Zimný prístav je historickým centrom nákladnej prepravy, pochádzajúcim zo záveru 19.storočia. Nachádza sa medzi mostami Prístavným a Apollo, zaberá plochu cca 300-tisíc m2, teda zhruba priestor celého Istrochemu. Dnes sa používa prevažne na prekladanie nákladu, no zároveň je vzhľadom na jeho vek aj povahu chránený ako národná kultúrna pamiatka. Jeho súčasťou sú dva bazény, Severný a Južný.
Nová podoba zachová potrebnú prístavnú funkciu, no obohatí ju o bývanie a s ním spojené potreby, vrátane dopravy. S tým súvisí aj fakt, že samotný prístav je už roky málo vyťažený, takto sa jeho územie využije lepšie. Aj dnes funguje najmä ako zimovisko a prekladisko lodí, no jeho prevádzka klesla len na zhruba 20 – 25 % vyťaženia kapacity.
Zimný prístav bude treba presunúť – hlavne nákladnú časť v blízkosti centra na iné miesto. Tým má byť prístavný bazén Pálenisko, ktorý sa nachádza južnejšie. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) predpokladá, že po obnove sa zvýši lodná preprava o 35 až 45 %. Pre logistickú a nákladnú dopravu je aj vhodnejší, treba ho však obnoviť. Súčasne sa má rozvíjať nová štvrť, tá vytvorí bývanie, občiansku vybavenosť, verejné priestory a rekreačné plochy aj pre vodné športy.
„Prínos presunu prístavu bude v prvom rade v tom, že mesto a jeho obyvatelia získajú úplne novú modernú štvrť v atraktívnej lokalite. Štát, respektíve spoločnosť Verejné prístavy, najskôr majetkovoprávne usporiadajú územie Zimného prístavu, kde bude nákladný prístav naďalej prevádzkovaný do doby, kým sa v lokalite Pálenisko nevybuduje nový nákladný prístav,” uvádza hovorkyňa Ministerstva dopravy SR, Petra Poláčiková.
Foto: Pravda, Tomáš Písečný
Ako by mala nová štvrť vyzerať?
Štvrť má byť hlavne kompaktná – teda všetko v nej by malo byť v dosahu na 15 minút. „Zimný prístav by mal byť dostupnou a pevnou súčasťou centra a mal by sa postupne transformovať na novú štvrť s bývaním, službami a nábrežnou promenádou. Transformácia má stavať na výnimočnom charaktere Zimného prístavu daného dotykom s riekou a charakteristickými objektami ako Dom lodníkov, lodná dielňa, lodný výťah, ale aj zaujímavými technickými objektmi ako žeriavy,” približuje Eva Hapčová z MIB-u.
Štvrť sa má prirodzene napojiť na mesto a žiť rôznymi aktivitami. Nový projekt má nadviazať na atmosféru bývalej industriálnej zóny Zimného prístavu, spojiť bývanie, prácu aj voľný čas pre miestnych ako aj turistov, vytvoriť príjemné parky prepojené s lesmi v okolí, námestia, promenády a zachovať osobný prístav aj malý prístav pre lode – marínu.
„V Zimnom prístave sa ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra vodných športov a športovej plavby,” uvádza Hapčová. Podľa urbanistu a garanta projektu, Petra Gera, je zásadné, aby sa už teraz prepojené nábrežie predĺžilo do oblasti nového Zimného prístavu a územie sa vhodne rozvinulo.
„Cieľom je vytvoriť podmienky vzniku živej, centrálnej štvrte Bratislavy na rieke. Kvalitu nábrežia Dunaja treba sceliť, pozdvihnúť na úroveň Kodane, Amsterdamu,” pripomína zmysel zóny, ktorá je napojená na oblasť CMC Petržalka, Mlynských Nív, centra s mrakodrapom, ale aj divadlom a všetkými promenádami Starého mesta. Gero sa podieľal aj na premene prístavnej štvrte HafenCity v nemeckom Hamburgu.
Prístavy v Bratislave sa od minulého roka výrazne nezmenili, no Zimný prístav sa v priebehu desaťročia zmení na výnimočnú riečnu štvrť s industriálnym charakterom.
Ako štát zaplatí za vybudovanie novej štvrte?
Takmer 100% vlastníkom plochy pod a okolo Zimného prístavu sú Verejné prístavy, štátna spoločnosť. Tá zadala MIB-u vypracovať koncepciu rozvoja Zimného prístavu. No budovy, žeriavy a technické zariadenia prístavu, vlastní Slovenská plavba a prístavy (SPaP), čo je súkromná spoločnosť, ktorá sa venuje prevádzke lodnej dopravy na Slovensku. Nájomné zmluvy má do roku 2027, pričom štát si vezme úver cez svoju firmu Verejné prístavy 165 – 170 miliónov eur, aby ich získal.
Zároveň z tých peňazí zaplatí modernizáciu prístavu Pálenisko, kam sa má v budúcnosti nákladná doprava presunúť. Časť z týchto prostriedkov má slúžiť aj na rozvoj územia Zimného prístavu ako novej mestskej štvrte, vrátane zmien územného plánu a štúdií projektu. Pozemky prístavu tak budú zábezpekou úveru. Kým štát nezíska celý areál pod jednu správu, nemôže s ním slobodne a efektívne nakladať ani realizovať prestavbu. Odkup pozemkov tak bol nevyhnutný krok, aby sa mohol projekt Zimného prístavu rozbehnúť.
Kedy sa ho dočkáme? Podľa MIB-u, všetko záleží od dokončenia koncepcie projektu a výsledkov súťaže. Koncept má byť hotový do konca tohto roka. Pre porovnanie inštitút uvádza príklady prístavov Hafencity v Hamburgu a Nordhavn v Kodani, ktoré zrealizovali prvú fázu výstavby približne za 7–10 rokov od vyhodnotenia súťaže. „Očakávame, že investor súťaž vyhlási v priebehu roka 2026, po jej vyhodnotení bude spracovaná územná štúdia,” uvádza Hapčová.
Foto: Pravda, Tomáš Písečný
Prečo je prestavba Zimného prístavu potrebná?
Inšpiráciou novej časti Bratislavy pripravenej hlavne na život a bývanie, majú byť prístavné mestá ako Kodaň či Hamburg. Miesto má byť dobre napojené na hromadnú dopravu, ale aj vlaky, samozrejmosťou sú cyklotrasy. Rozsiahly projekt však vyžaduje nielen extrémne financie a čas, ale aj detailný plán.
„Chceme, aby bol proces transformácie prístavu maximálne transparentný a aj s účasťou odbornej verejnosti, preto úzko spolupracujeme s hlavným mestom aj s MIB,” uviedlo ministerstvo dopravy. Jeho potenciál si uvedomuje ako štát aj mesto, tak developeri. Poloha Zimného prístavu je veľmi lukratívna.
V čase jeho výstavby bude v plnom prúde realizácia Nového Lida, aj Southbanku, ktoré by mali byť vzájomne prepojené infraštruktúrou, čím sa život presunie aj na pravú stranu rieky. Očakávateľné je preto prepojenie cestami a lávkami aj so Zimným prístavom. Stane sa tak novým jadrom Bratislavy – keďže aj okolie downtownu pred ním sa už zapĺňa.
MIB zároveň upozorňuje na kontribučnú metodiku, kedy developerský projekt v meste získa väčšiu hodnotu vďaka zmene územného plánu (napríklad môže postaviť viac bytov alebo väčšie budovy), a preto musí niečo z tejto pridanej hodnoty odovzdať mestu. To môže urobiť napríklad určitý počet nájomných bytov alebo peniaze, ktoré použije na projekty pre obyvateľov (školy, parky, infraštruktúru).
Kľúčová bude doprava
Zimný prístav môže prepojiť Dunaj, viac ako kilometer dlhé nábrežné chodníky a architektúru celého mesta. Kľúčové bude aj dobré dopravné napojenie, nielen trasy vo vnútri projektu. To by mala vyriešiť plánovaná električka pozdĺž Pribinovej a Košickej ulice. Prechádzať bude v tesnej blízkosti prístavu, čím ju môžu ľudia v prístave použiť priamo. Dokonca sa uvažuje aj o využití železničných koľají, ktoré tam už sú, pre osobnú prepravu – či bude verejná, zatiaľ známe nie je.
V novej štvrti sa očakáva drahá výstavba a bývať tam budú ľudia, ktorí často používajú autá aj lode. Preto bude podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského dôležité zabezpečiť rôzne druhy dopravy – cesty, parkovanie, cyklotrasy aj miesta pre člny. Avšak prístup do štvrte je podľa neho už vybudovaný. „Keď sa budovala R7 z predĺženej Bajkalskej tak do oboch miest bol vybudovaný prístup o primeranej kapacite, preto nepredpokladám výrazný dopad pre cestnú dopravu,” dodáva.
Potrebná je zmena územného plánu (ako pri Novom Lide). Práve bez tej sa projekt nepohne, no bude musieť prejsť aj verejnými pripomienkami – ktoré bývajú v hlavnom meste kameňom úrazu, ako sme mohli vidieť pri Lide či električke pred SND.
„Štandardný proces zmeny územného plánu, v ktorom sa ku návrhu vyjadrujú obyvatelia, dotknuté orgány a odborná verejnosť, bude nasledovať po architektonicko-urbanistickej súťaži a jej dopracovaní do urbanistickej štúdie,” objasňuje postup MIB.
Foto: MIB, Harbour Park
Posledným krokom bude súťaž na jeho architektúru. Tá musí vyriešiť nielen podobu, ale aj napojenie na centrum mesta, pohyb po Dunaji a spojenie s Petržalkou, teda pravým brehom rieky.
Spomaliť kroky k lepšiemu Zimnému prístavu však môže hlavne komplikácie s odkupom pozemkov, keďže časť pozemkov vlastní štát a časť súkromníci. K tomu sa pridávajú pamiatkovo chránené prvky, zdĺhavé povoľovacie procesy, veľké náklady a možné zmeny v politike, tie môžu celý projekt zastaviť alebo oddialiť.
Problémom môžu byť aj industriálne pamiatky
Názov Zimného prístavu súvisí s jeho funkciou, kvôli ktorej bol vybudovaný. Bazény slúžili ako útočisko pre lode počas zimy, keď Dunaj zamŕzal, aby sa predišlo poškodeniu lodí. No keďže vznikol v roku 1897, viaceré jeho časti sú pamiatkami.
Sú historickým dôkazom lodnej histórie hlavného mesta, preto je potrebné ich uchovať. Patrí medzi ne viacero objektov, vrátane skladov – najznámejší je Sklad č.7 tesne pri Eurovei, v ktorom vznikol podnik so zachovanými historickými prvkami, alebo Sklad č. 17.
„Sú chránené príslušnými ustanoveniami pamiatkového zákona. K ich úpravám (stavebným a iným) budú potrebné rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Bratislava,” dodáva Miroslav Hrdina z Pamiatkového úradu.
Ktoré pamiatky musí projekt rešpektovať?
- Prečerpávacia stanica odpadových vôd z rokov 1904–1905, stavba, jediná svojho druhu v Bratislave, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP)
- Dom lodníkov z rokov 1940–1942 – funkcionalistická budova navrhnutá ako ubytovňa, jedáleň a kultúrny priestor, ktorú projektoval Július Lehocký; vyhlásená za NKP
- Lodný výťah a lodná dielňa z 30.–40. rokov – jeden z posledných lanových výťahov svojho druhu, používaný na vyťahovanie plavidiel, súčasť NKP
- Vlečný remorkér Šturec (postavený 1937) – historická technická pamiatka, teraz kotví na výťahu a má sa zmeniť na lodné múzeum
„Pamiatkovo chránené a ďalšie historicky a architektonicky významné objekty je možné organicky zapojiť do novej štruktúry štvrte, ako o tom svedčia príklady z európskych a svetových metropol, ako napr. stavebný rozvoj prístavných štvrtí v Hamburgu, Londýne alebo Kodani,” uvádza Hrdina s dodatkom, že v zahraničí zachovávajú ich podobu, aby bolo na prvý pohľad jasné, čo je staré a historicky hodnotné, a čo nové. To by malo byť aj prípadom Zimného prístavu.
Podľa pamiatkarov však prestavba Zimného prístavu na obytnú zónu nenaruší jeho dedičstvo, a zároveň uvádzajú, že ich spolupráca so štátom aj mestom je na vysokej úrovni. Predpokladajú preto absolútne zachovanie pamiatok.
„Komunikácia s mestom, presnejšie s Metropolitným inštitútom Bratislavy, v súvislosti s prípravou súťaže na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zimného prístavu prebieha na veľmi dobrej úrovni. Zástupcovia Krajského pamiatkového úradu Bratislava sú pravidelne prizývaní ku kľúčovým rokovaniam v tejto veci. Podobne aj zástupcovia štátu,” tvrdí člen pamiatkového úradu. Ministerstva dopravy aj Verejné prístavy a ďalšie inštitúcie sa podľa neho aktívne zaujímajú o ďalší rozvoj územia Zimného prístavu. Zároveň hľadajú miesta pre výstavu Technického múzea lodnej dopravy.
Harbour Park bude miliónovým projektom vo Vlčom hrdle, ktorý pojme nákladnú lodnú dopravu Bratislavy. Jeho súčasťou bude aj administratíva, hotel a služby.
Zimný prístav nepotrebuje byť nákladným, na to bude miliónový Harbour Park
- Výraznou náhradou nákladnej dopravy Zimného prístavu sa má stať projekt Harbour Park od IURIS Group. Bude vo Vlčom hrdle, nižšie po prúde Dunaja, v Ružinove. Ako terminál má prepojiť vodnú, železničnú a cestnú dopravu. Zároveň prenesie priemyselnú zónu od Starého mesta.
- Nový mestský prístav má vzniknúť spolu s logistickým zázemím pre tovar aj stroje, no súčasťou budú aj kancelárie, obchody a dokonca aj ubytovanie. Je zaradený ako verejnoprospešná stavba, preto má podporu štátu, pričom Ministerstvo dopravy SR už uzavrelo memorandum o spolupráci na povoleniach a dopravnej infraštruktúre.
- Zásadným prínosom parku je posilnenie a najmä prilákanie medzinárodnej dopravy, no rozšíri mesto o služby. Nepôjde však len o nákupy či bývanie, pribudnú aj školské zariadenia.
- Prístav bude mať približne 1 290 m dlhú prístavnú plochu pre 22 lodí a 14 žeriavov, priestor na 207 kontajnerov a deväť priestorov pre vodičov. Súčasťou areálu bude osem hál (A–H) pre výrobu a skladovanie, dve administratívne budovy (6 a 11 podlaží), dve ubytovne s 304 izbami a materská škola.
- Fungovať by mal od roku 2030, jednotlivé etapy však majú začať už v roku 2027. Stáť by mal odhadom asi 680 miliónov eur, no prístavba napojenia na cestu R7 v tom nie je zarátaná, vyjde na 10 až 12 miliónov eur.