Prvá etapa Istropolisu sa začne stavať už v lete, je známy konkrétny termín? Kedy má byť dokončená?
MM: Správne uvádzate, že s výstavbou začneme už počas leta. Presný dátum ešte uviesť nevieme, práce sa budú začínať postupne podľa platných stavebných povolení a aj podľa kapacitných možností našich dodávateľov. V úvodnej fáze určite začneme s prácami na príprave staveniska, s prekládkami infraštruktúr a prípravou stavebnej jamy pre prvú fázu projektu. Podľa plánu chceme projekt nového Istropolisu dokončiť v roku 2031. Celá realizácia je rozdelená do viacerých fáz a etáp. V prvej fáze plánujeme začať s výstavbou administratívnej a rezidenčnej budovy. Súčasťou prvej fázy bude tiež začiatok výstavby očakávanej kultúrno-spoločenskej haly. Celková hodnota projektu je približne 600 miliónov eur.
Ako plánujete zabezpečiť, aby Nový Istropolis zostal živým centrom aj počas večerných hodín a víkendov? Predpokladáte, že obyvatelia ho skutočne budú využívať?
MM: Projekt nového Istropolisu sme od úplného začiatku koncipovali ako miesto stretnutí. Hlavným cieľom je zmeniť Trnavské mýto z prestupnej stanice na vyhľadávanú destináciu. To sa dá dosiahnuť spojením viacerých funkcií projektu nového Istropolisu, ktoré prinášajú na miesto život cez deň aj večer.
Tvorba živého miesta v meste vyžaduje práve kvalitný priestor, kde ľudia s chuťou trávia čas bez ohľadu na to, či v Istropolise bývajú, pracujú alebo sem cestujú za kultúrou. Tomu sme podrobili aj celkový urbanistický koncept, ktorý počíta s dvomi novými námestiami s fontánami a veľkým parkom, ktoré dokonale rámcujú jednotlivé funkcie.
Do zóny prinášame kvalitné verejné priestory aj s programom, čo v praxi znamená, že kultúrne dianie nebude len vnútri budúcej sály, ale aj na námestí pred halou. To ešte viac umocní komunitný rozmer celého Istropolisu. Ak si uvedomíme, že mestská časť Bratislava – Nové Mesto dnes nemá vlastné dominantné námestie, projekt nového Istropolisu je pripravený plniť aj funkciu živého mestského námestia.
Foto: Immcap
Ako konkrétne Nový Istropolis prispeje k verejným priestorom Bratislavy?
MM: Holandskí architekti a urbanisti z KCAP spolu s holandsko-nemeckým tímom Cityförster pri projekte nového Istropolisu vychádzali primárne z toho, aby rozšírili komunitný priestor, ktorý na Trnavskom mýte existuje, kvalitne ho naplnili programom a prepojili na nové funkcie.
Vytváranie nových, pokojných častí pre rodinné stretnutia spolu s priestorom pre trávenie hodnotného času pre návštevy či pracujúcich ľudí ponúka skvelé prostredie pre rôznorodé komunity. Zážitok umocní veľký zelený park, dve nové fontány ale aj občianska vybavenosť a kvalitné verejné priestory.
Veľký dôraz kladieme aj na dizajn a funkčnosť osvetlenia, ktoré bude zohľadňovať lokalitu a funkciu častí. Najväčším príspevkom bude určite nová kultúrno-spoločenská hala so svojim námestím, ktoré poskytne priestor pestrej palete podujatí od farmárskych trhov, cez kultúrne mestské dni, až po rôzne firemné podujatia, happeningy či sezónne slávnosti.
Akým spôsobom bude projekt Nový Istropolis prispievať k dostupnosti bývania v Bratislave? V akej cenovej relácii sa budú pohybovať sumy za meter štvorcový?
MM: Projekt nového Istropolisu postupne obohatí ponuku bývania o približne 600 bytov. Ambíciou je priniesť kvalitné bývanie za trhové ceny, preto kladieme dôraz na prepracované dispozície a orientácie bytových jednotiek a vysoko kvalitné verejné priestory.
Ako sa zmení infraštruktúra Trnavského mýta výstavbou Istropolisu? Aké dopravné riešenia prinesie šoférom, cyklistom a chodcom?
MM: Istropolis prinesie zmenu dopravy na Trnavskom mýte vo viacerých smeroch. Celá dopravná infraštruktúra bude vznikať postupne v súlade s rozvojom celého projektu. Koncepcia zóny bez áut je postavená na tom, že pohyb v celom Istropolise je navrhovaný pre chodcov a cyklistov. Autá smerujú do podzemných garáží.
Pribudne tu viac ako kilometer nových cyklotrás s napojením na existujúcu infraštruktúru v okolí, chýbať nebude ani zázemie pre cyklistov priamo na prízemí, aby bolo vždy „poruke“. Vhodným príkladom dopravného riešenia je aj nová Škultétyho ulica, ktorá sa výrazne rozšíri, získa bohaté objemy zelene, prepojí peších s novým námestím a zároveň vytvorí vyvýšený prejazd pre autá – pocitovo ako na pešej zóne.
Premena Škultétyho ulice bude tiež pozitívnym signálom pre tzv. „starousadlíkov“, ktorí získajú mimoriadnu kvalitu vo verejnom priestore. Taktiež pri Istropolise pribudne možnosť odbočiť zo Šancovej ulice smerom na Kukučínovu ulicu, čo uľahčí dopravu budúcim obyvateľom Istropolisu a zároveň mierne odľahčí samotnú križovatku na Trnavskom mýte.
Vizualizácie nového Istropolisu od developerskej firmy Immocap
V čom Nový Istropolis vyniká a čo bude jeho zásadným prínosom pre Bratislavu?
MM: Široký tím profesionálov – bez preháňania – z celej Európy sa snaží vytvoriť na Trnavskom mýte miesto, kde sa budeme stretávať. Miesto stretnutí pre návštevníkov zo zahraničia, obyvateľov zo susedstva, pracujúcich aj domácich. Výnimočnosť miesta preto nemá byť jedna z jeho funkcií, ale práve ich spájanie. Sme presvedčení, že práve priestor pre kultúru na špičkovej úrovni aj v európskom merítku, bude pre to ideálny. Istropolis bude miestom, odkiaľ sa vám nebude chcieť odísť.
Reflektuje podoba nového Istropolisu pôvodnú architektúru?
MM: Trnavské mýto bolo vždy miestom, kde hrala kultúra veľkú rolu a na túto tradíciu chceme nadviazať. Už v pôvodnej budove Berchtoldovho paláca svojho času sídlila umelecká škola, neskôr centrálne trhovisko bolo miestom pestrého života. Dom odborov poskytol vo svojej dobe strechu pre pestrú paletu podujatí a s novým Istropolisom prichádza významné rozšírenie a skvalitnenie nielen kultúrnej, ale aj spoločenskej funkcie na úrovni, akú si hlavné mesto v roku 2025 zaslúži.
Navyše projekt bude mať presah aj do verejného priestoru. Odkaz pôvodnej stavby určite zachováme, už teraz architekti plánujú umiestnenie umeleckých diel do verejne dostupných priestorov. Na jednom z námestí bude zrenovovaná fontána od Pavla Mikšíka, na námestie vrátime charakteristické stĺpy osvetlenia a vlajkoslávu. V interiéroch chceme ukázať krásu vitráže od Milana Dobeša, keramický reliéf od Juraja Martha aj dielo Zverokruh od Imricha Vaneka.
Takisto pracujeme aj s dizajnovými prvkami, ktoré jemne citujeme napríklad pri návrhu exteriérového mobiliáru, či svetlíkov vo foyer kultúrno-spoločenskej haly. Podobne hľadáme možnosti aj pre využitie kubánskeho mramoru. Všetky spomenuté diela či materiály máme odborne uskladnené a čakajú na využitie.
Bývalý areál Domu odborov je pripravený na začatie výstavby toto leto
JD: Mne sa veľmi páčil pôvodný dizajn, samozrejme. Rozumiem však, že napríklad sála teraz viac sedí svojmu účelu. Takto veľká kapacita pravdepodobne sadne viac druhom udalostí, ktoré Bratislava potrebuje. Sú isté prvky, ktoré odkazujú na pamäť budovy. Opätovne sme ich použili niekoľko vo verejnom priestore, ako vlajkový stožiar, osvetľovacie stĺpy aj jednu z fontán.
V interiéri sa podarilo obnoviť viaceré umelecké diela, ktoré boli súčasťou pôvodného objektu. Zmienim aj strop v sále, ktorý odkazuje na pôvodné lamely v haly. Odkaz na originálnu architektúru predstavujú aj strešné okná, ktoré boli pre sálu ikonické. Menší, ale významný odkaz možno nájsť aj na fasáde – jej smerovanie vychádza z pôvodného architektonického riešenia budovy.
Foto: Immcap
Ako sa menil návrh až kým nedospel do svojej finálnej podoby? Čo bolo dôvodom zmien?
MM: Zmien aj ich dôvodov je vždy mnoho, je to celkom prirodzený proces tvorby a neustáleho zlepšovania projektu. Nie je to o rozhodnutí jedného subjektu, vždy úzko spolupracujeme s hlavným architektom mesta Bratislava, miestnymi úradmi, architektmi, odborníkmi z rôznych oblastí ako aj s budúcimi užívateľmi.
Preto môžeme pokojne finálnu podobu označiť za spoločné dielo desiatok subjektov a ľudí. Kultúrno-spoločenská hala dostala nový dizajn najmä preto, aby plne zodpovedala potrebám mesta a preto sme ju prispôsobili potrebám konkrétnych organizátorov a subjektov, ktoré ju budú využívať. Pôvodne plánovaný hotel preto už projekt nepotrebuje, no hala získala kompaktnejšie rozmery a prinesie viac interakcie s bezprostredným okolím a verejným priestorom. Kapacita haly je 3000 ľudí na státie a 1800 na sedenie, čo dokonale napĺňa potreby moderného hlavného mesta.
JD: Veľmi dúfame, že aj kancelárie môžu byť priestorom, ktoré budú priťahovať kultúrne faktory. Môžu byť používané organizátormi festivalov, alebo organizované kultúrnymi aktérmi, ktorí sa stanú komunitou. Ale tiež to závisí od trhu, nie je to v našom dosahu. Ale myslíme si, že v tomto zmysle to môže pridať na hodnote. Toto podľa mňa funguje aj pri areáli sály. Rozdielne kancelárie a sála interagujú tým, že rôzni ľudia tieto priestory používajú súčasne.
Foto: Immcap
Ako je projekt pripravený na zmenu klímy v mestách ?
MM: Výnimočnosť projektu nového Istropolisu spočíva najmä v centrálnom energetickom manažmente. To v praxi znamená prepojenosť budov, takže kým napríklad kancelárska budova vytvára teplo vo svojich serverovniach, rezidenčné budovy vedia toto teplo využiť na ohrev úžitkovej vody.
Rovnako pracujú inteligentné systémy s hĺbkovými vrtmi, tepelnými čerpadlami na solárny pohon a celkovo s energetickým konceptom, ktorý sme v Immocape sami navrhli a považujeme ho za natoľko unikátny, že preň máme označenie Immocap co.re. Je to náš prístup k tomu, aby opatrenia na zníženie energetickej náročnosti a zmiernenie klimatických zmien pocítil obyvateľ na praktických riešeniach. Dnes už považujeme za samozrejmosť prácu s vhodne zvolenou výsadbou zelene, vodozádržnými opatreniami, či podporou biodiverzity.
Čo bolo najväčšou výzvou pri spojení priestorov určených na bývanie, prácu, pre kultúru a ako verejné priestranstvá?
JD: Konfigurácia budov. Tá bola počas procesu celkom fixná, pretože sme ju prevzali z línií susediacich budov a princípov blokovej morfológie, používajúc výšku budov obklopujúcich projekt. Stúpali sme s výškou budovy smerom ku križovatke, takže tam sme sa veľmi zamerali na svetlo smerom k susedom, aby kvalita existujúcich budov neklesla, rovnako ako kvalita verejných priestranstiev.