Hoci konečné výsledky vyšetrovania incidentu v Prahe ešte k dispozícii nie sú, prvá analýza prevádzkovateľa prenosovej sústavy ČEPS ukázala na zlyhanie, ktoré je pre energetikov nočnou morou. Príčinou bol chybný komponent v kľúčovej rozvodni v Prahe-Chodove. Podľa zverejnených informácií zlyhala prúdová svorka – spojovací prvok na vedení veľmi vysokého napätia.
Ako najpravdepodobnejší dôvod sa javí kombinácia extrémnych horúčav a vysokého zaťaženia siete. Pád vodiča následne spôsobil masívny skrat, ktorý ochranné systémy nedokázali izolovať, a spustil tak kaskádovú poruchu, ktorá sa ako domino šírila sieťou a postupne odpájala ďalšie a ďalšie uzly. Česká energetická agentúra zdôrazňuje, že na výpadok nemali priamy vplyv fotovoltické elektrárne.
Podobne dramatická situácia nastala aj v Španielsku, hoci jej pôvod bol odlišný. Tamojší kolaps nebol primárne spôsobený poruchou jedného komponentu, ale stratou obrovského objemu výrobného výkonu v priebehu okamihu. Táto náhla nerovnováha medzi výrobou a spotrebou spôsobila masívny pokles frekvencie v sieti, na ktorý systém nedokázal dostatočne rýchlo a flexibilne zareagovať. Udalosť tak odhalila inú kritickú zraniteľnosť moderných sietí – ich závislosť od stabilných zdrojov a schopnosti rýchlo regulovať výkon v čase, keď v nich narastá podiel menej predvídateľných obnoviteľných zdrojov.
Čítajte viac Zvykajme si na nové pomery. Zahalí aj Slovensko tma?
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že má pre situácie stavu núdze a blackoutu vypracované plány obrany a obnovy siete, ktoré vychádzajú z európskej legislatívy. „SEPS pravidelne modernizuje a posilňuje prenosovú sústavu tak, aby bola bezpečná a spoľahlivá. Základnými kritériami, podľa ktorých sa posudzuje prevádzka prenosovej sústavy, je dodržiavanie požadovaných medzí pre frekvenciu a napätie,“ povedala pre Pravdu Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa spoločnosti, ktorá na Slovensku prevádzkuje vyše tritisíc kilometrov elektrických vedení.
Hrozí blackout aj Slovensku?
Čičová Kotzigová tiež priblížila, že za blackoutom takmer vždy stojí súhra viacerých negatívnych faktorov. Tie majú za následok kaskádu porúch, ktoré na seba nadväzujú. Na predchádzanie veľkým výpadkom elektriny však SEPS podniká množstvo rôznych krokov. „V rámci medzinárodnej spolupráce prevádzkovatelia prenosových sústav neustále monitorujú a pravidelne zaznamenávajú všetky obmedzenia, poruchy aj výpadky prvkov kritickej infraštruktúry. Pravidelne sa tiež vykonávajú koordinované výpočty v rámci regionálnej spolupráce a simulácie potrebné pre overenie optimálnej kondície elektrizačnej sústavy,“ dodala hovorkyňa spoločnosti, ktorá riadi našu elektrizačnú sústavu.
Kým v Česku sklamala technika, v Španielsku zlyhala rovnováha. Tento scenár je čoraz väčšou hrozbou pre celú Európu aj v dôsledku masívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov. Aj Slovensko musí, aspoň čiastočne, riešiť, ako pokryť spotrebu, keď nesvieti slnko, a naopak, kam s prebytočnou elektrinou v čase ideálnych podmienok. Elektrinu zo zelených zdrojov je totiž veľmi náročné a nákladné uskladňovať.
SEPS v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je taktiež nutné dodržiavať takzvané kritérium N-1, čo znamená, že žiadny výpadok jedného prvku v prenosovej sústave, čo sa pravdepodobne stalo v prípade Prahy, nemôže spôsobiť kaskádu ďalších vypnutí a potom rozpad sústavy. „Za týmto účelom sa vykonávajú výpočty chodu siete v časovom horizonte od rozvoja sústavy až po prevádzku v reálnom čase. Takýmto spôsobom sú detekované „úzke miesta“ v sústave a navrhované/realizované opatrenia na ich elimináciu,“ hovorí Čičová Kotzigová.
Čítajte viac Kolaps dopravy a chaos v mestách: zverejnili, čo stálo za blackoutom v Španielsku. Môže sa to stať aj na Slovensku?
Napriek opatreniam však masívny výpadok prúdu nie je vylúčený. „Blackout na Slovensku je možný, ale nepravdepodobný, ak nenastane súbeh viacerých krízových faktorov. Slovenská sústava je robustná, vyvážená a dobre prepojená, no klimatické extrémy a prepojenosť sústav sú výzvy, ktoré netreba podceniť,“ prízvukuje Vladimír Miškovský z technologickej spoločnosti Fuergy, ktorá sa zaoberá energetickou optimalizáciou.
V Španielsku mali na blackoute svoj podiel aj obnoviteľné zdroje elektrickej energie. „To, čo španielska vláda vyčíta prevádzkovateľovi siete, je nevyváženie zapojených obnoviteľných zdrojov v sieti konvenčnými (točivými) zdrojmi alebo modernými riešeniami ako napríklad batériami poskytujúcimi grid forming (pozn. red. grid forming je technológia, ktorá umožňuje obnoviteľným zdrojom energie, ako sú veterné farmy alebo solárne elektrárne, aby samy regulovali napätie a frekvenciu v elektrickej sieti),“ priblížil Miškovský.
Dodal, že identická situácia ako na Pyrenejskom polostrove (teda nedostatok zotrvačnosti v sieti spôsobený príliš veľkým podielom obnoviteľných zdrojov vzhľadom na nižší podiel obnoviteľných, pozn. red.) by sa u nás nemala stať. Na Slovensku totiž máme nižší podiel takzvaných zelených zdrojov, ktoré sú do siete zapojené.
Čítajte viac Česko postihol blackout, milión odberateľov bolo bez prúdu. Po poruche fázového vodiča nastal kaskádovitý pád
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zdôrazňuje, že podobná situácia nám nebude hroziť v prípade, ak si udržíme nastavenie svojho energetického mixu. Ten je zostavený tak, že 61 percent elektrickej energie vyrábame z jadra, vyše 17 percent zabezpečujú vodné elektrárne a relatívne veľké položky predstavujú aj plyn (9,69 percenta) či biomasa (4,92 percenta). Zo slnka pochádza 2,40 percenta zo všetkej vyrobenej elektriny na Slovensku a z vetra je to len 0,02 percenta. Zatiaľ čo u nás sa produkuje približne štvrtina elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, v spomínanom Španielsku je to až 60 percent.
„Štart z tmy“ ako záchrana?
Hoci všetko nasvedčuje tomu, že na Slovensku zatiaľ masívny výpadok prúdu nehrozí, SEPS sa pripravuje aj na najhoršie scenáre. „Čo sa týka testov súvisiacich s obnovou sústavy po masívnom výpadku elektriny, naša spoločnosť pravidelne vykonáva aj reálne skúšky „štartu z tmy“. Obnova sústavy pri obrovskom výpadku elektriny, napríklad v celej krajine, by prebiehala výpomocou od susedných prenosových sústav alebo z domácich zdrojov,“ zdôrazňuje Čičová Kotzigová.
Pri tomto postupe by sa obnovili menšie ostrovy na Slovensku, ktoré dokážu nabehnúť z tmy bez toho, aby potrebovali získať napätie zvonka. Elektrizačná a prenosová sústava tieto ostrovy pravidelne testuje už od roku 2014 nielen na základe výpočtov, ale aj za pomoci reálnych skúšok. Napríklad v roku 2022 SEPS v spolupráci so Slovenskými elektrárňami, Vodohospodárskou výstavbou a Západoslovenskou distribučnou vykonali reálny test energetickej núdze. Na západe Slovenska pred tromi rokmi prebehol test scenára pre prípad blackoutu. V rámci neho sa podarilo úspešne preveriť dodanie napätia z Vodnej elektrárne Gabčíkovo do Atómovej elektrárne Bohunice V2, ktorá by sa tak v prípade potreby mohla naštartovať „z tmy“.
Čítajte viac Stane sa zo Slovenska jadrová veľmoc? Taliani u nás postavia novinku, ktorú zatiaľ nemajú nikde na svete
Čo sa týka „nakopnutia“ našej sústavy spoza hraníc, podobný test s úspešným výsledkom prebehol už minulý rok. Pri tejto skúške bola preverená obnova slovenskej prenosovej sústavy s využitím napätia z Poľska. Tento postup je nevyhnutný pre scenáre po úplnom blackoute, keďže kľúčové výrobné zdroje, ako napríklad jadrové elektrárne, sú závislé od externého napätia na rozbeh svojich pomocných systémov. Počas testu bolo riadene poskytnuté napätie z poľskej rozvodne Krosno, čím sa preukázala funkčnosť medzinárodnej spolupráce pri zabezpečovaní stability a obnovy siete.
