Nedávno vstúpila do procesu schvaľovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, diaľnica D1 z Bidoviec (východne od Košíc) až po štátnu hranicu, ktorá je kľúčová pre východ. Prechádzať bude Vyšným Nemeckým. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) pripravovala tento projekt už v roku 2023. Keďže je významný v rámci východného regiónu, od minulého novembra je zaradený medzi strategické investície.
V júli tohto roka bola teda výstavba diaľnice aj podaná na schválenie do EIA. NDS za projekt, ktorý má byť pripravený do 500 dní (teda do konca budúceho roka), zaplatí takmer 750-tisíc eur. Posudzovanie vplyvu na prírodu bude náročnejšie kvôli chráneným územiam Slanských vrchov či Ondavskej rovine, kadiaľ má viesť cesta. Okrem toho sa prihliada na obyvateľov dotknutých obcí a na migráciu zvierat. Potrebný bude totiž aj koridor pre zver. Domácich obmedzí najmä reálna stavba, tá sa začne budovať o niekoľko rokov.
Štúdiu vypracoval Dopravoprojekt vlani v júni, potom ju zhodnotil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) a vybral niekoľko možností trasy aj profilov. Či pôjde o štvorprúdovku, alebo dvojprúdovku zatiaľ jasné nie je, no najefektívnejší variant je známy. Ako najlepšia vyšla cesta cez horský priechod Dargov, južne od Michaloviec, ale bez tunela a súbežne s cestou I/19.
Práce na diaľnici D3 budú nielen v lete, ale aj najbližšie tri roky - kvôli výstavbe takmer 10 km úseku na Kysuciach, paralelne s ním má začať výstavba ďalších dvoch vetiev
Pôjde o viac ako 72-kilometrovú trasu, sedem mimoúrovňových križovatiek, ktoré sú pomerne náročné na výstavbu, ďalej dve odpočívadlá a niekoľko mostov. Okrem toho bude súčasťou protihluková stena s dĺžkou takmer 25 kilometrov. Summa summarum, celá diaľnica by podľa predbežných odhadov mala stáť zhruba 1,8 miliardy eur. Projekt pokryjú európske peniaze z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
„Čo sa týka dopravného riešenia počas výstavby, robili sme a stále robíme všetko pre to, aby sa výstavba dotkla živej dopravy čo najmenej. Momentálne sú už otvorené všetky dopravne významnejšie nové diaľničné vetvy D1 a D4 pri Bratislave a práce sa sústreďujú najmä na rekonštrukciu telesa D1, dobudovanie mostných objektov a zvyšných vetiev križovatky,” pripomína stav diaľnice v západnej časti krajiny oddelenie mediálnej komunikácie NDS.
Odbremení hlavne obce na východe
Aktuálne cesta z Košíc hlbšie na východ, či už do Vyšného Nemeckého, alebo ďalej, vedie cez menšie obce a mestečká, ktoré na presun kamiónov či nápor áut nie sú stavané. Cesty I. triedy v tejto časti Slovenska sú teda preťažované, sužujú ich zápchy, hluk, emisie aj čoraz častejšie nehody.
Dopravná tepna odľahčí viac ako dve desiatky obcí, konkrétne Rakovec nad Ondavou, Svinica, Vinné, Jenkovce, Sejkov, Višňov, Orechová, Hažín, Ostrov, Dargov, Nižná Rybnica, Závadka, Sečovce, Michalovce, Bačkov, Nižné Nemecké, Veľké Revištia, Košický Klečenov, Dvorianky, Ďurkov, Zalužice, Moravany, Vyšné Nemecké, Parchovany, Petrovce nad Laborcom, Tušice a Suché.
Diaľnica z nich odkloní tranzit a presmeruje nákladiaky mimo obce. Stane sa aj rýchlym koridorom pre kamióny medzi Košicami a ukrajinskou hranicou, ktoré sa vyhnú obciam Užhorod či Vyšné Nemecké. Zrýchlenie prevozu tovaru alebo surovín pomôže znížiť náklady prepravcov, čím by mohol východ Slovenska prilákať viac firiem a zlepšiť svoju ekonomiku.
Foto: Robert Hüttner
Môže priniesť prácu aj turistov
Pozitívny dosah novej D1 bude vidno aj v turizme – ľahší prístup do zahraničia aj plynulejší prejazd sa stane lákadlom cestovateľov, okrem toho sa očakáva aj nárast investícií. Tie by sa mali týkať napríklad nových priemyselných parkov či rôznych centier služieb, ktoré prinesú nával nových pracovných miest. Vzniknúť by mohli na strategických častiach D1, akými sú križovatky diaľnice a napojenia na ňu. Rozvoj v tomto zmysle by sa dotkol tak Sečoviec, ako aj Michaloviec.
D1 po Ukrajinu zlepší dopravnú dostupnosť východného Slovenska aj Zemplína a pohraničných oblastí. Tie dlhodobo trpia slabou kvalitou ciest a napojenia, čo sa odrazilo najmä na ich nízkej rozvinutosti v rámci Slovenska aj EÚ. Dôležitosť diaľnice súvisí aj s jej medzinárodným presahom. Úsek je súčasťou TEN-T Core Network. Funguje ako prepojená sieť ciest, ktoré spájajú ekonomicky podstatné miesta naprieč krajinami.
Strategicky zároveň napojí Ukrajinu na Európu, čo je potrebné nielen kvôli budúcej obnove krajiny po vojne. Konflikt na Ukrajine ukázal, že sa treba pozerať dopredu a že mať priamu trasu v prípade krízových situácií sa oplatí aj Slovensku. Poskytne totiž kapacitnú a najmä rýchlu cestu na presun ľudí, pomoci aj techniky.
Problémom D1 je aj tunel Višňové
Úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala je súčasťou severnej obchvatovej trasy pri Žiline. Zaberá síce iba 13,5 kilometra, no väčšinu z neho tvorí tunel Višňové, ktorého sa Slovensko roky nevie dočkať. V najdlhšom tunelovom prejazde nedávno vybetónovali cesty, no história jeho výstavby pripomína skôr paródiu.
Stavia sa totiž už od konca 90. rokov minulého storočia, keď oficiálne projekt spustili, a v roku 2018 ministerstvo dopravy vypovedalo stavebníkovi zmluvu. Ten totiž nedodržiaval termíny. Dokončiť ho majú v prvej polovici budúceho roka, náklady hradené z eurofondov narástli medzičasom na 278 miliónov eur.
Trasa vedie z križovatky Lietavská Lúčka, kde sa napája na Hričovské Podhradie, pokračuje cez územia Porúbky, Rosiny a Višňového, kde sa napojí do tunela. Na jeho konci vychádza pri Dubnej Skale a pokračuje smerom na Turany a ďalej na východnú časť D1. Jeho cieľom je výrazne odľahčiť dopravu v Žiline, skvalitniť prepojenie Bratislavy s východom krajiny a vytvoriť efektívnu obchvatovú trasu mimo obce.
Práve na túto časť sa napojí nový úsek D1 Bidovce – Košice – Prešov – Poprad – Ružomberok, smerujúci z a na Ukrajinu. Pridá sa pri Dubnej Skale a cez tunel Višňové a Lietavskú Lúčku bude ďalej pokračovať do Žiliny a až do Bratislavy.
Spomalenie tunela Višňové čelilo kritike
Kým sa nevyrieši úsek tunela, nové napojenie diaľnice na východ nebude. To má však ešte čas, keďže proces výstavby sa v najbližších rokoch nezačne. Rezort dopravy ho plánuje spustiť o pár mesiacov, no faktom je, že medzi rokmi 2019 a 2021 sa v ňom práce nehýbali.
Opozičná strana KDH upozornila najmä na nehospodárenie vtedajšieho vedenia rezortu, ktoré nakúpilo od zhotoviteľa nosníky so zlou dĺžkou, zaplatilo za ne a iba časť z nich použilo. Podľa strany by ich obce mohli použiť na spevnenie svahov či premostenie menších riek cyklochodníkmi, no NDS im ich nedarovala.
„Katastrofálne následky sa začali 5. decembra 2018, keď vtedajší premiér Peter Pellegrini a bývalý minister dopravy Árpád Érsek vrtuľníkovým náletom prileteli na kontrolu staveniska. Po ich návšteve vláda v marci 2019 rozhodla, že ukončí zmluvu so zhotoviteľom. Výsledok? Stavba sa nielen predražila, ale spôsobila aj obrovské materiálne škody,“ kritizoval dlhú výstavbu poslanec Igor Janckulík (nom. KDH). Okrem toho tieto rozhodnutia spôsobili, že sa diaľnice a rýchlostné cesty stavali dlhšie a drahšie, a už dávno mohli slúžiť ľuďom.
V pláne je aj najnáročnejší úsek D3
Vetva diaľnice D3 v časti Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto patrí k najnáročnejším projektom NDS. Okrem toho, že patrí k najdlhším diaľniciam, obsahuje až 16 mostov a technicky náročných konštrukcií, akými je 16 kusov oporných múrov a rovnaký počet protihlukových stien. Problémom je aj fakt, že obyvatelia a šoféri, ktorých sa výstavba dotkne, nemajú možnosť inej, alternatívnej obchádzky. Kolóny tak budú realitou niekoľko rokov.
Úsek dlhý 11,2 kilometra, na ktorý už NDS vyberá z ponúk stavebníka, nadväzuje na existujúcu diaľnicu pri Žiline smerom na sever ďalej cez Kysuce. Sumu odhadli na 507 miliónov bez DPH. Aktuálne však spomedzi stavebníkov vedie firma Váhostav, s nacenením na necelých 400 miliónov eur, čím sa dostala o viac ako 100 miliónov nižšie, než stanovila NDS. Členom skupiny dodávateľov je okrem Váhostavu aj Metrostav DS a maďarská firma Duna Aszfalt. Najlacnejšiu ponuku dali aj na úsek Oščadnica – Čadca-Bukov.
Foto: NDS
Má pomôcť najmä preťaženej ceste I/11, ktorou teraz denne prejde 17– až 25-tisíc vozidiel vrátane kamiónov. Skrátia sa vďaka nej časy presunov aj znížia dopravné zápchy v obciach ako Radoľa, Oškerda či Povina. Úsek zo Žiliny cez Kysucké Nové Mesto a Oščadnicu smeruje až k Čadci a poľskej hranici.
Bude prvým z troch úsekov Kysuckej D3, ktoré budú financované a stavané súbežne v rovnakom období – oddelenie mediálnej komunikácie NDS však nespresnila harmonogram, ani to, ktorého zhotoviteľa vyberie. Po vyhodnotení súťaže sa začne proces podpisu zmluvy a príprava stavby. Výstavba sa má však začať už tohto roku v septembri a skončiť v marci 2029. D3 sa má stať plnohodnotným medzinárodným ťahom. Dokončením chýbajúcich úsekov vznikne spojnica od Žiliny až po hranice s Poľskom, čím sa zásadne zlepší severné napojenie Slovenska.
„Úseky kysuckej D3 patria medzi kľúčové priority nielen NDS, ale aj ministerstva dopravy. Verejné obstarávanie na všetky tri úseky momentálne prebieha, a keďže ide o živú súťaž, nemôžeme jej priebeh bližšie komentovať, kým nebude ukončená,” uviedli z NDS.
