V pondelok siedmeho júla, 107 dní od vypuknutia slintačky a krívačky dobytka a ošípaných oznámil Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (Smer) , že farmári sa môžu uchádzať o prostriedky z Programu rozvoja vidieka, kde je pripravených 44 miliónov eur na obnovu jednej z najdôležitejších poľnohospodárskych výrob.
Krava bola na Slovensku vždy považovaná za živiteľku rodín. Pultov potravín sa SLAK zdanlivo nedotkla. V obchodoch je dostatok mlieka aj mliečnych výrobkov, bravčové mäso sa predáva v akciách, čoraz viac týchto produktov však pochádza zo zahraničia. Výrečne o tom hovoria nasledujúce čísla: Už len 50 percent masla je vyrobených na Slovensku, syrov 60 percent a mlieka 76 percent. Túto rekapituláciu poskytol Andrej Gajdoš, predseda Slovrenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Poďakoval sa vláde, ktorá pár dní po vypuknutí SLAK-u oznámila, že postihnutých poľnohospodárov neponechá samých na seba.
Právne totiž neexistuje nijaký nárok na odškodnenie či spolufinancovanie obnovy z titulu takejto katastrofickej udalosti. Spamätávanie sa zo SLAK-u, zákerného vírusové ochorenia však možno skrátiť, ak pomôže štát a spolu s ním celé európske spoločenstvo. To pomohlo v januári aj bohatému Nemecku.
Čítajte viac Polícia opätovne začala trestné stíhanie v súvislosti so slintačkou a krívačkou
Zdá sa, že pokiaľ ide o SLAK, práve udalosti na Slovensku a v susednom Maďarsku prispejú k tomu, aby sa upravili pravidlá, ako čeliť v budúcnosti tomuto ochoreniu. Možno sa zmení aj pohľad na vakcínovanie zvierat, ktoré v mnohých krajinách uplatňujú, pričom Európska únia je pripravená s nimi zvýšiť obchodnú výmenu. Platí to predovšetkým o juhoamerickom zoskupení Mercosur.
Tri roky na vylízanie z rán
Potrvá najmenej dva a či skôr tri roky, kým sa slovenské chovy vylížu z rán, ktoré im uštedrila slintačka. Nadišiel čas, keď premiér Robert Fico musí plniť sľub daný farmárom na rokovaní vlády 25. marca 2025, že im budú uhradené všetky straty, ktoré vzniknú v dôsledku SLAK, a to do posledného centa. FIco to vtedy obhajoval slovami, že sa hrá o zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami.
To je pravda, denne prichádza do mliekarní po likvidácii vyše štyroch tisíc kráv menej o 120-tisíc litrov mlieka, za obeť SLAK-u padli totiž najproduktívnejšie slovenské chovy dojníc. Na Slovensku sa nadojilo vlani priemerne na kravu 8090 litrov mlieka, ale v postihnutých chovoch to bolo o 3500 litrov mlieka viac.
Slovensku zostalo už len čosi viac ako 300 komerčných mliečnych fariem, výpadok takých chovov, aké boli v Bake na Žitnom ostrove alebo na Záhorí v Plaveckom Štvrtku krajina pocíti. Nie jej spotrebitelia, mlieko možno doviezť, ale platíme za to vysokú cenu, hoci si to v tejto chvíli neuvedomujeme. V prepočte na hektár pôdy chováme na Slovensku už len 0,33 dobytčej jednotky, kým priemer EÚ je dvojnásobne vyšší – 0,72 a to vďaka takým krajinám, ako je Holandsko, kde majú zaťaženie 3,56 dobytčej jednotky na hektár.
Predstavme si, že čo do rozlohy sú obe krajiny rovnako veľké, rozdiel v intenzite chovu je priepastný a hovorí aj o obrovských zmenách, ktoré sa na slovenskom vidieku odohrali za posledných 35 rokov. Slovenská živočíšna výroba je štvrtá najhoršia v Európskej únii. Taká slabí sme nikdy neboli. To treba rozhodne zmeniť.
Každé zlo je vraj na čosi dobré, takže využime dramatickú udalosť, ktorú sme prežili pred pár týždňamni na to, aby sme postavili chov dobytka na pevnejšie základy a aby sme zmenili aj náš vzťah k chovu zvierat. SLAK totiž odhalil, ako vnímame tragédiu. V prvom momente zavalili ministra aj ústredného riaditeľa štátnej veterinárnej a potravinovej správy ľudia otázkami, či neprídu o kone a psy.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Vzápätí požiadavka prihlásiť všetky ošípané a dobytok do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat odhalila, že na Slovensku tritisíc domácnosti chovalo zvieratá načierno. Štát urobil dvakrát veľkorysý krok, keď odpustil, po prvé, pokuty všetkým previnilcom a tým, ktorým utratil zvieratá, väčšinou šlo o ošípané, vyplatil odškodné, a to aj chovateľom, čo si nesplnili ohlasovaciu povinnosť.
Správne slová, správne rozhodnutia
Zo SLAK-u sa v marci a apríli stala politická a mediálna udalosť číslo jedna. Do popredia sa dostala otázka ako bezpečne zlikvidovať tisícky zvierat. Z pôvodne piatich kafilérii, ktoré mala kedysi krajina, keď chovala 2,6 milióna ošípaných a 1,569 tisíc kusov hovädzieho dobytka, zostala jedna, aj to excentricky umiestnená pri Žiline.
Pri záberoch, keď sa kamiónu pootvoril pokop s prevážanými usmrtenými zvieratmi si aj tí, ktorým poľnohospodárstvo nič nehovorí, uvedomili, že sme nepripravení na mimoriadne situácie. Zvieratá sa núdzovo zakopávali na dvoch miestach. Vojaci, hasiči, policajti, samozrejme veterinári, ale aj ostatní kompetentní v súhre so šokovanými poľnohospodármi všetko napokon zvládli. Z EÚ prišlo výborné hodnotenie.
Teraz prichádza najzložitejšia etapa. Obnoviť farmy a byť pripravení čeliť nákazlivému ochoreniu podobného rozsahu. Na Slovensku ani zďaleka nemáme vyhratý boj s africkým morom ošípaných, ktorý sa pripomenul útokom na farmu v Horných Semerovciach. Na otázku, ako štát posilní kapacitu jedinej kafilérie, odvetil minister Takáč, že sa zvažujú dve možnosti. Alebo zainvestuje do existujúcej prevádzky v Mojšovej Lúčke, alebo zakúpi mobilnú kafilerickú jednotku. Vzhľadom na tlak moru či vtáčej chrípky, ktorá v USA už preskočila aj na dobytok, je vari jasné, ktoré riešenie by bolo pre krajinu efektívnejšie.
Čítajte viac Veterinár, ktorý bojoval so slintačkou aj chorobou šialených kráv: odborníci sú pod silným politickým tlakom, v minulosti sme kravy nezabíjali
Z hľadiska obnovy chovov však budú mať najviac práce poľnohospodári. Náhrada vyše osem tisíc zvierat nebude jednoduchá, na trhu niet na počkanie toľko jalovíc, ani tak kvalitných, ktoré by z mesiaca na mesiac vyriešili výpadok produktívnych dojníc. Naozaj to potrvá roky. Nazmar vyšla celoživotná práca jednej generácie zootechnikov, ošetrovateľov. manažérov, ale aj malých farmárov. Strata 3 500 kráv jalovíc a teliat bolela na veľkofarme v Plaveckom Štvrtku nie menej ako drobného farmára z tej istej obce, ktorý začínal v roku 1989 z jednej teľnej jalovice a náhle, z noci na ráno, prišiel o 15 kráv Nič nespája človeka pevnejšie s pôdou ako dobytok. Živí nás aj pôdu, ktorú veselo zaberáme pre „lepší život.“
SLAK nám pripomenul, aby sme si vážili viac pôdu, aby politici rozvážnejšie hovorili o veciach, ktorým nie vždy rozumejú a z ktorých sa usilujú vytrieskať kapitál, lebo ľudia sa chorôb boja. Sú to politici, ktorí budú musieť načúvajúc odborníkom prehodnotiť, ako ďalej rozvíjať súčasné poľnohospodárstvo. SLAK totiž nikam neodišiel, žije na planéte Zem spolu s nami.
