Vajanského nábrežie je frekventovanou, ale aj obľúbenou súčasťou Starého Mesta, ktorá prešla v roku 2023 úpravou. Vybudovali sa tu dva nové cyklopruhy a cesta pre vozidlá sa oklieštila na jeden pruh v oboch smeroch. Problémom, ktorý vnímajú najmä šoféri, sa stalo zmenšenie štvorprúdovej cesty na dvoj, na úkor motoristov.
Vlna kritiky upozorňovala na horšiu premávku a kolóny, zatiaľ čo cyklisti ocenili bezpečné a pohodlné podmienky jazdy. Vzhľadom na to, že išlo o projekt mesta, sa stalo Vajanského nábrežie politickou témou, ktorá sa musela obhajovať dátami.
Martin Winkler v nedávnom rozhovore pre PubliQ uviedol, že v prípade jeho úspešného zvolenia do úradu by sa zaoberal vrátením Vajanského nábrežia do pôvodnej podoby štvorprúdovky. Projekt, ktorý podľa neoficiálnych zdrojov stál približne 650-tisíc eur, by si tak vyžadoval ďalšie financie.
„Finančné náklady nemám zrátané, nemám možnosť sa k takým dátam dostať, keďže mesto zatajuje náklady na súčasné cyklopruhy, ktoré na Vajanského sú. Samozrejme, financie sú veľmi dôležité, ale tento úsek tak veľmi prekáža občanom, že musí byť prioritou to zmeniť. Dá sa to zrealizovať za letné prázdniny, tak, aby to obmedzilo čo najmenej ľudí,” myslí si Winkler.
Odvolával sa tiež na štúdiu dopravného analytika Jozefa Drahovského, ktorý upozornil na nebezpečenstvo cyklopruhov pre peších a deti kvôli zastavujúcim autobusom, aj na obmedzenie hlavnej tepny mesta a jej priepustnosti, čím podľa jeho slov vznikajú zápchy. Zároveň tvrdil, že projektu chýbali dopravné analýzy a sú aj vhodnejšie možnosti bez obmedzenia premávky.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Čo si myslí analytik?
Podľa Drahovského je stále dobrým riešením spojiť priestor pre cyklistov a chodcov na promenáde pri Dunaji do jednej trasy. Táto možnosť by vzala niekoľko parkovacích miest oproti Slovenskej národnej galérii a zúžila časť trávnika, pričom cyklocesta by viedla od Mosta SNP po Propeler. V ďalšej časti, po druhú plochu trávnika, by bola trasa spojená, čím nadväzuje na to, že cyklotrasy v okolí sú rovnako zmiešané pre peších aj bicykle.
Upozorňuje na to, že cyklisti v úseku zastávok nerešpektujú autobusy, predbiehajú ich a vznikajú tak nebezpečné situácie najmä pre deti. „Cyklisti často netušia, že majú dať prednosť autobusom vychádzajúcim zo zastávky a vznikajú vzájomné kolízie. Netušia ani to, že nesmú predchádzať autobus sprava, ak tento má zapnuté pravé smerové svetlo. Vtedy vznikajú kolízie nielen s autobusmi, ale aj s nastupujúcimi a vystupujúcimi cestujúcimi,” zdôrazňuje dopravný analytik.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Drahovský myslel aj na napojenie cyklotrasy. Pokračovala by okolo Osobného prístavu až po Starý most. Tým by bola podľa jeho názoru bezpečnejšia a na nábrežie by sa mohol vrátiť pôvodný počet jazdných pruhov. Trvá aj na tom, že by sa tým znížili dopravné zápchy v meste.
Kandidát Winkler tvrdí, že zistenia a odporúčania Drahovského podrobne študoval a súhlasí s návrhom umiestniť cyklistov mimo cesty. „Výrazne by sa zvýšila plynulosť dopravy v danom úseku v oboch smeroch, bolo by menej exhalátov zo stojacich áut a to aj v okolitých uliciach, napr. na Štúrovej, kde autá predtým nikdy nestáli. Možno by sa na niektorých miestach muselo zobrať maximálne kúsok trávy. Zastávky a chodníky by ostali zachované a opäť by sa zriadili aj 4 pruhy pre dopravu,” približuje Winkler s tým, že priestor pre chodcov sa neobmedzí. Podporuje budovanie cyklotrás, no podľa neho by mali byť navrhnuté tak, aby neuberali jednému na úkor druhého, ale zlepšovali situáciu pre všetkých.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Mesto sa obhajuje dátami
Magistrát však reaguje tým, že súčasná podoba Vajanského nábrežia má logiku. Ako prvý argument uvádza, že v zahraničí nie je bežné, aby historickým centrom a obľúbenou promenádou prechádzala hustá doprava. Obmedzenie pruhov malo odkloniť prejazd na inú stranu Dunaja, na Einsteinovu ulicu, a spomaliť premávku. Výhodou je menej stretov chodcov s cyklistami.
Cyklotrasa podľa hovorcu bratislavskej radnice Petra Bublu vznikla tam, kde chýbala. „Frekventovaný úsek úzkeho chodníka na nábreží, od Mosta SNP po Šafárikovo námestie, ktorý spolu zdieľali chodci aj cyklisti, bol čoraz nebezpečnejší a aj pri najväčšej pozornosti sa nie vždy podarilo vyhnúť nebezpečným situáciám. Navyše, pohyb cyklistov tu bol už dlhšie zakázaný,” pripomína.
Časté sťažnosti verejnosti aj dopravné nehody už viedli k úprave cyklotrasy a to odstránením betónových obrubníkov, oddeľujúcich pruhy od vozovky. Nahradili ich šetrnejšie oddeľovače z plastu.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Aktuálna však zostala otázka využívania trasy cyklistami, ktorá často vyzerala prázdna. V júli 2024 ukazovali údaje zo sčítačov prejazd viac ako 44-tisíc cyklistov. Podľa dát je tak jednou z najobľúbenejších cyklotrás v Bratislave a je aj hojne využívaná.
Dáta tiež ukazujú, že žiadny dopravný kolaps na nábreží nenastal. V najviac zaťaženom úseku medzi Landererovou ulicou a Mostom SNP trvá cesta v popoludňajšej špičke v priemere 9 minút – teda len o 4 minúty viac ako pred zavedením zmien.
Z hľadiska urbanizmu mesta je podľa Doroty Sidorovej, urbanistky podieľajúcej sa tvorbe Územného plánu Bratislavy, nápad Winklera nepotrebný a nezrealizovateľný. Štyri pruhy pre vozidlá s dvoma cyklopásmi k nim by priestor neumožnil.
Potvrdzuje tvrdenie mesta, že ani dáta nepredpokladajú potrebu toľkých jazdných pásov. Upozorňuje, že pozornosť by sa mala venovať skôr koncu trasy, ktorej chýba napojenie, keďže niekoľko stoviek metrov dlhý úsek nerieši slabú cyklodopravu Bratislavy a je potrebné podporiť budovanie cyklotrás systematicky.
Aj podľa renomovaného urbanistu, roky pracujúcom na rozvoji veľkomiest, Petra Gera, ide o návrh, ktorý by nábrežie zhoršil. Štvorprúdovka podľa neho nie je vhodná pre daný priestor a priniesla by nadmerne rýchle prejazdy áut aj nadužívanie tejto cesty.
Podobne ako na Landererovej ulici či Dostojevského rade. „Premávka v úseku Vajanského nábrežia je počas pracovných dní intenzívnejšie zaťažená vcelku maximálne tri hodiny,” uzatvára s tým, že spojenie cesty pre cyklistov aj chodcov by zrážky a konflikty zvýšilo.
Podľa uvedených odborníkov by opätovné rozšírenie priestoru doprave nepomohlo, naopak, prinieslo by viac hluku, znečistenia a zníženie bezpečnosti chodcov aj cyklistov. Električka do Petržalky bude premávať častejšie a na námestí bude viac chodcov, čo autám zároveň zamedzí rýchlejší prejazd.
„Výraznejšou brzdou je križovatka na Šafárikovom námestí, ktorá po zvýšení frekvencie električiek do Petržalky a v budúcnosti na Pribinovu ulicu, spolu s výrazným pohybom chodcov, jednoducho neumožní taký plynulý pohyb áut, ako by si niektorí predstavovali,” pripomína Dan Kollár z Cyklokoalície.
Cyklisti chcú ďalšiu zmenu
Aktuálnu podobu trasy víta aj riaditeľ Cyklokoalície Dan Kollár. „Nábrežiu by najviac pomohlo bezpečné pokračovanie cyklotrasy cez Šafárikovo námestie na Dostojevského rad, a najmä na Pribinovu ulicu smerom k obchodnému centru Eurovea – ide o posledný, krátky úsek, ktorého doplnením by vznikla súvislá bezpečná cyklotrasa naprieč mestom, z Karlovej Vsi až po Vrakuňu,” dopĺňa.
Z pohľadu cyklistiky by však Kollár videl vhodnejšiu alternatívu. „Vajanského aj Rázusovo nábrežie potrebuje úpravy, určite však nespočívajú v opätovnom rozšírení na štyri jazdné pruhy pre autá. Žiaduca je najmä rekonštrukcia električkovej trate, ktorá by umožnila jej pojazďovanie aj autobusmi, spojená so zlúčením zastávok, opravu aj rozšírenie si zaslúžia viaceré chodníky. Vhodné by bolo aj výškové oddelenie cyklistických pruhov ich zdvihnutím nad úroveň vozovky,” dodáva.