Boľkovské družstvo vysiela Slovensku pozitívny signál: v krajine, kde upadol chov ošípaných do nepredstaviteľnej biedy, žijú stále ľudia, ktorí sú presvedčení, že poctivá chovateľská práca má zmysel.
Kedysi v bravčovom mäse sebestačné Slovensko ho už roky dováža. Pred tridsiatimi piatimi rokmi by nikomu nezišlo na um, že budeme jedávať bravčové mäso zo Španielska, z Belgicka, Nemecka, alebo sa budeme vydávať na nákupy lacnej bravčoviny do Poľska. Na sklonku osemdesiatych rokov chovali ošípané takmer na každom z vyše 600 roľníckych družstiev, boli vybudované veľké farmy, také, v akých dnes chovajú prasiatka Španieli.
Čítajte viac Príbeh zo Záhoria. Na ich škvarky čakajú mesiace, odmietli 3 ponuky investorov. Dojičkám v maštali dávajú aj 1 800 eur
A čo z nich zostalo? Torzo.
V roku 2024 funguje na Slovensku len 15 profesionálnych chovov, ktoré znesú porovnanie s európskou konkurenciou. Opäť medzi ne patrí aj družstevný chov v Boľkovciach.
Krátko po morovej likvidácii ošípaných sa družstvu Agrospol ponúkala aj iná alternatíva rozvoja než strastiplné oživenie dvoch fariem prasiat. „V roku 2022 vyleteli aj v dôsledku vojny na Ukrajine do rekordných výšok ceny obilnín, repky, sóje aj kukurice a k tomu všetkému klesli ceny ošípaných. Položil som si otázku, prečo sa vôbec trápiť so zvieratami, keď by sa dalo hospodáriť a žiť pohodlnejšie bez stresov a obáv?“ spomína Rastislav Slocík.
Lenže vzápätí prišlo skokové zdraženie energií a družstevný manažér uvidel problém v inej rovine: nie je predsa možné, aby ekonomika a ľudia fungovali pri astronomických cenách potravín a energií, časom sa veci musia utriasť. Odolal pokušeniu zvoliť si ľahšiu cestu rozvoja a družstvo sa krok za krokom pustilo do generálnej obnovy svojich fariem.
V núdzi poznáš priateľa
Obdobie, ktoré nastalo po násilnom vybití ošípaných, nemožno nazvať inak ako krížovou cestou. Po vybití lučenskej farmy bolo treba vyriešiť otázku, čo s ošípanými, ktoré zostali v Boľkovciach. Tie síce neboli nakazené morom, ale keďže sa farma nachádzala v červenej 10-kilometrovej zóne, aj zvieratá z nej boli odsúdené „na útlm“. Šťastím v nešťastí bolo, že v dedinke Pleš našli prázdnu farmu ošípaných Agrodružstva Rapovce, kam mohli postupne sedemtisíc zvierat presunúť. A z tejto, nazvime to karanténnej farmy, potom putovali napokon na presne určené bitúnky.
Čítajte viac Čakajú nás nové dane. Koľko si priplatíte v roku 2025?
Zbaviť sa moru a jeho následkov nie je jednoduché a vonkoncom nie lacné. Už len nájsť vhodný objekt, ktorý poslúžili ako prestupná stanica, bolo o nervy. Mor je ako lepra, nikto s ním nechce mať nič spoločné. Slocík obvolal množstvo fariem, ale dozvedel sa, že mnohé z nich už sú vlastne ruiny, inde si nechceli pošpiniť povesť sviňami z družstva, ktoré zasiahol mor.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Napokon sa naň usmialo šťastie, keď zdvihol telefón Ján Rovňan, vtedajší predseda rapovského Agrodružstva. Tam práve skončili s chovom ošípaných. Roky nakupovali odstavčatá z Boľkoviec a vyšli kolegom v ústrety. Naozaj platí, že až v núdzi poznáš priateľa.
Škody, ktoré priniesol mor, boli obrovské, presiahli milión eur. Ešte šťastie, že družstvo bolo poistené, poisťovňa mu uhradila 600-tisíc eur, štát zasa priame náklady späté s likvidáciou nákazlivej choroby, čo bolo 400-tisíc eur. Lenže ako vyčísliť ujmu 30 ľudí, ktorí sa starali o ošípané a prišli o prácu? Keď odchádzali, predseda sa ich pýtal, vrátite sa?
Tri roky po more sú desiati, tí najlepší, ktorí tvorili kostru kolektívu, naspäť. A keďže sa farma obnovuje, je šancou aj pre ostatných, A tak v tíme opäť vidíme nielen manažéra družstevnej živočíšnej výroby Júliusa Budáča, ale aj zootechnika Gabriela Holka či veterinárneho lekára Maroša Antalíka. Ľudí, ktorým horela a horí v srdci chovateľská vášeň. Aj ich zásluhou Agrospol v Boľkovciach opäť začína chovať ošípané a zdá sa, že družstvo dosiahne ambiciózny cieľ zaradiť sa medzi najlepšie slovenské farmy.
Inšpiratívni Nemci
Ako túto métu dobyť? Mimoriadne dôležitý je výber najvhodnejšej genetiky. Boľkovčanom sa ponúkalo päť špičkových genetických variantov. Navštívili popredné slovenské, české, maďarské chovy, aby sa presvedčili o ich prednostiach a slabinách – v polčase obnovy – a napokon vsadili na holandské šľachtenie Topigs. Zvieratá sa vyznačovali vysokou plodnosťou, pokojným správaním, odolnosťou voči stresovým situáciám. Lenže vyhliadnuté rozmnožovacie chovy nevedeli dodať Boľkovčanom požadované počty prasničiek, a tak sa vydali hľadať Topigs do Nemecka.
Čítajte viac Bol to prepadák, teraz je badať zmenu. Počet ľudí, ktorí požiadali o pomoc s hypotékami, sa prudko zvýšil. Dôvod je jasný
„Chovatelia v Lubarse neďaleko Magdeburgu nás za nič na svete nechceli vpustiť do rozmnožovacieho chovu, zato nám ukázali úžitkovú časť farmy. V Nemecku platí Ordnung ist Ordnung. Produkčné maštale so zvieratami vo výbornej kondícii nás presvedčili, že nekúpime mačku vo vreci, ak si vyberieme prasničky od nich. Dva dni diskusií s nemeckými chovateľmi stáli za to, vrátili sme sa domov s množstvom dobrých nápadov,“ vrátil sa spomienkou k dôležitému rozhodnutiu Rastislav Slocík.
V Boľkovciach pred morovou tragédiou chovali tisíc prasníc, od ktorých dosahovali odstav na prasnicu 30 až 31 prasiatok, čo bol na slovenské pomery nadštandardný výkon. Teraz, v polčase obnovy, sa zvýšil ročný odstav na 34 prasiatok, vybrali si teda správnu genetiku, ale Rastislav Slocík očakáva ešte lepšie výsledky. Sú totiž obrazom možností 20-ročných technológií.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
V družstve zdvihli rukavicu hodenú vládou, ktorá tlačí poľnohospodárov do posilnenia živočíšnej výroby. Preto keď rezort pôdohospodárstva v roku 2022 vyhlásil výzvu na modernizáciu a rozvoj chovov ošípaných, podali si projekt rekonštrukcie lučenskej farmy. Cieľom bolo poskytnúť zvieratám najlepšie životné podmienky, ktoré by priniesli odstav 36 prasiatok.
To je úroveň, o akej sa slovenským chovateľom v minulosti ani len nesnívalo, za veľmi dobrý výsledok sa totiž považoval odstav 24 prasiatok na prasnicu a rok.
Nehádžu flintu do žita
Rekonštrukcia farmy však beží typicky slovenským tempom. Len odsúhlasenie projektu trvalo vyše roka, potom sa veci zasekli na verejnom obstarávaní. „Na jednej strane počujeme čerpajte peniaze a na druhej strane pri všetkej deklarovanej snahe všetko dlho trvá,“ hovorí Rastislav Slocík. „Obrnili sme sa trpezlivosťou a veríme, že napokon investíciu za 1,6 milióna eur úspešne zvládneme a posunieme sa vo výrobe bravčového mäsa nielen my, ale celé Slovensko, na vyššiu úroveň.“
Čítajte viac Šéf ÚRSO ponúkol prvé prepočty cien energií na rok 2025: Priplatíme si o desiatky až stovky eur
Na farme v Lučenci to teraz vyzerá ako vo včeľom úli, aj sa buduje, aj sa chová. V budúcom roku by už obnovená lučenská farma mala ísť na plný výkon. V konečnom dôsledku bude síce družstvo chovať len 850 prasníc, o 150 menej ako v roku 2021, ale keďže bude mať od nich viac malých prasiatok, dostane sa produkciou jatočných ošípaných na predmorovú úroveň.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda, DAVE RUFFLES
Pred rokom 2000 si ľudia často kládli otázku, aký bude život v 21. storočí. Nikomu by zrejme vtedy nezišlo na um, že čerstvé bravčové mäso zo slovenských fariem sa stane vzácnosťou, veď dnes pokrýva len okolo 20 až 25 percent domácej spotreby. Kedysi populárne rodinné zakáľačky sú čoraz zriedkavejšie, pred pandémiou korony ich nahradili obecné zakáľačky. Pandemické obdobie úplne zastavilo aj tento druh spoločenskej hostiny a vlna afrického moru ošípaných, ktorá sa za posledných päť rokov prevalila takmer všetkými slovenskými regiónmi, priniesla úplne nové pomery.
Na vidieku vyrástla nová generácia obyvateľov, ktorá uprednostňuje mestský spôsob života. Jedno sa však nezmenilo: bravčové mäso dlhodobo zostáva najpopulárnejším, ročne ho priemerne na obyvateľa spotrebujeme takmer 40 kilogramov. Nezmenilo sa ani to, že slovenské poľnohospodárstvo každoročne vyprodukuje okolo štyroch miliónov ton zrnovín. Väčšinu z nich vyvezieme a obratom privážame mäso až z druhého konca Európy. V čase, keď sa toľko hovorí o uhlíkovej stope, by sme mali obilie premeniť na živočíšne bielkoviny doma. Družstvo Agrospol v Boľkovciach ukazuje, že obnova chovu sa zvládnuť dá.