Rača, kde sa 20. februára roku 1940 narodil do rodiny dvojhektárového vinohradníka Ján Krampl, patrí k najstarším vinohradníckym obciam na Slovensku. Je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s mimoriadne cenným územím. Vinič sa tu pestoval naozaj odnepamäti. Znalosti, zručnosti a oddanosť vinohradu nesúca v sebe aj veľké odriekanie sa v Rači pestovali z generácie na generáciu.
Pozerajúc sa do minulosti, radi sa odvolávame na Rimanov, čo potvrdzujú rôzne historické artefakty. Poukazujeme tým na most spájajúci Slovensko s antickým vekom, keď sa kládli základy modernej civilizácie kultivovanej aj vínom. V skutočnosti však najviac ovplyvnili vinárstvo na Slovensku nemeckí kolonisti, ktorí k nám prišli po tatárskom vpáde v 13. storočí. Stopu po nemeckom živle zreteľne vidno i v Rači, kedysi zvanej aj Račišdorf (v starej nemčine Ratzerstoff) a vidno ju tiež v Kramplovom mene.
Dejiny vína nám odkrývajú, odkiaľ pochádza nielen ono samo, ako sa adaptovalo v novom prostredí, ale aj to, ako sa v ňom starousadlíci miešali s kolonistami. My sme ich potomkami a pijeme víno, ktoré zušľachtili títo naši predkovia. Ich životy poznačila doba, v ktorej žili.
Škola vtedy a dnes
Rača štyridsiatych rokov minulého storočia bola veľkou vinohradníckou dedinou. Ako v jednej z prvých na Slovensku tu založili v roku 1949 družstvo. Bolo reakciou na nové politické pomery a snahu komunistickej Gottwaldovej vlády kolektivizovať poľnohospodárstvo. Červená moc postavila otázku kategoricky: Buď ľudia podpíšu vstup do družstva, alebo ponesú dôsledky. Ľudí, čo sa nechceli podvoliť, zatvárali, vyhrážali sa im vysťahovaním z obce či zatrhnutím štúdia deťom. Kombináciou cukru a biča postupne dostali vinohradníkov do družstva. Vstúpili tam postupne prakticky všetci – aj Kramplovci.
Vstup do družstva umožnil rodine dať syna na strednú školu. Túžili mať z chlapca vzdelaného vinohradníka, nuž ho zapísali na slávnu vinohradnícko–ovocinársku školu v Modre. Vlani oslávila 140. výročie, Janko Krampl na nej začal študovať pred 70 rokmi. Boli tam výborní učitelia zjednocujúci vo výučbe teóriu a prax. Duálne vzdelávanie, o ktorom sa dnes toľko rozpráva, bolo samozrejmosťou. Študenti strihali vinič v školskom vinohrade, okopávali ho, robili všetky zelené práce, oberali hrozno, dorábali víno, ochutnávali ho.
Mladíci s vinohradníckym zázemím ako Krampl nemali so štúdiom a s praxou problém. Mnohé vedeli už z domu, škola vedomosti a poznatky zdokonaľovala, učila systému, poriadku, disciplíne. Tá mala v päťdesiatych rokoch všakovaké podoby. Keď Krampl v roku 1958 zmaturoval, dostal umiestenku na Štátny majetok Senec. Štát vtedy so študentmi nakladal ako so svojím majetkom: platila zásada – pôjdeš tam, kde ťa republika potrebuje.
Račianski družstevníci už naisto rátali s mladou vzdelanou hlavou a nechceli sa zmieriť s tým, že o ňu prídu. Predseda družstva Alojz Kita sa vybral na povereníctvo poľnohospodárstva, aby maturanta „vyreklamoval“ pre račianske družstvo. Povereník dal na jeho argument, že ak chce Bratislava piť dobré víno, musí družstvo vinohradníkov dostať študovaných ľudí. Podarilo sa. Päť dní po maturite rovno prvého júla roku 1958 bez nároku na prázdniny nastúpil mladý vinohradník na družstvo a keď si ho preťukli, zverili mu na starosť podpníkovú vinicu.
Ako vtedy vyzerala Rača a družstvo? V dedine žilo 7 600 ľudí a družstvo malo 1 187 členov, čo znamená, že takmer v každej rodine sa našiel člen JRD, ktoré obhospodarovalo 324 hektárov vinohradov. Silná vinohradnícka tradícia umožňovala sústrediť sa okrem výroby vína aj na produkciu štepov.
Kramplovi utkvelo v pamäti, že v roku 1958 vyrobili v račianskom družstve takmer milión štepov! V primitívnych podmienkach denne každý zo šesťdesiatich včera ešte sedliakov dnes družstevníkov naštepil podľa zručnosti od 600 do 1 000 štepov. Na Slovensku sa v súčasnosti takmer rozpadla výroba sadeníc viniča, ale v drsných, chudobných päťdesiatych rokoch sa krajina odvážne pustila do obnovy viníc.
Družstvo, nové vinice a viechy
Po generácie sa vzhľad račianskych vinohradov nemenil. Šlo o hustú kolovú výsadbu, meter krát meter. Najhoršie vinice mali prezývku Vydrháky. Vravelo sa, že tam nezaletelo ani vtáctvo nebeské, lebo nemalo do čoho zobnúť. Práve na Vydrhákoch začalo družstvo realizovať ambiciózny program obnovy vinohradov. Staré výsadby vyklčovali najprv ručne a potom v šesťdesiatych rokoch prišla do vinohradov technika – buldozéry, rigolovacie pluhy. Spočiatku sa obnovovali vinice na piatich, potom desiatich, neskôr tridsiatich hektároch ročne až v roku 1989 boli vinohrady kompletne prebudované.
Vznikli širokopásmové terasy aj nádrže zachytávajúce prívalovú vodu z búrok. Obnovou vinohradov sa ochránili Krasňany a Rača pred veľkou vodou, odmenou za to bolo víno z nových výsadieb a dnes toľko zdôrazňované ozelenenie mesta. Bolo to obdobie vzostupu nielen vinohradníckej a vinárskej výroby, ale družstvo pestovalo aj broskyne a malo aj najväčšie jahodové plantáže v Československu. Vyrábalo aj unikátne kóšer jahodové víno, ktoré vyvážalo do USA. Investovalo do biotechnológií a produkovalo sadivo hlivy ustricovitej. Skúšalo pestovanie stolových odrôd v skleníkoch.
S odstupom času si uvedomujeme, že to bola pre vtedajších družstevníkov vzrušujúca doba a rovnako obdobie, keď vinárske družstvo malo živý kontakt s milovníkmi vína. Sprostredkúvali ho družstevné viechy. Najznámejšie boli na Obchodnej a Nedbalovej ulici, ale tiež v Rači, napríklad legendárna Viecha u Kmotra. Vo viechach sa stretávali starí aj mladí Bratislavčania, tu sa naučili piť víno študenti vysokoškoláci. Vo viechach pri chutných zabíjačkových jedlách a sviežom račianskom víne radi debatovali osobnosti slovenskej umeleckej obce, rozoberala sa politika, šport, všetko, čo vzrušovalo mesto.
Foto: O: ARCHÍV VILLA VINO RAČA
Famózna frankovka z Krivého
Akú rolu v tom hral Ján Krampl? Už výroba štepov ukázala, že mal manažérsky talent. Postupne mu zverovali zložitejšie posty až sa stal predsedom družstva. Krampl sa však nevenoval len manažérskej, ale aj výskumnej práci s praktickým dosahom na kvalitu vína. Družstvo či neskôr Villa Vino Rača vždy kooperovalo so šľachtiteľmi, s enológmi, vedcami skúmajúcimi vzťah medzi vínom a ľudským zdravím. Tak sa rodilo to, čomu sa hovorí vidieť za obzor všedného dňa, to, v čom je rozdiel medzi priemerným a vynikajúcim podnikom.
V ostatnom čase sa pripisuje zvýšená pozornosť terroiru, teda prostrediu, kde sa rodí víno. S predstihom dobrých štyridsať rokov Krampl vo svojej doktorskej práci opísal parametre najcennejších račianskych viníc aj vinič, ktorý sa tam pestuje. Charakterizoval, v čom spočíva výnimočnosť honu Krivé, kde sa pestuje parádna Frankovka modrá, alebo honu Žajdlík, na ktorom sa rodí vynikajúci Tramín červený.
Račianska frankovka – víno s tmavofialovými až granátovočervenými tónmi, jemnej ovocnej vône a škoricovej chuti – je víno elegantné, vznešené, čo dokumentujú na etiketách prívlastky Cisárska či Tereziánska. Zároveň je to víno, ktoré je aj elixírom zdravia. Celý rad výskumov, ktoré inicioval Ján Krampl, dokázal, že v červenom víne vyrobenom z račianskej frankovky sa nachádza resveratrol, prírodný polyfenol vychytávajúci v našej krvi nebezpečné voľné radikály. To objasňuje dobre známu legendu, prečo s takou chuťou pila frankovku z Rače cisárovná Mária Terézia.
Rača je, pravda, povestná nielen Frankovkou modrou. Popri nej spoločnosť Villa Víno, nasledovník račianskeho družstva, vyrába skvelý Rizling rýnsky, s ktorým vždy súperil Tramín červený. Dnes naberá na popularite ďalšie víno Pálava, mimochodom, kríženec Tramínu červeného a Müller Thurgau. K tomu pridajme voňavý Irsay Olivér.
Keď slovenské je svetové
Nuž Villa Vino Rača má čo ponúknuť. Svedectvom toho, ako si počína víno a vinárska spoločnosť, ktorá za ňou stojí, sú vinárske súťaže – slovenské sú podopreté víťazstvami v Národnom salóne vín a, pravdaže, sú tu zahraničné triumfy. V tejto súvislosti Ján Krampl nezabudne zdôrazniť, že sa na nich podieľajú jeho dlhoroční kolegovia – technológ a výrobný riaditeľ Richard Polkoráb a obchodná riaditeľka Jana Baničová.
Dobré víno je ukážkou kontinuity, toho, ako manažér umne firmu omladzuje a pozerá sa na víno očakávaniami a nárokmi mladej generácie. Vyrobiť dobré víno je podľa kalifornského vinárskeho velikána Roberta Mondaviho zručnosť, zato vynikajúce víno je umením. Kde sa berie? Ján Krampl odpovedá, že je to svojrázny dar, spočívajúci v umení kultivovať nielen víno, ale aj ľudí, ktorí ho tvoria. Tomu ho naučil život s vínom a talentovanými ľuďmi, ktorými sa dokázal obklopiť.
V pracovni Jána Krampla vidíme diplomy, tituly šampiónov, ktoré račianske vína získali od polovice päťdesiatych rokov až po súčasnosť. V čase zrodu družstva v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol nezabudnuteľný úspech frankovky v rakúskom Langelois, potom v roku 1968 zažiarili Rizling rýnsky na nemeckom zámku Johannisberg, to víno obratom Nemci skúpili po tri marky za fľašu.
K súčasným fenomenálnym úspechom patrí Veľká zlatá medaila Frankovky modrej na Vinalies Internationales v Bordeaux (2023) a lanský titul svetového šampióna pre ľadovú Frankovku modrú z Vinalies Mondial du Rosé v Marseille. Víno sa hrdí palmou víťazstva PALME – Révélation douceur – VINALIES MONDIAL DU ROSÉ. V porote sedeli špecialisti na ružové víno a rating ľadovej frankovky ešte zvýšili, keď jej udelili 94 bodov zo 100 možných, čím porazila všetkých konkurentov.
Mimochodom, nie jeden zahraničný porotca neváhal udeliť ľadovému skvostu z Rače sto bodov. Rad veľkých zlatých medailí získala Villa Vino Rača v Tokiu na súťaži Sakura, kde víno hodnotia výlučne ženy. Dôkaz, že vína z Rače sa zaradili do prúdu veľkých svetových vín.
Celkom nedávno sa frankovke a jednému z jej spolutvorcov Richardovi Polkorábovi podarilo zdolať jeden z bájnych svetových vrcholov Kilimandžáro. Krásny symbol, kam sa podarilo vystúpiť slovenskému – račianskemu vínu a stredne veľkému vinohradnícko–vinárskemu podniku, tímu, manažovanému Jánom Kramplom, človekom, ktorý doň vložil celý svoj život.
V jednom z rozhovorov, ktoré Pravde poskytol Ján Krampl, povedal, že víno miluje vizionárov. Naozaj, bez smelej vízie sa veľké víno nedorobí a nepodmaní si svet. Veľkým podnikateľským vzorom bol Kramplovi Jakub Palugyay. Uprostred 19. storočia Palugyay založil v Prešporku vinársku firmu, ktorá rýchlo presiahla rámec Rakúsko–Uhorska. V čase najväčšieho rozkvetu sa vína značky Palugyay exportovali do 65 krajín sveta. Palugyayovské víno sa podávalo na dvore Františka Jozefa I, ale aj mexického cisára, belgického či španielskeho kráľa, ba aj na palube Titanicu.
Dnes značka Palugyay opäť žije prostredníctvom najlepších račianskych vín, ktoré sú exkluzívnou ponukou na vínnych lístkoch top hotelov a reštaurácií. Villa Vino Rača značkou Palugyay tak Slovákom pripomína, že Slovensko vedelo a vie robiť vynikajúce vína. Také vína sú božím darom. Keď pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko, obdarovali ho Račania svojou mysterióznou frankovkou symbolizujúcou znovuzrodenie – krajiny i jej vína.
Keď sa pred 85 rokmi Ján Krampl narodil, bola Rača obkľúčená vencom vinohradov. Dnes z vyše tristo hektárov viníc zostala desatina. Nečudo, že aj Krampl, veľký bojovník s prekážkami, ktoré prináša život, sa obáva o ich osud. V súčasnej Rači žije 26–tisíc ľudí, tri razy toľko ako v čase, keď bola len vinohradníckou dedinou. Už dávno zrástla s Bratislavou a jej typický vinohradnícko–vinársky ráz sa vytráca. Aj preto, že do vinohradov bez ostychu vstúpili vily. Tie však nie sú ničím výnimočným. Výnimočné sú vinice rodiace jedinečné víno, také, ktoré dorába Villa Vino Rača.