Výrazná výstavba na petržalskej polovici Dunaja medzi Starým Mostom a Mostom Apollo, sa stane rozšírením centra Bratislavy. Pribudnú obrovské kapacity bývania, nový rozmer služieb, priestory pre kultúru a umenie, moderné športové ale aj oddychové parky, cyklotrasy a celkové dopravné napojenia. Rozvoj celomestského centra Petržalky sa dostal do plánu mesta v roku 2006, no jeho pôvodná myšlienka, rozšíriť mesto viac na rieku, vznikla už v období po druhej svetovej vojne.
Tomuto zámeru však donedávna bránil územný plán Bratislavy a protestovali aj aktivisti. Vo februári tohto roka schválili jeho čiastočnú zmenu, čo otvorilo cestu k výstavbe. Projekty sa tak posunuli do fázy posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA). S ich výstavbou by mali začať budúci rok. Dokončenie sa predpokladá medzi rokmi 2027 až 2042 pre Southbank a 2026 až 2050 pre Nové Lido.
Zámery by mali využiť priestor po oboch stranách Dunaja, ale aj celkovo zjednotiť roztrúsenú Bratislavu. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského však aktuálne dokumentácia pre dopravu v budúcom rozsiahlom sídlisku nie je úplne jasná, čo môže byť problémom.
Najväčšie výhrady voči projektom Nové Lido a Southbank ale smerovali k výrubu zelene bez adekvátnej náhrady, nedostatočnej verejnej diskusii medzi mestom a obyvateľmi, aj k obavám zo zdraženia bývania. Aktivisti upozorňovali na ničenie tzv. ostrova chladu – zelenej plochy pri Dunaji, ktorú nové výsadby podľa nich plne nenahradia. Kritizovali aj zmeny územného plánu, ktoré umožnili hustejšiu výstavbu výmenou za developerské poplatky, a obávali sa, že sľuby o verejných priestoroch či ekologických opatreniach zostanú len na papieri.
Foto: JTRE, Penta Real Estate
Zachová Nové Lido povesť kúpacej lokality?
Projekt Nového Lida za 75 miliónov eur má vzniknúť na pravom brehu Dunaja v Bratislave, oproti Eurovei, medzi Starým mostom a Prístavným mostom. Dnes je tam najmä trávnatá plocha, pláž a lesík. Súčasťou pôvodného Lida bolo aj kúpalisko, ktoré však chátra. Územie, na ktorom vyrastie, má 550-tisíc m2.
Nové Lido prinesie široký záber – zahrnie ako byty, tak komerčné a kultúrne priestory. Kancelárie a obchody majú pokryť takmer 267-tisíc m2, súčasťou plánov je pláž s vybavením na vodné športy, vrátane lodenice a Lido Lagúny s prístupom k nábrežiu, ale aj športovo-kultúrna sála a centrálny park. Konkrétne počty jednotlivých budov ešte známy nie je, no hala by mohla mať kapacitu 5-tisíc sediacich ľudí, no na státie sa nájde priestor až pre 10-tisíc ľudí, čo je viac než trojnásobok sály nového Istropolisu.
Za architektúrou Nového Lida stojí viacero tímov, najmä však slovenskí Compass Architekti, Jakub Cigler Architekti a Marko & Placemakers. Na projekte sa podieľajú aj zahraniční experti ako Gehl Architects, Ian Ritchie Architects či GFI, autori prvého mrakodrapu na Slovensku, Eurovea Tower. Cieľom je, aby jednotlivé budovy boli čo najviac obklopené zeleňou a priamo zapadli do prírodného prostredia.
Najviac z projektu zaberie bývanie, ktoré bude obohatené o parky, promenádu a športové zóny. K rekreácii prispeje premyslená sieť chodníkov, cyklociest a dôležitá pešia lávka cez Dunaj, ktorá podporuje prepojenie centra mesta s Petržalkou.
Celkovo Nové Lido prinesie asi 4 800 bytov, pričom developer JTRE zdôrazňuje, že pri tom ako je projekt veľký, je priestor aj na cenovo dostupné byty, avšak čím bližšie k jadru, tým bude bývanie drahšie. „Zastúpený bude prémiový sektor v území v dotyku s riekou, ale zároveň cenovo dostupnejšie bývanie v iných častiach územia,” uvádza Michal Dutka z JTRE. V akých sumách sa budú pohybovať, zástupca developera konkretizovať nechcel.
Na pravom brehu Dunaja pribudne masívny projekt Nové Lido od developera JTRE.
Doplnil tiež, že v rámci dohôd s mestom JTRE poskytne 71 nájomných bytov, ktoré budú odovzdávané postupne ako budú jednotlivé rezidenčné budovy dokončované.
Obavu z elitárstva pri vonkajších priestoroch JTRE tiež vyvrátilo. Nábrežie aj parky zostanú poväčšine verejné, prístupné všetkým obyvateľom Bratislavy, nielen rezidentom Lida. Projekt začne práve vybudovaním nábrežného parku, prístupným v lete 2026.
„Na tento park prispeje JTRE sumou 770-tisíc eur. Keďže sa nachádza na pozemkoch hlavného mesta, bude jednoznačne patriť verejnosti, podobne ako aj centrálny park, ktorý bude vznikať priebežne s budovaním jednotlivých etáp,” tvrdí hovorca.
Zásadným konceptom Nového Lida je takzvané 15-minútové mesto, ako ho navrhol Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Zmyslom je, aby sa obyvatelia aj návštevníci vedeli v zóne dostať do obchodov, reštaurácií či za kultúrou pešo, alebo na bicykli v krátkom čase, rovnako ako do centra Bratislavy.
Prvú etapu výstavby bytov chce JTRE spustiť v roku 2028. „Zároveň aktívne pracujeme na podkladoch pre tvorbu územného plánu zóny a na príprave investičných zámerov prvej etapy, ktorá má vzniknúť pozdĺž Jantárovej cesty. Výstavba má byť rozdelená na 6–7 etáp, s odhadovaným dokončením v roku 2050,” uzatvára Dutka.
Southbank to tiež nebude mať ľahké
Ďalší veľký developerský projekt – South Bank od Penty má stáť na južnom brehu Dunaja v Petržalke – presnejšie medzi Starým mostom, Mostom Apollo a Prístavným mostom. Lokalita, ktorá je na ploche 210-tisíc m2, prinesie 900 bytov, 85-tisíc m2 kancelárií aj retailu všeobecne. S Novým Lidom ho prepojí spoločný centrálny park a zdieľané nábrežie Dunaja s promenádou a mostíkom pre chodcov, ale snáď aj plánovaná električka.
Projekt dlho pripravovali cez medzinárodnú súťaž (víťazmi sa stali zahraniční Snøhetta + Studio Egret West + gro architekti) a nasledovali environmentálne štúdie kvôli ochrane prírody. Od minulého roka je South Bank v procese EIA. Rovnako ako Lido, aj tento projekt čakal na zmenu územného plánu – ďalším krokom je získanie povolenia, že je v súlade s plánom Bratislavy. Stavať chcú začiatkom roka 2027 do 2042.
„Architekti sa snažili projekt citlivo zasadiť do prostredia tak, aby smerom k nábrežiu zachovali cenné fragmenty existujúcej zelene, a zároveň vo zvyšnej časti územia vytvorili verejný priestor so žijúcim a aktívnym parterom budov,” opisuje Čižmár z Penty.
Na pravom brehu Dunaja pribudne projekt Southbank od developera Penta Real Estate.
Southbank má priniesť osem bytových a päť administratívnych budov, ktoré budú rozdelené západne a východne od Mosta Apollo. Na západe vyrastú terasové bytovky, spolu s nimi kancelárske budovy vrátane jednej 34-poschodovej veže. Na východe budú stáť dve bytové a dve administratívne vežiaky s podobným tvarom – ich podlažia budú ustupovať podľa terás. Penta bude stavať po etapách, ako býva zvykom, no prvú začnú pri Moste Apollo, blízko k Novému Lidu. Jej súčasťou bude 300 bytov v troch bytovkách, jedna kancelárska budova a obchody.
Penta sa tiež snaží zmeniť negatívne vnímanie zámeru ako „štvrte pre vyvolených”. „V rámci projektu plánujeme veľké množstvo verejných priestorov, prístupných pre všetkých Bratislavčanov a vzhľadom na svoju polohu hlavne pre obyvateľov Petržalky. Plánujeme ich po dokončení odovzdať mestu. Nemalým prínosom pre obyvateľov budú určite aj reštaurácie, kaviarne a bistrá v prízemí budov. Na svoje si tak prídu aj milovníci hrádze, ktorým tieto prevádzky ponúknu množstvo nových príležitostí na občerstvenie,” zdôraznenie Čižmár z Penty.
V rámci bývania chce podľa hovorcu South bank zmes všetkých skupín obyvateľov, preto má mať byty aj v lacnejších sumách. „V ponuke sa okrem väčších bytov s výhľadmi na mesto budú nachádzať aj cenovo dostupnejšie byty. Navyše v rámci projektu momentálne analyzujeme alternatívne formy nájomného bývania, keďže vnímame dlhotrvajúci a zhoršujúci sa problém s dostupnosťou bývania na Slovensku a v Bratislave,” dodáva. Nové Lido už však má stanovený konkrétny počet nájomných bytov, ktoré dá mestu.
South Bank vyniká konceptom vytvorenia tzv. misiek (bowls), teda priehlbín, ktoré zachovajú pôvodné rastlinstvo a staré stromy. Celkovo ich bude päť, každá iná. Dôvodom tohto kroku je fakt, že South Bank bude stavať čiastočne v chránenom lužnom lese, Soví lesík v blízkosti je pod ochranou druhého najvyššieho stupňa ochrany.
Prvá takáto plocha bude herná, v úvodnej etape výstavby. Zostanú na nej originálne stromy aj kríky, no pribudnú ihriská pre deti, aj ďalšia, nová zeleň. „Vznikne rozsiahle prírodné krajinné ihrisko a rekreačný priestor pre celú komunitu,“ približuje Čižmár s tým, že práve k tomuto priestranstvu má byť smerovaná škôlka.
Ďalšie “bowls” budú mať kultúrny, oddychový, lesný a športový účel. Kultúrny bude na prízemí obytnej budovy, oddychový na východe, smerom k Starému mostu a športový má byť hneď pod Apollom. Lesný chcú položiť medzi dva najvyššie vežiaky.
Zmení sa aj doprava
Nové Lido a Southbank neriešia iba bývanie, ale dotknú sa aj dopravy. Dopravné riešenie projektov stálo na zavedení električky do územia. Zmena územného plánu však umožnila nielen výstavbu Nového Lida a Southbanku, ale vytvorila aj rezervu v priestore pre električkovú trať. Jej vybudovanie je na meste, no už teraz prechádza plánovaným priestorom Lida na Jantárovej ceste.
Parkovanie v Novom Lide pre každú budovu bude pomerne špecifické. „Všetky parkovacie miesta pre navrhované objekty budú v podzemí, na ulici bude len verejné parkovanie spadajúce pod parkovaciu politiku mestskej časti Petržalka,” ozrejmil Dutka. Aj Southbank využije parkovanie v garážach, aby nebralo z verejných priestorov. Státie bude pre viac ako 3 500 áut.
Projekt Southbank počíta nielen s električkou, ale najmä s cyklistickou dopravou ako kľúčovou, keďže je situovaný na najpoužívanejšej cyklotrase v meste. Plánuje výstavbu nových cyklotrás naprieč celým územím, čím chce podporiť alternatívnu dopravu. Súčasťou bude aj zázemia a vybavenie pre cyklistov priamo pri budovách.
Foto: JTRE
„Peši sa budúci obyvatelia ľahko dostanú až priamo do centra cez Most Apollo alebo cez Starý most. Už teraz je dané územie napojené na električkovú trať, ktorá má zastávku na Starom moste. Zároveň v infraštruktúre nechávame územnú rezervu pre vstup električky aj do východnej časti nami riešeného územia s potenciálnym pokračovaním až po Ekonomickú univerzitu,” objasňuje Čižmár s tým, že kým sa vybuduje električka, doprava bude zabezpečená autobusmi, ktoré majú zastávky v okolí.
Projekt podľa hovorcu Penty myslí aj na autá, ktoré by sa mali napojiť na Einsteinovu, Viedenskú ulicu, Most Apollo a Dolnozemskú ulicu. Dopravný analytik však upozorňuje na to, že v tomto smere dokumentácia zatiaľ chýba. „V dokumentácii to vyzerá tak, že nebola vypracovaná dopravná štúdia, napríklad odkazuje, že napojenie bude robené zmenou vodorovného dopravného značenia na Einsteinovej a nie vybudovaním plnohodnotného pripojenia.”
Bazovský upozorňuje na to, že vstup do masívnych sídlisk je podľa podkladov z Einsteinovej a nemajú samostatný príjazd – podobne ako bratislavský Zuckermandel, ktorý sa napojil na ulicu. Mesto sa k situácii nevyjadrilo.