keďže ide o vojenskú nemocnicu. Architekti preto všetky naše otázky presmerovali na ministerstvo.
Architektúra nemocničných zariadení je sama o sebe špecifická. Musí spĺňať najmä zdravotné náležitosti a normy, aby fungovala. Avšak nemenej dôležité je vytvorenie priestoru, ktorý uľahčí presuny zamestnancov, orientáciu pacientov a podporí liečbu.
Architektov limitoval rozpočet
Návrh nemocnice v Martine sa stal akýmsi návodom aj pre tú v Prešove, no zámer to nebol. „Pôvodne nebol zamýšľaný ako typová stavba, pretože špecifické nároky lokality ako náročná urbanistická poloha, kontext národných inštitúcií a vzťah k mestu vyžadovali jedinečné riešenie,” potvrdil Bachratý s tým, že práve táto flexibilita potvrdzuje inovatívnosť a kvalitu práce architektov.
Pri návrhu nemocníc sa kladie dôraz na rozumné využitie rozpočtu, vysokú funkčnosť aj kvalitnú architektúru. Navyše je dôležité, aby mala stavba dlhú životnosť vďaka trvácnym materiálom a ľahkú údržbu, zelené riešenia zabezpečujúce nízke náklady a k tomu príjemný dizajn – práve tieto parametre však chýbajú slovenskému zdravotníctvu najviac.
„Rozpočtové limity sa zohľadnili prostredníctvom premysleného architektonického konceptu,” zdôraznil Bachratý s tým, že práve pôdorys v tvare mikročipu, rovnaký ako majú obe nemocnice, umožňuje „adaptáciu a rozšírenie kapacít bez výrazných dodatočných zásahov, čo zvyšuje ekonomickú efektivitu projektu,” uzavrel hovorca rezortu obrany.
Jednoduchá dispozícia je praktická na orientáciu, okrem toho využíva priestor na maximum bez zbytočných hluchých miest. Dizajn zameraný na potreby ľudí tiež podporuje psychické zdravie a pracovný výkon zamestnancov – preto Pantograph vyzdvihol prísun prirodzeného svetla. V rámci interiéru vyhrali dva ateliéry. Architekti z MUUR navrhli ambulancie, ale aj verejné, administratívne a školiace priestory. WIN WIN Architects vypracovali podobu lôžkových oddelení, vrátane izieb a herne pre deti.
Nielen stavba, ale aj interiér ukazujú nemocnicu hodnú tohto storočia. Podľa hovorcu ministerstva obrany sa vďaka svojej kvalite stala vzorom pre ďalšie nemocnice.
Koncept MUUR ukazuje premyslené detaily, ale aj dôsledné vizuálne prepojenie. To v praxi znamená, že jednotlivé priestory majú rovnaké prvky ako materiál, farby či zariadenie, čím nemocnica pôsobí zjednotene. Návrh balansuje medzi výraznými prvkami, akými je eskalátor v tvare X či akcentové farby, a zmiernením v podobe dreva či bieleho základu.
Detské izby od WIN WIN spájajú funkčnosť s hravosťou. Architekti vychádzali z prírody, pričom súčasťou riešenia je aj Snová záhrada na streche. Má byť priestorom pre hru aj oddych, ale aj štúdium. „Veľké presklené plochy a využitie prirodzeného svetla zároveň znižujú potrebu umelého osvetlenia a zlepšujú psychický stav pacientov a personálu, čo zodpovedá aj sociálno-ekologickým požiadavkám. Zaradenie zelených striech, vertikálnych záhrad a oddychových zón prináša udržateľnosť a zlepšuje kvalitu prostredia, čím súčasne šetrí náklady spojené s prevádzkou,” potvrdil hovorca.
Výstavba nemocníc, ktoré by priniesli vyslovene funkčné zdravotníctvo zamerané na čo najlepšiu starostlivosť o chorých, znie práve v našej krajine ako utópia. O to väčšou nádejou sú tieto prepracované zámery. „Kvalitný projekt v rámci stanoveného rozpočtu odráža posun smerom k zdravotnej starostlivosti orientovanej na človeka a jeho potreby,” zdôraznil Bachratý.
Nemocnica v Prešove ťaží z tej martinskej
Návrh FNsP Prešov mohol ťažiť zo skúseností ateliéru z predchádzajúceho projektu v Martine. Podľa Bachratého boli aj na túto nemocnicu v areáli už existujúcej, vysoké nároky. Tie sa netýkali len jej vybavenia, ale aj formy.
Stavba totiž, vzhľadom na jej polohu, zasiahne do panorámy mesta a ešte je aj umiestnená vo svahu – na rozdiel od tej v Martine. Cieľom bolo vytvoriť kompaktný blok “z jedného kusu”, ktorý sa prirodzene začlení do kopca a zároveň zaberie čo najmenšiu plochu.
Nemocnica v Prešove bude vojenská, no návrh od architektov zo štúdia Pantograph ukazuje podobný vizuál ako tá martinská.
Budova bude mať 11 poschodí, z toho tri podzemné. Vizuálne sa očakáva podobný koncept ako pri tej martinskej, čomu napovedajú aj vizualizácie. Architektonicky totiž projekt čerpá z jej návrhu od ateliéru Pantograph, no je prispôsobený spomínanému svahovitému terénu Prešova. Za zmienku stojí aj netradične riešené prízemie, na ktorom má byť urgent, diagnostické centrum a aj miestnosť pre ambulanciu. Okrem toho nemocnica pojme pôrodnicu či jednotku intenzívnej starostlivosti.
Hlavnou ideou architektúry nemocnice je prehľadnosť. Efektivita práce totiž ide ruka v ruke s jednoduchou orientáciou v priestore a rýchlych presunoch. Architekti zdôraznili aj prísun prirodzeného svetla a pohodlie tak pre pacientov ako pre personál. Súčasťou návrhu je tiež zeleň – vonku na streche, ale aj na stenách v interiéri, v oboch prípadoch bude priestorom pre oddych.
„Usporiadanie jednotlivých prevádzok do podoby ‚mikročipu‘ umožňuje jednoduchú orientáciu, bez zbytočných dlhých koridorov ktoré sú typické najmä pre pavilonové typy nemocníc. Cieľom je v oboch prípadoch vytvoriť jedinečné zdravotnícke zariadenia, ktoré spĺňajú moderné medicínske, sociálne a ekologické požiadavky,” priblížil hovorca ministerstva rozdiely medzi staršími stavbami slovenských nemocníc a aktuálnymi návrhmi.
Martin čaká na nemocnicu roky
Ako však býva na Slovensku zvykom, výstavba novej nemocnice nabrala meškania. Oficiálne sa začalo s jej plánovaním už v roku 2018. Pre pandémiu a neskôr aj pre neúspešné verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby sa dátum jej odovzdania posúva. Kým pôvodný plán bol postaviť do roka 2027, teraz sa hovorí o hrubej stavbe koncom roka 2026.
Zmluvu so staviteľom podpísali vlani v júni, ide o zoskupenie štyroch firiem a hlavným aktérom je Adifex. Konzorcium ponúklo, že nemocnicu postaví za 375 miliónov eur, pričom pôvodná cena bola o takmer 100 miliónov nižšia. Projekt je spolufinancovaný z plánu obnovy.
V marci tohto roka bol stavbu kontrolovať minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Skonštatoval, že všetko ide podľa plánu, no už vtedy bolo zjavné, že financie stačiť nebudú. „Už dnes je známe, že táto suma jednoducho nebude stačiť, aby sme dosiahli štádium full-fit-out do konca roka 2028. Preto sme sa na vláde zaviazali, že budeme tieto zdroje na dofinancovanie hľadať,“ uviedol. V júni projekt získal povolenie aj na hlavnú budovu s dvoma poschodiami pod zemou a ďalšími siedmimi nadzemnými podlažiami.
Aktuálne informovalo vedenie nemocnice na sociálnej sieti, že na stavbe pracuje okolo 200 ľudí. Hotových je osem z deviatich základových dosiek, šesť z deviatich stropov druhého podzemného poschodia. Práce sa sústreďujú aj na obvodové múry, šachty pre výťahy a izoluje sa suterén. „Stĺpy nad tretím podzemným podlažím sú už takmer kompletne hotové a stropná doska je dokončená na 70 percent. Práce pokračujú výstavbou ďalšieho podlažia,“ uviedol investor.
Martinská nemocnica má mať 19 špičkových operačných sál, samostatnú časť s ambulanciami, diagnostickými centrami, terapeutický areál aj separátnu detskú časť či urgentný príjem s traumacentrom. Ráta so 660 lôžkami.
Status “vojenská” stavbu nemocnice urýchli
FNsP Prešov bude postavená ako vojenské, ale plne dostupné zdravotnícke zariadenie. To umožňuje, aby nemocnicu zaplatilo ministerstvo obrany a malo aj vyššiu prioritu v rámci NATO. V prípade krízy či vojny môže byť čiastočne pridelená armáde, ale bežný chod bude pre civilných pacientov. Minister Kaliňák ešte vlani objasnil, že v areáli bude bezpečnostná základňa nemocnice a aj vojenská časť, do ktorej civilisti nebudú mať prístup. Táto časť projektu sa realizuje v utajenom režime v prvej etape.
Nemocnica môže byť týmto statusom postavená v zrýchlenom režime, priamo štátom bez štandardne zdĺhavej súťaže. Ten riadi celý proces, dokáže obchádzať byrokraciu a uplatniť aj výnimky z povolení – napríklad môže ministerstvo zjednodušiť územného rozhodnutia či získanie stavebného povolenia. V neposlednom rade je takýto projekt súčasťou strategickej infraštruktúry pre obranu štátu, čím ho podporí aj Európska únia.
Kvôli nadnárodným štandardom v nej tiež vzniknú špeciálne pracoviská – neurochirurgia, laboratória (aj pre nukleárnu medicínu) a okrem toho aj tri pracoviská magnetickej rezonancie. Všetky súčasnej nemocnici aj regiónu chýbajú. Kapacitou má mať až 1 009 lôžok, ktoré sa v prípade potreby dajú rozšíriť na 1 200 lôžok.
Celkové náklady ministerstvo odhadlo na 550 miliónov eur, z toho 195 miliónov pôjde z Plánu obnovy a odolnosti, zvyšok financuje zo štátneho rozpočtu (cca 255 miliónov). Vládne zámery počítajú s dokončením hrubej stavby do augusta 2026 a sprevádzkovaním nemocnice do roku 2027.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) označil termín kolaudácie do troch rokov od začiatku výkopov za šibeničný, no realistický. Termíny sa však môžu posunúť, Úrad pre verejné obstarávanie koncom júla nariadil ministerstvo obrany opätovne vyhodnotiť ponuky uchádzačov v tendri na výstavbu nemocnice.
Inšpirácia pre Vajnory?
Kto navrhne ohlásenú nemocnicu vo Vajnoroch ešte jasné nie je. Ministerstvo však pripustilo, že využije architektúru tej martinskej či prešovskej. Stali sa z nich v podstatne typové modely, hoci s tým tvorené neboli. Veľkosťou sa však má vyrovnať štyrom bratislavským hradom a priniesť 25 operačných sál.
„Víťazný návrh medzinárodnej súťaže však priniesol inovatívnu koncepciu kompaktného monobloku s premysleným usporiadaním prevádzkových väzieb a vnútorných dispozícií, ktorá sa osvedčila v náročnom prostredí,” objasnil Bachratý. Projekt tak ukázal, že tieto nemocnice sa dokážu prispôsobiť rôznym situáciám, aj potrebám personálu po celej krajine.
Nemocnica vo Vajoroch by mala zúžitkovať všetko, čo priniesli projekty dvoch predchádzajúcich nemocníc.
„Tým sa z modelu jedinečného riešenia stal základ pre ďalšie projekty zdravotníckych zariadení, vrátane nemocnice vo Vajnoroch, kde sa princípy z Martina a Prešova využívajú a upravujú podľa špecifických potrieb a medicínskeho programu,” uzavrel.
Nová nemocnica vo Vajnoroch sa teda inšpiruje projektom v Martine a Prešove – preberie z nich osvedčené princípy, usporiadanie priestorov aj úsporné riešenia. Upraví sa však tak, aby vyhovovala nárokom špičkovej koncovej nemocnice pre Bratislavu, ako hlavného mesta – po obsahovej aj architektonickej stránke.