Naďalej podľa jeho slov platí, že hlavným ťahúňom inflácie sú ceny služieb. Tie podľa predbežných údajov vzrástli v júni medziročne o 8,6 % a medzimesačne o 0,8 %. Zrýchlenie zaznamenala aj kategória potravín, alkoholu a tabaku, kde medziročná inflácia dosiahla 4,5 %. Naopak, tlmiaci efekt prichádza z kategórie energie, kam patria aj pohonné hmoty. Tie medziročne priaznivo reagujú na pokles cien ropy na svetových trhoch. „Ten súvisí s obavami z globálneho ekonomického spomalenia a zvýšenej neistoty, vrátane hrozieb zavedenia recipročných ciel,“ skonštatoval analytik.
Vývoj inflácie na Slovensku sa v tomto roku na medziročnej báze od eurozóny líši, no zodpovedá podľa Kočiša očakávaniam. Na medzimesačnej báze rástli ceny rovnakým tempom ako v priemere eurozóny. „Medziročný rast cien je u nás vo veľkej miere spôsobený konsolidačnými opatreniami, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom roka alebo počas druhého kvartálu. Tieto opatrenia, vrátane zvýšenia DPH, majú plošný vplyv naprieč viacerými kategóriami tovarov a služieb,“ komentoval Kočiš.

Zároveň sa podľa neho do cien ešte stále postupne premietajú aj ďalšie rastúce náklady, napríklad nové dane pre podnikateľov, vrátane dane z finančných transakcií. Na strane druhej cenový strop na energie pre domácnosti síce pomáha infláciu zmierňovať. No zároveň komplikuje proces fiškálnej konsolidácie.
„Máme za to, že inflácia v júni dosiahla svoj tohtoročný vrchol. V druhej polovici roka očakávame určité spomalenie medziročného tempa rastu cien, ale naďalej by sa inflácia mala počas leta ešte udržať nad alebo na úrovni štyroch percent,“ povedal Kočiš. V záverečnom kvartáli by sa medziročná inflácia mohla podľa jeho slov dostať pod hranicu 4 %. Za celý rok sporiteľňa predpokladá, že priemerná harmonizovaná inflácia sa ustáli v priemere nad hranicou 4 %, a to na úrovni 4,2 %.
