Satelity, ako sa v skratke nazývajú satelitné mestečká, sú rozsiahle štvrte v blízkosti väčšieho mesta. V našich končinách sa to týka prevažne Bratislavy, ktorá je zázemím viacerých takýchto bydlisk. Lákajú hlavne lacnejším bývaním, avšak majú málokedy vybudovanú adekvátnu dopravu, čo sa týka aj nových prístupových ciest, ktoré by odľahčili tie pôvodné.
Pendlovanie do mesta ako peklo pre motoristov
Menšie obce nezvládajú denný nápor áut a tak sa stal smer na Rovinku a Senec peklom pre motoristov. Satelitné štvrte alebo mestečká často nemajú ani občiansku vybavenosť v rozsahu, akú množstvo nových obyvateľov potrebuje. Bývanie v týchto okrajových štvrtiach dokáže byť náročné, avšak ich rozvoj je normálnym odrazom potrieb spoločnosti. Odchod z veľkého mesta do satelitu je možnosť, ako získať v rámci rozpočtu aj dostupnosti ako takej, byt či dom.
„Je zrejmé, že ak chceme ľudí prilákať späť do mesta, je nutné mať dostatočnú a rôznorodú ponuku bytového fondu v Bratislave,” potvrdzuje Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) s tým, že rozvoj satelitov pri slovenskej metropole zatiaľ výrazne neznižuje tlak na ceny nehnuteľností v samotnom meste, takže odliv ľudí za bývaním bude pokračovať.
Rovnako ako denné dochádzanie do hlavného, či okresného mesta. „Dáta potvrdzujú nárast počtu odchádzajúcich pracujúcich do Bratislavy z obcí zázemia. Napríklad v prípade okresu Senec sa tento počet medzi rokmi 2011 a 2021 takmer zdvojnásobil. Podľa Demografickej prognózy do roku 2035 je aj do budúcna predpoklad, že objem dochádzky zo zázemia sa bude zvyšovať,” pripomína inštitút.
Spôsob, akým sa stavali spomínané kritické satelity na východnom okraji Bratislavy, nerátali s tak prudkým rozvojom ani náporom obyvateľstva, stali sa z nich projekty žijúce vlastným životom bez usmernenia. „Tieto obce sa zrastajú a vznikajú zhluky väčších a väčších zoskupení, ktoré počtom rezidentov pravdepodobne prevyšujú počty obyvateľov okresných miest a mestských častí Bratislavy,” pripúšťa MIB, pričom podľa nich nemajú kvalitné služby ani zabezpečenú dopravu. Ide však o tisícky bytov.
Masívna štvrť znásobí počet obyvateľov a prinesie bývanie pre viac ako 7-tisíc ľudí.
Chorvátsky Grob sa zdvojnásobí
To sa však má zmeniť zodpovedným prístupom k výstavbe. Bratislava bude čeliť ďalším novým satelitným štvrtiam, ktoré nebudú satelity v pravom slova zmysle, no vyťažia ju – pripravuje sa masívny projekt Mayer Malacky na Záhorí, Park City Living na pomedzí Chorvátskeho grobu a Ivanky pri Dunaji, no v pláne je aj zámer Parklife, nová veľká štvrť v Trnave. Developeri však tvrdia, že nezávislosť a samostatné fungovanie projektov je ich prioritou, pričom podľa dostupných plánov, to aj vyzerá ako možná realita.
Výstavba v okolí Bratislavy sa zahustí projektom Park City Living, za Chorvátskym Grobom v oblasti Čiernej Vody. Pripravuje ho Starland Holding, no za návrhom stojí skúsený ateliér Siebert + Talaš. Developerský projekt bude stáť 250 až 300 miliónov eur a začne stavať cca rokom 2027.
Priniesť má viac ako 3-tisíc bytov, ktoré pojmú až 7,4-tisíc ľudí. Pre porovnanie, cca toľko obyvateľov už má obec teraz, počet ľudí žijúcich v lokalite sa tak zdvojnásobí. Zámer zaberie plochu viac ako 280-tisíc m2, čo je porovnateľné s rozlohou Sadu Janka Kráľa v Bratislave.
Foto: Siebert Talaš / EIA
Byty projektanti umiestnili do celkom nízkych bytoviek s maximálne piatimi podlažiami, ktoré dajú už klasicky priestor obchodom a službám v prízemí. Medzi domami sú naplánované vnútrobloky s parčíkmi, ale aj komunitné záhrady, no vynikať má líniovým parkom.
Vzhľadom na veľkosť zástavby, je nevyhnutná škôlka pre 176 detí a škola pre 900. Chýbať nemajú ani športové areály a ihriská, či 5-tisíc parkovacích miest. Väčšina z nich bude skrytá v podzemí, takže nebudú zaberať miesto pre námestia. Časť z nich bude aj v parkovacom dome.
Zámer ako taký je už ďaleko za rozmermi štvrte, v podstate to bude nová obec – je to len časť celého záberu developera, ktorý sa má v budúcnosti doplniť ešte ďalším bývaním, skladmi a obchodnými zónami. Celkovo by sa tak mal Park City Living stať domovom (aj s návštevami) pre 50-tisíc ľudí – teda ako stredne veľké mesto na Slovensku.
Chybám sa snažia vyhnúť
Opatrenia, ktoré developer prijal, aby sa nestal druhým Sencom či Rovinkou, sú pomerne výrazné. Výstavba domov môže začať až po vybudovaní napojenia na diaľnicu D1 cez Triblavinu, developer postaví školu a škôlku ešte pred kolaudáciou bývania, stavebné autá nesmú využívať miestne cesty cez obce. Taktiež aj infraštruktúra, vrátane križovatiek a kruháčov, musí byť vybudovaná vopred. Projekt počíta s množstvom zelene, zelenými strechami a opatreniami na zadržiavanie dažďovej vody, čo sú aktuálne zelené požiadavky.
„Satelitné územia v okolí Bratislavy majú tendenciu rozrastať sa na úkor kvalitných prírodných území i kvalitnej ornej pôdy. V drvivej väčšine prípadov je nedostačujúca dopravná a technická infraštruktúra,” upozorňuje MIB na úskalia ich nekontrolovanej výstavby, čomu sa posledné roky snažia obce aj developeri vyhnúť.
Nová štvrť aj v Malackách
Smerom na sever od Bratislavy je plánovaný masívny projekt Záhoria, ktoré postupne zapĺňa voľné pozemky – Mayer Malacky. Vyplní časť Na Majeri, ktorá sa nachádza na severovýchodnom okraji Malaciek, v Záhorskej nížine priamo pod Malými Karpatmi. Využije tesnú blízkosť diaľnice D2.Podľa podkladov však ide o neštandardnú štvrť so zahraničnou inšpiráciou, do detailov urbanisticky premyslenú. Preto sa dá očakávať, že sa vyhne klasickým problémom satelitov.
Podľa MIB-u, rozvoj Malaciek pomáha tomu, aby na Slovensku nevznikalo len jedno veľké centrum (napr. v Bratislave), ale viac menších miest, ktoré majú svoje vlastné služby, pracovné príležitosti aj bývanie. Mesto tak zapadne do rovnocenne vybavených zón, ktoré spolu lepšie fungujú ako celok.
Výstavba projektu Mayer Malacky mala odštartovať v lete 2025, hovorca Imagine Development však uviedol, že reálnejším termínom je skôr september. Prvou etapou výstavby bude budovanie infraštruktúry. Projekt sa delí na viacero etáp, pričom prvá by mala byť dokončená do roku 2027 a ďalšie dve v roku 2028. Aktuálne prebieha proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ktorý sa týka druhej etapy. Celková investícia dosiahne 46 miliónov eur a projekt prinesie aj občiansku vybavenosť.
Okrem 91 rodinných domov a troch bytoviek sa plánuje aj domov seniorov pre 80 ľudí, reštaurácia, retail, ale aj námestie so zastávkou MHD. Dôležitou súčasťou projektu bude tiež cyklomost ponad diaľnicu D2, ktorý prepojí štvrť s Malackami a zabezpečí, aby cyklistom neodrezala obľúbené trasy prírodou. Projekt ponúkne bývanie až pre 800 obyvateľov, pričom Mayer Malacky vyniká hlavne rôznorodosťou – v každom ohľade.
Projekt vyplní nezastavané územie Na Majeri a sľubuje opak satelitnej štvrte.
Vynikne nielen architektúrou
Okrem intímnych častí poprepájanej kľukatými uličkami naprieč celou štvrťou, sa tu budú nachádzať radové domy, samostatné domy, bytovky ale aj tzv. hniezdová zástavba (domy sú postavené do malých skupín okolo spoločného dvora alebo plochy, kde sa môžu ľudia stretávať a deti hrať – podobne ako „hniezdo“ v prírode).
K spoločným dvorom pribudnú poloverejné aj verejné priestory a námestíčka, celkovo formujúcimi dojem záhradného mesta. Projekt kladie dôraz na komunitný život a komfortné prostredie aj pre mladé rodiny či dôchodcov. V návrhu dominujú zelené strechy, vegetácia, ktorá už v lokalite je, pešia a cyklistická infraštruktúra a urbanistický koncept inšpirovaný tradičnými slovenskými centrami miest. Mayer Malacky má byť pripravený aj na klimatické zmeny.
V porovnaní s bežnými satelitmi, ktoré ponúkajú len domy a minimum služieb, má byť komplexnou mestskou štvrťou – polyfunkčná, prepojená s okolím a so špecifickou architektúrou. Zároveň aj absolútne sebestačná a samostatná – ako povedal hovorca spoločnosti, Mayer Malacky nechce byť a ani nebude satelitom.
Trnava vie, ako budovať obrovské štvrte
Pri týchto projektoch je dôležitá aktívna práca na územnom pláne, ktorá určí, ako bude projekt vyzerať, ale aj ochota samosprávy spolupracovať s odborníkmi. „Každá obec má právo samostatne rozhodovať o svojom území, preto je nutné nájsť dohodu a zhodu pri riešení odpovedí na koncepčné otázky rozvoja, najmä pokiaľ rozvoj jednej obce má silný dosah na inú obec,” prízvukuje MIB.
Pozitívnym príkladom, ako riešiť výstavbu veľkých zón, je zámer Štvrť v Trnave, s oficiálnym názvom Parklife. Napriek tomu, že štvrť nie je satelitom v pravom slova zmysle, pretože je v tesnej blízkosti centra mesta, plocha má obrovskú rozlohu 1,4 milióna m2 (196 futbalových ihrísk). Je posledným veľkým územím Trnavy, ktoré nie je využité a preto je otázkou času, kedy ho obyvatelia budú potrebovať. Taktiež sa dá predpokladať, že ju obývajú aj ľudia mimo Trnavy. Preto je dôležité, aby nových obyvateľov zvládlo ako mesto, tak aj okolie a doprava.
Mesto podchytilo súťažou, čo sa môže v území vystavať ešte pred tým, ako sa k nemu dostanú investori. Víťazný návrh urbanistickej súťaže vytvorili architekti Mandaworks AB zo Švédska. Bude sa rozprestierať od sídliska Družba až po východný obchvat a má slúžiť ako vzor pre budúce plánovanie nových štvrtí. Cieľom je vytvoriť moderné a vyvážené miesto pre život, kde budú bývanie, služby, školy a zeleň v rozmanitej forme.
Štvrť Park Life v Trnave je usmernená mestom, ktoré vypracovalo, ako má vyzerať ešte pred developermi
Bývanie bude podobné ako pri projekte Mayer Malacky, teda domy, radovky a bytovky. Napriek tomu, že je od centra Trnavy vzdialené 5 minút, mesto chce, aby štvrť pokryla sebestačne všetko potrebné pre život. Územie má mať aj desiatky škôlok a škôl. Časom by tu mohlo žiť vyše 18-tisíc ľudí. Výstavba bude prebiehať po častiach, a to počas nasledujúcich desaťročí, no tiež začne cestami a chodníkmi, rovnako ako cyklotrasami, či prepojením mesta s okolitou prírodou.
Základom celej štvrte má byť veľký centrálny park s plochou takmer 500-tisíc m2, čo je asi 70 ihrísk. Projekt kladie veľký dôraz na udržateľnosť, prírodu medzi jednotlivým bývaním a kvalitné námestia, ktoré budú slúžiť všetkým obyvateľom, na čo sme si v Trnave posledné roky zvykli.
Foto: Mandaworks AB
Problémom je hlavne doprava
Ľudia z odstrihnutých štvrtí denne dochádzajú za prácou, školami či škôlkami čo nie je iba o tlaku na dopravu, ale ich problémom je aj neraz urbanistický chaos, slabá dostupnosť služieb aj pracovných príležitostí a teda celková nevyhnutná závislosť od Bratislavy, či iných veľkých miest. Keď stále viac ľudí každý deň cestuje z okolia do mesta, cesty sú preplnené – nielen tie medzi mestom a jeho okolím, ale aj tie priamo v meste. Podľa MIB, aby sa tento problém vyriešil, musia sa stavať nové cesty. Tie však zaberajú voľnú pôdu a trvalo menia krajinu. V mnohých satelitoch však chýba kvalitné a pravidelné verejné spojenie s hlavným mestom – autobusy či vlaky sú riedke, nespoľahlivé alebo meškajú.
Dochádzanie sa tak snažia obyvatelia riešiť pohodlnejšie a neraz rýchlejšie – autami. Tie sa javia ako nevyhnutné aj kvôli vzdialenosti do mesta za občianskou vybavenosťou, ale aj kultúrnym vyžitím či športom, keďže satelity majú slabú mieru tohto vybavenia. Okrem toho, v minulosti projekty neriešili územné plány a vznikali bez usmernenia, ako izolované ostrovy bez normálnych verejných priestorov alebo napojenia aspoň na okolité obce.
V ideálnom stave by satelity mali byť sebestačné, so zariadeniami pre deti, obchodmi, lekármi, ale najmä – prácou. No viaceré zóny okolo hlavného mesta sú viac menej bývaním na prespávanie pre ľudí pracujúcich v Bratislave.