Okrem toho sa montujú technológie v celom tuneli – ako ventilátory vzduchotechniky, či osvetlenie, ale aj dopravné značenie. „Stavbu navštevujeme prakticky na týždennej báze. Veci sa rozbehli, zdedené problémy sa nám darí riešiť. Práve dokončenie betonáže vozovky je jedným z veľkých medzníkov,“ potvrdil progres minister dopravy Jozef Ráž.
Súbežne s tým sa rieši aj exteriér tunela – upravujú sa terény okolo potokov, na prístupových cestách, búrajú sa dočasné cesty, ktoré bolo treba vystavať kvôli tunelu a tiež sa pracuje na okolí diaľnice D1 vrátane oplotenia. Dokončujú sa aj vstupy do tunelov.
Čítajte viac Dopravné peklo aj nové kilometre asfaltu: Slovensko čaká najväčší boom výstavby ciest za posledné roky, spustí sa tunel Višňové, ale aj výstavba D3
Ako súčasť diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala predstavuje tunel nielen technicky impozantnú stavbu, ale predovšetkým nádej na plynulejšiu a bezpečnejšiu dopravu. Jeho dokončenie totiž odkloní dopravu z kritického a neustále preťaženého úseku cesty I/18 popod hrad Strečno. Práve naplnenia tohto cieľa by sa vodiči mohli dočkať už o niekoľko mesiacov.
„Aktuálne sa rozprávame, či sa nám v najoptimálnejšom scenári podarí odovzdať úsek do užívania ešte tento rok alebo začiatkom budúceho. To ovplyvnia aj samotné konania,“ potvrdil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
Foto: NDS
Úľava pre vodičov
Tunel Višňové pozostáva z dvoch samostatných tunelových rúr, pre každý smer je určená jedna. Na jeho výstavbu bola použitá Nová rakúska tunelovacia metóda (NRTM), ktorá je štandardom pri takýchto podzemných stavbách. Po dokončení bude v tuneli povolená maximálna rýchlosť 100 km/h.
Celý úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala má dĺžku 13,5 kilometra a okrem tunela zahŕňa aj osem mostov a križovatku v Lietavskej Lúčke. Stavba sa musela vysporiadať s mimoriadne zložitými geologickými podmienkami, vrátane poruchových zón a silných prítokov podzemnej vody, ktoré komplikovali a predražovali celý proces.
Čítajte viac Slovensko začína raziť svoj jediný železničný tunel, zrýchli dopravu medzi Popradom a Košicami
Najväčším prínosom nového tunela s hodnotou vyše 254 miliónov eur a celej diaľničnej časti bude výrazné uľahčenie cestovania medzi Žilinou a Martinom. Vodiči v súčasnosti využívajú spomínanú cestu I/18, ktorá vedie úzkym údolím Váhu popod hrad Strečno. Tento úsek je notoricky známy svojimi častými dopravnými zápchami, ktoré sa tvoria nielen počas dopravnej špičky, ale aj v dôsledku častých dopravných nehôd či nevyhnutných sanačných prác na nestabilnom skalnom brale.
Sprejazdnením Tunela Višňové sa tento kritický úsek úplne obíde. Odhadovaná časová úspora pre vodičov predstavuje v závislosti od hustoty premávky 15 až 23 minút. Okrem ušetreného času dôjde aj k výraznému zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odklonenie tranzitnej dopravy zároveň odľahčí mesto Žilina a prispeje k zlepšeniu životného prostredia v regióne.
Po rokoch čakania, komplikácií a navyšovania rozpočtu sa tak zdá, že sága s názvom Tunel Višňové sa blíži ku svojmu úspešnému koncu. Pre desaťtisíce vodičov, ktorí denne túto trasu využívajú, to bude znamenať dlho očakávanú zmenu k lepšiemu.
Stavba trvá roky
S takmer 7,5 kilometrami sa Tunel Višňové po dokončení stane najdlhším dopravným tunelom na Slovensku. Jeho príbeh sa však začal písať už dávno pred prvým výkopom. Prvé plány na prekonanie Malej Fatry tunelom siahajú hlboko do minulosti, no reálne kontúry začal projekt naberať až v 90. rokoch.
„Prieskumná štôlňa sa začala raziť v roku 1998. Na tejto stavbe sa vystriedalo už 13 ministrov dopravy. Robíme všetko pre to, aby naša administratíva príbeh menom Višňové konečne uzavrela,“ pripomenul Ráž s tým, že v jeho mandáte sa má práve výstavba konečne uzavrieť.
Foto: Národná diaľničná spoločnosť
Oficiálne sa výstavba diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela, začala až v lete 2014. Razenie oboch tunelových rúr diaľničiari odštartovali v roku 2015 a po viac ako troch rokoch, v septembri 2018, bol tunel slávnostne prerazený. Tento míľnik však neznamenal koniec problémov. Pôvodný zhotoviteľ, konzorcium firiem Salini Impregilo a Dúha, nedodržal termíny a Národná diaľničná spoločnosť s ním v roku 2019 ukončila zmluvu.
Stavba na niekoľko rokov utíchla a chátrala. Až v roku 2021 prevzal dokončenie úseku nový zhotoviteľ, spoločnosť Skanska. Tá musela najskôr vykonať rozsiahlu diagnostiku a opravy na už zrealizovaných častiach, čo opäť posunulo termín dokončenia. Práce sa opäť naplno rozbehli a podľa aktuálnych informácií z leta 2025 sa finišuje s betónovaním vozovky a inštaláciou technologického vybavenia. Predpokladaný termín otvorenia pre verejnosť je stanovený na koniec roka 2025, prípadne začiatok roka 2026.
