Pod prepad stavebníctva v roku 2024 sa podpísal pokles všetkých zložiek domácej produkcie, a to najmä podielovo najsilnejšej zložky, domácej novej výstavby s rekonštrukciami a modernizáciami o viac ako 6 %, a aj prác na opravách a údržbe stavieb o takmer 5 %. Negatívny výsledok odvetvia z hľadiska členenia podľa typu stavby vyplýva z poklesu dominujúcej výstavby budov o viac ako 2 % a tiež z prepadu o takmer 12 % v prácach na inžinierskych stavbách. Pokles stavebnej produkcie bol zaznamenaný druhý rok za sebou, ale v roku 2023 bol iba mierny o 0,2 %.
V decembri 2024 stavebníctvo zvýšilo svoj výkon. Jeho produkcia dosiahla objem 752,7 milióna eur a medziročne vzrástla o 4,3 %. Slovenské stavebníctvo dosiahlo plusový výsledok len tri mesiace v roku 2024, decembrová hodnota bola druhá najvyššia. Objem stavebnej produkcie po zohľadnení vplyvov sezónnosti bol nižší aj medzimesačne o 1,2 %.
Čítajte viac Nový stavebný zákon je opäť problémový, tvrdí stavebná komora
Dominantná zložka, domáca nová výstavba, sa v decembri zvýšila o viac ako 12 %, išlo o jej najvyšší nárast v priebehu minulého roka. Bilanciu odvetvia však naďalej brzdili domáce opravy a údržba, ich objem bol o takmer 15 % medziročne nižší. Stavebná produkcia realizovaná v SR presiahla 90 % celkových výkonov odvetvia. Celkový decembrový výsledok odvetvia podporil aj nárast stavebných prác v zahraničí o 2,9 %, ich podiel na celkovej produkcii odvetvia klesol pod 10 %.
Napriek čiastočnému zotaveniu stavebníctva v závere roka, ktoré v medziročnom porovnaní podporil aj priaznivejší bázicky efekt, stavebníctvo v priemere v minulom roku skončilo v červených číslach. Dôvody je potrebné hľadať najmä vo výpadku produkcie na výstavbe verejnej infraštruktúry, ktorá sa ocitla v prechodnom období medzi dvomi rozpočtovacími obdobiami eurofondov, skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„V priemere za celý rok ostávalo aj minulý rok stavebníctvo v červených číslach. Jeho medziročný pokles sa dokonca prehĺbil z 0,2 % v roku 2023 na päť percent v roku 2024. Dôvody je potrebné hľadať najmä vo výstavbe infraštruktúry, kde sa stavebná produkcia minulý rok v úhrne za celý rok medziročne znížila až o 12,1 %,“ uviedol analytik.
Naopak, pokles vo výstavbe budov sa minulý rok zmiernil najmä v dôsledku postupnej stabilizácie trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami, ktorý reagoval na prvotný pokles úrokových sadzieb, vysvetlil Koršňák. Výstavba bytov mala pritom v posledných mesiacoch minulého roka ťažiť zo stabilizácie trhu s bývaním podporenej nižšími úrokmi a postupne obnovujúcim sa dopytom.
V nasledujúcich mesiacoch bude stavebníctvo podľa analytika pravdepodobne čeliť stagnujúcemu dopytu. Výstavbu budov by mali naďalej brzdiť relatívne vysoké úroky a klesajúca investičná aktivita v ekonomike. Zotavenie trhu s bývaním bude podľa odborníka len pozvoľné a k úrovňami spred energetickej a inflačnej krízy sa podľa jeho slov ani zďaleka nepriblíži.
Čítajte viac Fico dotiahol do konca to, čo sa Kollárovi nepodarilo. V štátnych bytoch sa bude dať bývať už čoskoro
„Výstavba infraštruktúry bude stále čeliť prechodnému obdobiu, keď sa ukončili viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia, zatiaľ čo nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy je len pozvoľný a stále naráža na viaceré problémy. I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. Postupné oživenie podporené i poklesom úrokových sadzieb, ktoré nebude len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame najskôr až v druhej polovici roka,“ doplnil Koršňák.
Rýchlosť zotavenia pritom môžu podľa neho brzdiť aj problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva vrátane nedostatku zamestnancov.