Developer už predstavil finálnu podobu toho, ako má Istropolis vyzerať. Projekt počíta okrem bývania s kanceláriami aj so zásadnou zmenou dopravy. Podľa plánu má byť v okolí menej áut, nové cyklotrasy a veľký park v strede areálu. Mesto Bratislava začiatkom marca potvrdilo výstavbu a jej prvá etapa sa má začať už v lete.
Architekti zo štúdií KCAP (Holandsko) a Cityförster (Nemecko) navrhli nový Istropolis ako celistvú mestskú štvrť – s nižšími budovami popri Vajnorskej ulici, vyššími smerom ku Kukučínovej a kultúrno-kongresovým centrom ako hlavnou dominantou. Výšková budova pri Kukučínovej ulici bude mať napokon 28 poschodí a jej umiestnenie sa upravilo tak, aby lepšie zapadla do okolia.
V rámci celého projektu vznikne deväť budov – päť s bytmi, tri kancelárske a jedna spoločenská. Bude tu 600 bytov, kancelárie pre asi 5-tisíc ľudí, obchodné priestory a viac ako 2-tisíc parkovacích miest. Okrem toho, plánujú postaviť dve námestia, park, dve fontány, vysadiť 147 stromov v celom areáli a vybudovať kilometer cyklotrás oddelených od áut. Cyklisti budú mať aj vlastné zázemie pre bicykle.
Zmenou prešla najmä kultúrna stránka Istropolisu. Pôvodne sa plánovalo veľké Národné kultúrne a kongresové centrum, ale bez štátnej podpory musel developer návrh zjednodušiť. Nový plán počíta s kultúrno-spoločenskou halou a variabilným priestorom na rôzne podujatia.
Zachránia prvky starého Istropolisu
Architekti chceli stavbou zapadnúť do ulice, preto najvyššia budova Istropolisu smeruje od hlavného ťahu, ku križovatke Kukučínovej a Škultétyho ulici. „Dávali sme si pritom pozor, aby susedné domy neprišli o svetlo a aby ostali príjemné verejné priestory. Veríme, že kancelárie môžu slúžiť nielen firmám, ale aj kultúre – napríklad ako zázemie pre festivaly či umelecké organizácie. Tieto funkcie môžu dobre fungovať spolu s novou kultúrnou sálou,” približuje zámer architekt Jeroen Dirckx.
Developer chce v projekte zachovať odkaz pôvodnej stavby a umiestniť umenie zo zbúraného Domu odborov do verejných priestorov Istropolisu. Obnoví sa fontána od Pavla Mikšíka, vrátia sa aj typické stĺpy osvetlenia a vlajkosláva. Vo vnútri budú vitráže od Milana Dobeša, reliéf od Juraja Martha či dielo Zverokruh od Imricha Vaneka.
Inšpiráciu pôvodnou architektúrou uvidíme aj na lavičkách, svetlíkoch a developer hľadá využitie aj pre kubánsky mramor. Podoba bývalého Istropolisu sa odrazila aj na tvaroch toho nového. Budú tu strešné okná, ktoré architekti považovali za ikonické, obklad fasády bude lepený v takom smere, ako na Dome odborov. V rámci interiéru sa znovu vytvorí lamelový strop, podobný tomu, ktorý zdobil pôvodnú halu.
Zmeny v projektoch sú bežné a závisia ako od hlavného architekta Bratislavy, tak potrieb ľudí a trhu. To sa stalo aj Istropolisu. Nový dizajn kultúrno-spoločenskej haly sa prispôsobil mestu a organizátorom rôznych podujatí. Je menšia než sa pôvodne plánovalo, ale lepšie prepojená s okolím. Hala pojme 3000 ľudí na státie a 1800 na sedenie, čo viac zodpovedá potrebám súčasnej Bratislavy. Hotel projekt nepotreboval, preto od neho investor ustúpil.
Foto: Immcap
Zmení aj dopravu
Rozsiahly projekt chce zlepšiť dopravu v okolí frekventovanej križovatky Trnavského mýta, ktoré sa podľa modelovania odborníkmi má mierne odľahčiť. Zároveň pribudne odbočka zo Šancovej smerom na Kukučínovu ulicu.
V celom Istropolise sa bude dať pohodlne pohybovať pešo alebo na bicykli, keďže autá budú odklonené do podzemných garáží. Šoféri, ktorí budú cestovať do Istropolisu, zídu zo Šancovej ešte pred hlavnou križovatkou na parkovisko, ako k bytom, tak k spoločenskej sále na Kukučínovú.
„Príkladom dopravného riešenia je aj nová Škultétyho ulica, ktorá sa výrazne rozšíri, získa bohaté objemy zelene, prepojí peších s novým námestím a zároveň vytvorí vyvýšený prejazd pre autá – pocitovo ako na pešej zóne,” približuje obchodný riaditeľ developerskej spoločnosti Immocap Martin Marko. Dodáva, že pre Bratislavu ide o ojedinelé riešenie, pri ktorom sú peší uprednostnení pred autami. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského bude zmena naozaj prospešná. „Ide o kultúrno-spoločenský priestor vhodný aj pre pracovné príležitosti a bývanie. Podľa projektov má adekvátne napojenie na všetky dopravné siete. Preto je predpoklad, že sa stane miestom pre kultúru a voľný čas, vrátane zúžitkovania toho, že je významným dopravným uzlom,” prízvukuje.
Jeho výhodou bude aj budúce prepojenie širšieho centra mesta s Račianskej radiálou. „Z dopravného hľadiska ide o významný cestný uzol a aj významný uzol MHD, vrátane električiek ako nosného dopravného systému. Ak železnice spojazdnia stanicu v susedstve, význam tohto dopravného uzla ešte vzrastie,” uzatvára Drahovský.
Aktuálne je plocha bývalého Istropolisu pripravená na výstavbu
Kedy bude dokončený?
Masívny projekt vyžaduje výstavby po častiach. „Podľa plánu chceme projekt nového Istropolisu dokončiť v roku 2031. V prvej fáze plánujeme začať s výstavbou administratívnej a rezidenčnej budovy. Súčasťou prvej fázy bude tiež začiatok výstavby očakávanej kultúrno-spoločenskej haly,” uvádza Martin Marko z Immocapu.
Presný termín začiatku ešte nestanovili, no developer potvrdil spustenie v letných mesiacoch. „V úvodnej fáze určite začneme s prácami na príprave staveniska, s prekládkami infraštruktúr a prípravou stavebnej jamy pre prvú fázu projektu,” približuje Marko s tým, že všetko závisí od toho, ako rýchlo získajú stavebné povolenia a od možností stavebníkov. Výstavba bude prebiehať v rokoch 2026 – 2029. Celkovo bude Istropolis stáť asi 600 miliónov eur.
V prvej fáze teda postavia jednu kancelársku budovu, jeden obytný dom a kultúrno-spoločenskú sálu. Všetky tri budovy prvej fázy plánujú postaviť do roka 2029, maximálne 2030. Súčasne s jednotlivými budovami sa pristavia infraštruktúra, teda cyklotrasy, chodníky a potrebný prístup k nim.
Jednotlivé stavby majú rôzne využitie, preto výstavba trvá rôzne dlho. Napríklad kancelárie postavia do dvoch rokov, ale výstavba sály bude trvať dlhšie, pretože má ako väčšie garáže, tak inú funkciu. Zároveň podľa toho, kedy dostane developer povolenia, začne so stavaním druhej fázy – ktorá teda v realite bude realizovaná súčasne s prvou, preto sa môže stať, že vznikne skôr.
Immocap už ohlasuje aj nájomcov, ktorí budú využívať Istropolis. Okrem veľkých potravín (pravdepodobne Lidl zo Škultétyho ulice), sa stane súčasťou aj firma Dell. Lokálnych obyvateľov určite poteší, že zostáva aj legendárny stánok s kebabom, Musafer.
Istropolis prinesie množstvo nových priestorov a zlepší aj dopravu
Viac zelene, kultúry a komunít
Bratislavské Nové mesto momentálne nemá priestor, ktorý by sa dal považovať za živé námestie. To má doplniť práve zámer developera. „Hlavným cieľom je zmeniť Trnavské mýto z prestupnej stanice na vyhľadávanú destináciu,” vysvetľuje Marko. Aby miesto v meste naozaj ožilo, potrebuje kvalitný priestor, kde ľudia radi trávia čas – či už tu pracujú alebo prídu za kultúrou, či pokojne na farmárske trhy. „Vychádzali primárne z toho, aby rozšírili komunitný priestor, ktorý na Trnavskom mýte existuje,” tvrdí Marko.
Spoločenský prínos Istropolisu je však hlbší. Presahuje do zelených riešení, ktoré Bratislava potrebuje ako soľ. To, že sú budovy prepojené, umožňuje ich efektivitu. „Kancelárska budova vytvára teplo vo svojich serverovniach, rezidenčné budovy vedia toto teplo využiť na ohrev úžitkovej vody. Rovnako pracujú inteligentné systémy s hĺbkovými vrtmi a tepelnými čerpadlami na solárny pohon,” opisuje detaily obchodný riaditeľ. Cieľom je, aby aj bežný človek pocítil efekt týchto opatrení.
Foto: Immocap
Mirka Ábelová, urbanistka a členka aktivistiek Znepokojené matky, vníma projekt Istropolisu pozitívne. Podľa nej môže vytvoriť klimaticky odolnú štvrť, najmä zeleňou, ktorá prinesie mestu tieň a tým pádom ochladenie. Zároveň upozorňuje, že vyplnením prázdnych priestorov sa lepšie využíva plocha mesta a znižuje sa jeho rozširovanie do okolia, čím sa zmenšuje dĺžka presunov. Mrzí ju však, že nebol pôvodný Dom odborov zachovaný a prípadne zapojený do projektu Nového Istropolisu.
Čo na to aktivisti a pamiatkari?
Nový Istropolis, ktorý nahradil ikonický Dom odborov, nebol vo viacerých kruhoch prijatý s nadšením. Námietky prišli kvôli záchrane architektonicky významnej stavby, ktorá však podľa developera Immocap nebola možná. Vyžadovala enormné financie na premenu, ktorá by už aj tak nezodpovedala súčasným potrebám mesta a jeho obyvateľom. Investor sa tak snažil vyhnúť údržbe nepotrebnej stavby tým, že ju nahradí vhodnejšou, multifunkčnou a viac využívanou.
Investor pred zbúraním budovy však sedel s aktivistami aj mestom o možnostiach, ako niektoré budovy či časti Domu odborov zachovať. Nájsť kompromis sa však nepodarilo. Podľa historika architektúry, Petra Szalaya, môžu za nevyužívanie Domu odborov naplno, odborové zväzy. „To, že nebol naplno Istropolis využívaný, súvisí aj s tým, že jeho vlastník zámerne utlmil aktivity v Istropolise a zanedbával jeho údržbu,” uvádza.
K zachovaniu podľa historika nedošlo z troch dôvodov. Jedným z nich bol netransparentný odpredaj odborovým združením developerovi. „A to napriek tomu, že o jeho kúpu prejavovalo záujem aj mesto a mestská časť,” prízvukuje. Mesto však údajne nemalo financie na jeho odkúpenie a ani Szalay nepozná sumu, akú získali odborári za areál. Zároveň si mestská časť, hlavné mesto aj štát uvedomovali, že investovanie do Domu odborov v jeho nevyužiteľnom stave nemalo zmysel.
Historik odkazuje aj na zlyhanie Pamiatkového úradu SR, ktorý zdržoval vyhlásenie Istropolisu za pamiatku, napriek tomu, že jednotlivé komisie úradu boli za pamiatkovú ochranu. Zároveň udáva, že Immocap získal búracie povolenie v rozpore so zákonom, no keď sa to preverovalo, budova už bola rozoberaná. Dom odborov bol vybudovaný ako oceľovo-betónový monolit, teda nebola možná zmena dispozície a zachovanie v pôvodnom znení nemalo pre obyvateľov Bratislavy využitie.
Otvára aj otázku toho, že s Domom odborov mesto prišlo o kultúrne priestory pre obyvateľov, klubovne pre deti a verejnosť (dlhodobá scéna Radošinského naivného divadla, experimentálne divadlo Teatro Wüstenrot), a že upustenie od výstavby hotela oslabí kongresovú funkciu ako sály tak celého nového Istropolisu.
Investor však plánuje kultúrne oslabenie nahradiť vo väčšom rozsahu a ubytovanie pre kongresy je možné v blízkom okolí, čo bolo aj dôvodom zrušenia výstavby ďalšieho hotela na Trnavskom mýte. Faktom tiež zostáva, že bez kúpy developerom, by stavba naďalej chátrala. Jeho zánik bol tak viac-menej istý a ak malo prísť k jeho záchrane, mala byť riešená oveľa skôr – v tomto kontexte je však sporný hlavne jeho prínos pre Bratislavu.
Szalay taktiež upozorňuje to, že projekt bude mať viac zastavanej plochy budovami, ako pôvodný komplex. Avšak nový priestor bude mať násobne viac zelene a kvalitnejšieho verejného priestoru, čo je koniec-koncov prínosom aj pre klímu mesta, než predchádzajúca dláždená plocha Domu odborov.
Zaujímavá história Istropolisu
Dom odborov, techniky a kultúry, neskôr známy ako Istropolis, bol významným architektonickým dielom slovenského monumentalizmu. Jeho výstavba sa začala po architektonickej súťaži v roku 1956, ktorú vyhrali Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl.
Výstavba prebiehala postupne, v roku 1968 bola dokončená výšková budova s kanceláriami, v roku 1971 Dom techniky, v roku 1974 Dom detí a mládeže a v roku 1975 hlavná spoločenská časť – Dom odborov. Komplex vynikal masívnou architektúrou, zmiernenou členením jednotlivých budov, ale aj mramorovým obkladom a množstvom umeleckých diel od popredných slovenských umelcov. Areál bol zbúraný v roku 2022.