Developeri, ale aj štát tak musia pri plánovaní nových budov myslieť na ekologické a úsporné riešenia, ktoré ale zvýšia komfort bývania. Podľa minuloročnej štúdie CEEC Research až 85% developerov zapracováva zelené riešenia do svojich projektov ako štandard. Problém je tak zvyšných 15%, ktorí ich ignorujú.
Prevažná väčšina súkromníkov v tom teda problém nevidí, ale verejné stavby – školy, škôlky, úrady, kancelárie a tak ďalej, už teraz pri výstavbe šetria každé euro, lebo nemajú dostatok prostriedkov. Smernica ale bude záťažou iba na prvý pohľad. Zvýši vstupné náklady, ale krajine sa peniaze vrátia cez lacnejšiu údržbu budov. V konečnom dôsledku je to investícia do ochrany klímy, takže smernica má zmysel.
Čo prinesie smernica?
Krajiny EÚ musia do svojich zákonov zakomponovať, aby všetky nové budovy po roku 2030 boli bezemisné. Pri stavbe sa tak nebudú môcť používať plynové kotle a pracovať so zelenými technológiami. Povinnosti smernice sa týkajú aj výstavby nových verejných budov, ktoré budú musieť mať nulové emisie, povinnosti mať energetický certifikát a energiu budú musieť získavať z obnoviteľných zdrojov, alebo zriadiť nabíjací bod pre elektromobily – prípadne aspoň pripraviť potrebnú elektroinštaláciu.
Podporuje aj využívanie digitálnych technológií, ktoré šetria energiu, napríklad inteligentné ovládanie vykurovania či vetrania. Celkovým cieľom je, aby do roku 2050 boli úplne všetky budovy ekologické a šetrné k životnému prostrediu.
Pre verejné stavby to všetko začne platiť už o dva roky, teda od januára 2028. Pre stavby, na ktoré bude vydané stavebné povolenie skôr, nové pravidla platiť nebudú. Nie je pritom presne stanovené, ako to majú krajiny urobiť, takže každý štát si vyberá vlastnú cestu. Na Slovensku zatiaľ ju ešte nevybrali.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Podľa ministerstva dopravy, ktoré najviac pokrýva výstavbu, nie je dôvod na paniku a smernicu postupne zapracujú. Aké konkrétne kroky podniknú, nepriblížili. „Máme ešte čas na prípravu,” tvrdí hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková s tým, že už aktuálne požiadavky sú prísne. Prechod od plynových kotlov a iných fosílnych zdrojov na tie ekologické taktiež podľa Poláčikovej zásadne nezmení náklady na výstavbu.
Upozorňuje však, že sa tým znížia náklady na bývanie a prevádzku. Hlavné mesto Bratislava v reakcii na blížiace sa zmeny chystá sa vytvoriť návod pre výstavbu, určený nielen developerom, ale aj ostatným mestám. Ten by sa mohol použiť celoslovensky.
Aktuálne pre všetkých platí smernica únie o energetickej efektívnosti z roku 2023. Tá zaväzuje štáty EÚ k renovácii verejných budov. „Musia každoročne renovovať minimálne tri percenta celkovej podlahovej plochy vykurovaných aj chladených verejných budov,” priblížila Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie Bratislavy. Ide teda o úrady, školy či nemocnice. Cieľom je znížiť spotrebu energie a emisie skleníkových plynov tým, že sa budovy zateplia, vymenia okná alebo sa zmodernizujú technológie kúrenia a chladenia.
Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného preto tvrdí, že zmeny v novej smernici nie sú po technickej stránke veľmi významné. „Požiadavky platia pre novú výstavbu a pre obnovované budovy, je však potrebné zohľadniť uskutočniteľnosť nariadení ako ich aj realizovať postupnými krokmi,” pripomína s tým, že skutočne dôležité bude to, ako štát zapracuje smernice do praxe.
Foto: Shutterstock
Staršie byty sa vykúpia ako prvé
Zdá sa tak, že súkromný sektor so zelenšou výstavbou problém mať nebude, keďže tieto riešenia berie ako štandard a nutnosť aj bez nových pravidiel. Ceny bytov však ovplyvňujú už teraz, čo podľa Martina Šramka, CEO Immocapu, klienti chápu a spoločnosť sa snaží, aby bol pomer cena bytu – udržateľnosť, férový. V projektoch už napríklad využívajú nízkouhlíkový betón. „Uhlíkovú stopu sa nám podarilo zredukovať niekoľko rokov pred platnosťou legislatívneho nariadenia,” uvádza.
„Tento prístup šetrí nielen životné prostredie, ale významne prispieva aj k úspore prevádzkových nákladov na strane nájomcov či obyvateľov. Naše know-how je pritom postavené na využívaní technológií ako sú tepelné čerpadlá, fotovoltaika či stropné ohrievanie a chladenie,” uvádza riaditeľ Immocapu s tým, že projekt Istropolis, ktorého sa smernica dotkne, napríklad využije zvyškové teplo z administratívnej budovy na ohrev úžitkovej vody v bytovke.
ANKETA
Zapojenie zelenej infraštruktúry je síce veľakrát jednorazová investícia, no stojí viac ako klasická výstavba. Nové opatrenia podľa analytikov realitnej spoločnosti Bencont predražia výstavbu byvania, preto musí vzrásť aj konečná cena bytov. Nárast cien však nebude až tak silný, aby dopyt zastal, hovorí riaditeľ Benkontu Martin Šimurda. „Môže však spôsobiť, že rast dopytu sa spomalí – podobne, ako to spôsobili aj vyššie úrokové miery pri hypotékach,” vysvetľuje.
Otázkou však zostáva, o ktorú kategóriu bytov pôjde a ako výrazné zdraženie bude – keďže súkromní developeri už teraz stavajú zeleno, ceny ich bytov by sa zvýšiť nemali. Mestské, či štátne byty, sa však stavajú skôr v nevyhnutnom štandarde, s čo najlacnejšími prvkami a už hľadanie ich financovania trvá celú večnosť. Nájomných bytov je málo, ich výstavba je zdĺhavá a smernica by ju mohla ešte viac zbrzdiť.
Foto: Immocap
Šimurda očakáva, že po zdražení bytov bude väčší dopyt hlavne po prenájme, čo ho spraví drahším. „Nielen z dôvodu nedostupnosti, ale aj preto, že ponuka týchto bytov bude naďalej narastať – aspoň vo väčších ekonomických centrách. Na druhej strane, na Slovensku je stále silná preferencia ľudí vlastniť nehnuteľnosť, preto očakávame len mierny nárast nájmov,” prízvukuje.
Podľa štatistík však aj tento rok ľudia okrem príklonu k podnájom kupovali skôr staršie nehnuteľnosti, keďže sú lacnejšie ako novostavby. Zmena noriem, ktorá predraží bývanie, tak tento dopyt znásobí a môže ich byť ešte menej. „Implementácia noriem EÚ síce bude znamenať nárast cien nehnuteľností – a teda aj nájmu – ale zároveň by mala klesať cena energií, ktoré byt spotrebuje,” pripomína Šimurda druhú stranu mince.
Nový Istropolis má vlastný ekologický systém energetiky, pôjde o výrazne zelené stavby
Na energiách ušetríme
Energie sú podľa riaditeľa Bencontu drahé, ale po prechode na ekologické technológie náklady na ne znížia. Očakáva preto, že ceny bývania sa stabilizujú. „Podobný vývoj sme videli aj pri kanceláriách – v starších kancelárskych budovách sú ceny za služby so základným nájomným často porovnateľné s nájmom v novších administratívnych budovách, kde sú náklady na služby výrazne nižšie,” uvádza príklad.
S tým súhlasí aj Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie Bratislavy. „Zvýšené náklady na výstavbu sa vrátia v priebehu niekoľkých rokov používania budovy jeho obyvateľom na nižších platbách za energie. Prakticky to znamená, že náklady na energie môžu byť výrazne nižšie porovnaní s priemernými dnes už postavenými budovami.”
Bezemisné budovy budú musieť spotrebovať o 10% menej energie ako dnešné takmer nulové budovy, ktorých pravidlá výstavby sa stanovili ešte v roku 2023. Nové stavby tak budú ešte o niečo úspornejšie než tie najlepšie budovy, ktoré už stoja.
Problémom sú existujúce stavby
Väčším problémom ako nová smernica, je rekonštrukcia existujúcich budov – najmä verejných stavieb, kancelárií, domovov dôchodcov či školských zariadení. Na tie má ešte väčší dopad pôvodná smernica o energetickej efektívnosti z roku 2023, spomenutá vyššie.
Napríklad Bratislava má od minulého roka prvý klimatický plán, ktorého cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % oproti roku 2005. Do roku 2022 ich znížili o viac ako 30% napriek tomu, že v Bratislave sa v tom čase výrazne stavalo. „Čo potvrdzuje, že znižovanie emisií a rozvoj mesta sa navzájom dopĺňajú,” zdôrazňuje Andrášová.
Ostatné mestá, s nižším rozpočtom, by nemuseli potrebovať vlastný klimatický plán, ak sa vytvorí model ekologickej renovácie a výstavby. Ten k novým stavbám poskytne hlavné mesto.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Bratislava pripraví návod pre všetkých
Nové nariadenia únie by tak nemali hlavné mesto ani krajinu zaskočiť nepripravené, no už terajšie opatrenia musia byť podľa inštitúcie komplexnejšie a rýchlejšie, aby im stihli vyhovieť. Rozpracujú preto smernicu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bude nástrojom aj pre plány mesta s výstavbou.
„Pripravujeme štandard klimaticky adaptovanej a dekarbonizovanej výstavby, ktorý bude vyvíjaný a pilotne testovaný v spolupráci s developermi a odborníkmi na výstavbu aj stavebné právo,” objasňuje Andrášová. Bude však na developeroch, či sa ním budú riadiť.
Mestský návod by mal developerov aj Bratislavu pripraviť na plnenie novej európskej smernice, no tiež má potenciál byť manuálom pre štát. Mesto zatiaľ nevie, kedy bude smernica prenesená do slovenskej legislatívy – rozhodne však budú požiadavky mať vplyv na mestské investície.
Foto: Lenka Némethová
Sternová považuje nielen hladké zavedenie do praxe za povinnosť štátu, ale aj aby na to pohľadal peniaze – ako mu diktuje únia. „Smernica o energetickej hospodárnosti zavádza požiadavku na členské štáty EÚ, aby pripravili finančné nástroje na zavedenie opatrení,” pripomína.
Podľa hovorkyne ministerstva, už majú skúsenosti s tým, že sa podmienky výstavby sprísňovali. „Nevidíme dôvod obávať sa, že by to výrazne obmedzilo dostupnosť bývania. Tieto zmeny sa vždy zavádzali s ohľadom na nákladovú efektívnosť – teda tak, aby boli technické riešenia ekonomicky únosné,” tvrdí.
Ostatné kraje musia nájsť financie
Napríklad východ Slovenska, Košice a Prešov, ešte netušia, ako smernicu zapracujú. Je preto možné, že príprava nebude dostatočná a mestá budú podmienky riešiť za pochodu o dva roky. Práve o to dôležitejším je návod, ktorý pripraví Bratislava.
Odborníčky radia, aké kroky podniknúť
Ako sa teda dá stavať domy bezemisne a to aj bežným ľuďom? Odborníčka Sternová z STU odporúča postupné kroky. Prvým je zabezpečenie, aby budova zbytočne nestrácala teplo. Každý, kto sa podieľa na stavaní budov, musí zabezpečiť, aby mala budova dobrú tepelnú izoláciu. Ďalším krokom je, aby spotrebu energie riadili automatizované systémy. Ako inteligentné riadenie kúrenia, chladenia či vetrania, ktoré pomáhajú šetriť energiu a zvyšovať efektivitu.
Ak chce stavba spĺňať požiadavky na bezemisnú budovu, musí sa najprv vypočítať, koľko energie potrebuje na chod budovy, čo sa týka kúrenia aj elektriny. Pri výpočte treba zohľadniť, z akých zdrojov tá energia pochádza – napríklad pri elektrine, či sa vyrába zo slnka.
Okrem toho bude mať nová budova viac obnoviteľných zdrojov energie (ako solárne panely či tepelné čerpadlá), čo treba do výpočtov tiež zahrnúť. Najväčší problém je však podľa profesorky fakt, že využívanie smart a ekologických technológií vo výstavbe si vyžaduje vzdelávanie stavbárov, aby získali nové zručnosti. To stojí čas aj peniaze.
„Myslím si, že už v súčasnosti stavebný trh ponúka potrebný sortiment stavebných výrobkov. K dispozícii na zabudovanie sú stavebné materiály a technológie a prvky technických systémov na zabezpečenie požadovanej úrovne výstavby,” uzatvára Sternová s tým, že sa už vyrábajú ako v EÚ, tak aj na Slovensku.
Štát by mal podľa Andrášovej vytvoriť postup, ako zaplatiť tieto stavebné sily aj nové náklady, a zjednodušiť spôsob kombinovania rôznych foriem financovania – projekty často využívajú na zaplatenie pôžičky a súčasne aj nenávratné finančné príspevky, no toto spojené čerpanie je komplikované. „Úprava nástrojov bude pre štát aj samosprávy príležitosťou, ako skvalitniť a ekonomickejšie prevádzkovať budovy verejných inštitúcií,” dodáva.
