Zásadný problém s cestami je stále na severe Slovenska, čo sú trasy v okolí Žiliny a Ružomberka. Ešte horšie je na tom prepojenie severu s juhom krajiny. Do konca roka by však malo pribudnúť viacero kritických ciest, spolu ich je šesť.
Je to križovatka D1/D4 pri Bratislave, v rámci jej pokračovania úsek Lietavská Lúčka – Dubná skala, kde je tunel Višňové, no v roku 2025 sa dokončí aj úsek D1 Hubová – Ivachnová (obchvat Ružomberka). Posledné tri sú R3 Tvrdošín – Nižná a dve časti R2 Kriváň – Mýtna a Košice-Šaca – Košické Oľšany.
Dôležité dokončenie križovatky diaľnic D1 a D4 pred Bratislavou sa týka napojenia na Triblavinu. Pomôže obciam zbaviť sa prejazdu kamiónov, ktoré teraz jazdia cez mesto. Ide o najkratšiu časť z uvedených projektov, nemá ani štyri kilometre. Premiér Robert Fico (Smer) sa však vyjadril, že budovanie nových kilometrov má byť plynulé.
„Chceli sme rozostavať Slovensko – Slovensko je rozkopané a rozostavané a prosím občanov, aby nám prepáčili ak niekde narazia na prekážky, ktoré sú spojené s výstavbou. Robíme v rámci možností všetko, čo sa dá,” uviedol.
Začiatkom júla NDS uzavrela aj tender na úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Verejné obstarávanie úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto zatiaľ ukončené nie je, no očakáva sa jeho uzavretie v najbližších dňoch.
Je rozvoj ciest naozaj masívny?
Podľa šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja tempo budovania kvalitnej infraštruktúry na Slovensku sa nedá porovnať s tempom okolitých krajín. To, že vlani nepribudlo nič a trasy, ktoré Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sprístupní tento rok, sú skutočne krátke, párkilometrové úseky, je nepopierateľné.
Priemer ročnej výstavby vozoviek u nás je len 21 km, zatiaľ čo Poľsko dokáže stavať až 200 km ročne – desaťnásobok tempa Slovenska. „Je to len to, čo si pán premiér s pánom ministrom dopravy našli si na stole a podarilo sa im urýchliť výstavbu v rámci termínov, ktoré boli zazmluvnené a ktoré sa bohužiaľ aj predlžovali,” uzavrel k projektom Matej.
Slovensko na prvý pohľad zažíva diaľničný rozmach, no väčšina projektov sa začne stavať až o roky, niektoré o desaťročia. Na tento jav upozorňuje aj dopravný analytik Jozef Drahovský. „Voči zahraničiu stále výrazne až veľmi výrazne zaostávame,” potvrdil.
Plány výstavby ciest a diaľnic fungujú na báze potrieb krajiny a dopravných analýz, expert však upozornil, že ide aj o politické preferencie. Sú to najmä investície do ekonomiky, keďže firmy fungujúce na Slovensku si vyberajú na obchod miesta s dobrou dostupnosťou.
„Návrh diaľničnej siete pre Slovensko určite nie je predimenzovaný, skôr opačne. Diaľnice v rozhodujúcom objeme sú využívané na prepravu materiálu a tovaru, bez ktorej hospodárstvo nemôže fungovať,” zdôraznil. Na tomto princípe vznikne aj diaľnica po Ukrajinu.
Aktuálne zmeny zákonov už zmiernili sivé zóny obstarávaní a nekonečné odvolávanie sa pri projektoch, no kým ich pocítime v praxi, potrvá to roky. „Rozdiel voči v zahraničiu nemáme v rýchlosti fyzickej výstavby, ale v rýchlosti, respektíve pomalosti prípravy a povoľovania. Napríklad úsek Turany – Hubová je v prípravnej fáze viac ako desať rokov, a to pre nekonečné odvolávania a blokovania, ktoré umožňovala nedomyslená legislatíva,” uviedol Drahovský.
Foto: NDS
Obchvat Ružomberka stavali dekádu
Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová vedie z Hubovej cez tunel Čebrať, popri Likavke, Martinčeku a Liskovej až k Ivachnovej. Dĺžka obchvatu Ružomberka je necelých 15 km, pričom s výstavbou začala NDS pred viac ako desiatimi rokmi. Zatiaľ zhltla takmer 80 miliónov eur, no celkovo bude potrebovať 307 miliónov eur. Pôvodne mala diaľnica stáť 227 miliónov. Dôvodom navýšenia boli komplikácie so zosuvom pôdy, ale aj zmeny v projekte.
Zvýšenie nákladov je na Slovensku pomerne bežné. Situáciu často kritizujú aj inštitúcie, keďže je infraštruktúra platená z eurofondov alebo peňazí občanov. Problémom sú zmeny v už rozostavaných projektoch, ale aj omeškania pre nedodržanie termínov. V realite sa tak diaľnice stavajú dekády, a preto stoja oveľa viac, ako by mali.
Situáciu s nárastom výslednej ceny za cesty v minulosti kritizoval aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Upozorňoval na chýbajúci harmonogram výstavby, jeho nedodržiavanie a aj na to, že väčšina termínov nie je reálnych. Aj teraz sa veľa dátumov odignoruje, no transparentnosť procesov stavby aj financovania je lepšia.
Pri tuneli Višňové, ktorý štát stavia od konca 90. rokov, kritizoval mrhanie financiami aj poslanec KDH Igor Janckulík. Podľa neho prerušenie výstavby stálo desiatky miliónov eur a spôsobilo materiálne škody, napríklad aj zbytočné prefabrikované nosníky za státisíce eur, ktoré sa nikdy nepoužili. Namiesto ich využitia pre obce napríklad ako premostenia pre cyklistov či zver NDS zvažuje predať ich spolu s pozemkami, kde sú uložené.
Foto: NDS
„Teraz tunel dokončuje ďalší zhotoviteľ, ktorý najprv musel poopravovať rozsiahle časti tunela, čo stálo podstatne viac, ako keby sa hneď robil poriadne aj za dvojnásobnú cenu,” pripomenul Drahovský. Výskumný ústav dopravný odhadol, že posúvanie termínov dokončenia ciest a diaľnic krajinu ročne stojí okolo 136 miliónov eur.
Krátky úsek rýchlostnej cesty R3 s dĺžkou do šiestich kilometrov spája Tvrdošín s obcou Nižná, je to skôr obchvat. Ten odovzdával minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) v posledný júlový týždeň. Obchvat otvorila NDS v čiastočnom profile, so štyrmi pruhmi bude neskôr.
Výstavba sa začala už v roku 2011, no meškala pre COVID-19, tvrdú skalu, plynovody, infláciu a nedostatok pracovníkov. Súčasťou stavby je 11 mostov, takmer 2 km protihlukových stien či informačný systém. Potrebná je aj diaľnica na Orave, jej výstavba sa ešte nezačala. Aj tento úsek však čiastočne zlepší dopravu na Orave tým, že odľahčí Trstenú.
Problémom sú aj mosty
„Výstavbu nebrzdili harmonogramy, ale nezmyselne nastavené pravidlá pre pripomienkovanie projektov a verejné obstarávania. Druhým problémom je údržba ciest prvej a druhej triedy. NDS a SSC (Slovenská správa ciest – pozn. red.) mali aj v minulosti vypracovaný harmonogram výstavby či údržby, ktorý bol finančne vyčíslený, ale politici z neho do rozpočtu každoročne začlenili len veľmi malú časť.
Tým sa vytvoril obrovský investičný dlh pre výstavbu a aj obrovský dlh na údržbe. Výsledkom sú aj padajúce mosty. Zatiaľ sme mali šťastie, že statici uzatvorili mosty skorej, než spadli,” rozobral problém analytik.
Na Slovensku je vyše 8 000 mostov, z ktorých viac ako tretina je v zlom alebo havarijnom stave, ktorý sa každým dňom zhoršuje. Ministerstvo dopravy zvažuje PPP projekt, pri ktorom by súkromník mosty opravil a štát by mu to splácal 30 rokov. Opraviť by sa malo 150 až 800 mostov, najmä na cestách I. triedy, keďže peniaze na ostatné v rozpočte chýbajú. Ak sa tempo opráv nezrýchli, do konca roka môže byť v kritickom stave až polovica mostov. To neraz znamená aj ich uzatvorenie. Štát zatiaľ iba hľadá firmu na zmapovanie, o ktoré mosty pôjde. Až následne pristúpi k výberu PPP firmy.
Čo prinesú dve časti R2?
R2 vedie v údolí Krivánskeho potoka medzi pohoriami Slovenského Rudohoria, Poľany a Javoria. Časť Kriváň – Mýtna, dlhá deväť kilometrov, má vyjsť takmer na 234 miliónov eur. Nová trasa sa začína tam, kde sa končí úsek R2 od Pstruše ku Kriváňu, na špeciálne upravenej križovatke. Končí sa pri obci Mýtna, kde sa napojí na ďalší úsek smerom na Lovinobaňu. Práve táto časť je technicky náročná – kvôli novopostavenému mostu dlhému päť kilometrov, ktorý povedie cez údolie Krivánskeho potoka vo výške 15 až 45 metrov.
Druhá etapa predstavuje trasu medzi Košicami-Juhom a Košickými Oľšanmi na niečo vyše 14 km a po dokončení bude súčasťou juhovýchodného obchvatu Košíc a napojená na už dokončenú časť D1 Budimír – Bidovce. Stáť bude viac ako 132,5 milióna eur.
Projekt zahŕňa aj dokončenie križovatky Košice-Juh, výstavbu novej križovatky Krásna a ďalšej pri Hrašovíku. Okrem toho sa budú upravovať aj okolité cesty, vybudujú sa prístupové cesty, vysadia rastliny a presunú sa káble a potrubia, ktoré stoja v ceste stavbe. Pribudne aj odpočívadlo Valaliky, na ktorom budú môcť zastaviť autá z oboch smerov diaľnice.
Foto: NDS
Kritická D3 sa tiež pohla
NDS oznámila, že vysúťažila stavebníka na úsek D3 Oščadnica – Čadca, Bukov. Postaví ho Združenie Ošč-Ča (Váhostav – Metrostav – Duna Aszfalt) za 230 miliónov eur, čo je výrazne pod odhadovanou cenou 306 miliónov eur. „Je to naozaj obrovská úspora. Som rád, že súťaž máme za sebou, je to skvelá správa pre celé Slovensko a hlavne pre Kysuce,“ pripomenul Ráž.
Úsek diaľnice D3 medzi Oščadnicou a Čadcou (časť Bukov) bude mať 5,3 km. Súčasťou zámeru je vyše 600-metrový tunel Horelica, 21 mostov, protihlukové steny dlhé viac než päť km, priechod pre zver, nové údržbové stredisko a veľké odpočívadlo pri Oščadnici. Stavbu bude zhotoviteľ najskôr doprojektovávať. Súťaž je už ukončená, pretože Úrad pre verejné obstarávanie zamietol námietku jedného z uchádzačov. Po diaľnici by mala jazdiť väčšina z viac než 20-tisíc áut, ktoré denne prechádzajú Kysucami.
Práce na diaľnici D3 budú nielen v lete, ale aj najbližšie tri roky - kvôli výstavbe takmer 10 km úseku na Kysuciach, paralelne s ním má začať výstavba ďalších dvoch vetiev
Okrem toho NDS pokračuje tiež strednou spojnicou D3. „Začiatkom júla sa Národnej diaľničnej spoločnosti podarilo uzavrieť aj tender na „prostredný“ úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Verejné obstarávanie úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto zatiaľ ukončené nie je, ale veríme, že to tak bude už v priebehu najbližších dní,” uviedol odbor mediálnej komunikácie NDS.
Do dvoch rokov by mala byť takisto dokončená rýchlostná R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, stavajú sa obchvaty v Šali a Sabinove, v pláne je severný obchvat Prešova, ktorý súvisí s prípravou R4. Okrem toho napredujú úseky diaľnic, z ktorých najväčšiu pozornosť púta kritický úsek D3 a D1 s tunelom Višňové. Ten sa stavia bezmála 20 rokov. Nedávno minister Ráž oznamoval vybetónovanie povrchov v oboch smeroch tunela, otvoriť ho chce na jar 2026.
Aj rok 2027 bude dôležitý
Ambiciózne plány štátu sa nekončia ani vo volebnom roku 2027. Vyzerá to tak, že aj o dva roky zažije krajina diaľničný rozmach, ale tiež iba kvôli už dnes rozplánovaným či rozostavaným projektom, ktoré sa dokončia – pokiaľ sa systém budovania ciest v krajine zásadne nezmení. Je totiž otázne, či sa tieto projekty dokončia načas.
R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča má očakávané odovzdanie medzi prvými. Na trojkilometrový úsek cesty pri vstupe do Banskej Bystrice zo smeru od Brezna sa čakalo roky. Hlavným bodom stavby je vybudovanie mosta ponad železničnú trať a pribudne aj most cez rieku Hron. Preto sa musí preložiť cesta I/66. Nový úsek R1 ju nahradí a odľahčí od hustej premávky v rannej a vo večernej špičke, prevezme tranzit kamiónov a skráti trvanie dochádzania. Denne tadiaľ prejde približne 20-tisíc áut, z toho až 15 % nákladiakov.
Stavba úseku R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou postúpila do ďalšej fázy v marci tohto roka. Úplne sa vtedy uzavrel úsek medzi križovatkou Partizánskej a Cementárskej cesty a napojením I/66 na R1. Náklady majú byť 90 miliónov eur, ale kým sa práce v roku 2027 skončia, suma sa ešte môže navýšiť.
Obchvat v Šali ide severne okolo mesta. Začína sa za Kráľovou nad Váhom, pokračuje popri Dlhej nad Váhom, obchádza Šaľu a končí sa pri obci Horný Jatov. Celkovo dosahuje skoro 12 km, vrátane 14 mostov, z toho najdlhší ponad Váh má viac ako 700 metrov. Stavať začal víťaz tendra v auguste minulého roka, no na dokončenie tento rok to nevyzerá. Práce sú nacenené firmami Hochtief SK a CZ spolu s MBM-GROUP takmer na 80 miliónov eur s tým, že termín odovzdania je koncom leta 2027.
Sabinovský obchvat je vlastne preložením cesty I/68 a začína sa pri obci Pečovská Nová Ves, obchádza Sabinov severne cez Orkucany a končí sa za obcou Šarišské Michaľany, kde sa napája na cestu smerom do Prešova. Na dĺžku má približne 10 km. Súčasťou je 16 mostov, štyri mimoúrovňové a dve úrovňové križovatky. Projekt opäť stavia Hochtief SK za viac než 88 miliónov eur, takisto do konca roka 2027. Výstavba sa začala v januári pred rokom.
Severný obchvat Prešova nadviaže na už hotovú prvú časť R4. Viac ako 10 km trasa s tunelom má mať 12 mostov a križovatku v Kapušanoch. Povedie údolím potoka Dzikov a prejde cez plánovaný tunel Okruhliak, ktorého východný koniec je pri obci Surdok. Na konci sa napája na cestu I/18 a križovatku Kapušany. Združenie spoločníkov EUROVIA SK a CS, SMS, VÁHOSTAV SK a Marti ho chce dokončiť v poslednom kvartáli roka 2027. Je však možné, že výstavba projektu za 338 miliónov eur sa môže natiahnuť až do roka 2028.
