Ešte v roku 1993 pestovali poľnohospodári chmeľ na ploche 1 300 hektárov v okresoch Topoľčany, Trnava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. O štvrťstoročie neskôr sa scvrkla plocha chmeľníc na 141 hektárov a o ďalších päť rokov zostali verní pestovaniu chmeľu už len v PD Vlára Nemšová. Nebyť Banskobystrického pivovaru, ktorý stavil pri výrobe piva výlučne na domáce suroviny a podporil aj pestovanie chmeľu v Nemšovej, dostala by K.O. zrejme aj posledná slovenská chmeľnica, ktorá má výmeru 37 hektárov.
Čítajte viac Nechceme predať pôdu Číňanom, búria sa obyvatelia Šurian. Ľudia volajú po zákaze gigafabriky na baterky za miliardu eur
Stále sa akoby zázrakom drží nad vodou a najmä ľuďom z okolia Trenčína pripomína, že chmeľnice dotvárali nielen kolorit slovenskej poľnohospodárskej krajiny, ale boli aj výdatným zdrojom príjmov. Naozaj boli, pretože ceny chmeľových šišiek obsahujúcich vzácne alfa kyseliny, ktoré sú zásadné pre horkosť piva, sú ako na hojdačke. A tak pri chmeli vydržali len tí, čo mu naozaj rozumejú a vedia dobré roky využiť na to, aby prežili aj tie, keď rentabilita padá.
Horké šišky chmeľové
„Fakt, že ešte stále pestujeme chmeľ, súvisí s novým kurzom rastlinnej výroby, svoje miesto v nej majú aj špeciálne plodiny,“ hovorí predseda PD Vlára Nemšová Branislav Židek. Medzi ne patrí chmeľ, cukrová repa, ale aj reďkev či horčica. V družstve stavili aj na osivárstvo a zmenili aj prístup k pestovaniu chmeľu, keď napríklad priamo v chmeľnici rastie aj horčica a reďkev. Obe rastliny plnia rolu protierozívnych plodín a vytvárajú mikroklímu, ktorá prospieva chmeľu.
Do chmeľnice dotiahli aj závlahu. Dorovnávajú ňou nielen deficit vlahy v čoraz suchších rokoch, ale prostredníctvom závlahovej vody optimalizujú výživu chmeľu a tým kvalitu šišiek. Analyzujú jednak obsah živín v pôde, jednak si nechávajú skúmať aj liany chmeľu, aby vedeli, čo im chýba.
Čítajte viac Na Slovensku vyrastá generácia bez strachu zo šéfov. Ako to zmení trh práce?
Nejde len o výnos, ale o to, aby šišky Žateckého poloraného červenáka mali optimálny obsah horkých látok. Tie sú kľúčové pri speňažovaní chmeľu. Nové trendy súvisia s omladením pestovateľského kolektívu, ktorý vedie agronóm Michal Vydrnak. Nemšovský tím vidí budúcnosť v uplatňovaní najmodernejších postupov.
„Mohli by sme byť ďalej, keby štátom deklarovaná pomoc chmeliarstvu bola efektívnejšia a nepodrážali jej nohy byrokracia a rôzne nezmyselné legislatívne opatrenia,“ hovorí Branislav Cvik, predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru, ktorý pred rokmi vstúpil do odbytového družstva Slovchmeľ.
To odumieralo rovnako ako pestovanie chmeľu na Slovensku. Oživenie prišlo až s príchodom Bystričanov. Tí si predsavzali variť pivo Urpiner len zo slovenského chmeľu a sladu. Dnes majú oboje – unikátny Levický slad, geografický pôvod ktorého chráni známka EÚ, a aj slovenský – nemšovský chmeľ. Dosiahli to priamou angažovanosťou do výroby jednej aj druhej suroviny podčiarkujúcej nezameniteľnosť slovenského piva.
Čo sa vlečie, neutečie
V roku 2018 posledné štyri chmeliarske družstvá Nemšová, Trenčianska Turná, Soblahov a Čachtice upozornili, že niečo treba robiť s nezmyselnou legislatívou. Chmeľ je trvalá kultúra, rastie na jednom mieste 30 až 40 rokov. Vlastníci pôdy však nechceli prenajímať pozemky ani na minimálne 25 rokov. A tak sa družstvá usilovali pôdu pod chmeľnice vykúpiť. Do hry medzitým vstúpili developeri a netreba dva razy hádať, komu dali majitelia pozemkov v blízkosti Trenčína prednosť.
Čítajte viac Slovensko sa mení na Kaliforniu alebo Sicíliu. Vinári hovoria, že zem vysychá, no Korpásovci to nevzdávajú
Korunu všetkému nasadila jedna z noviel stavebného zákona, podľa ktorej si každá nová chmeľnica vyžaduje stavebné povolenie. Pri zakladaní vinohradov takéto ustanovenie neplatí, hoci viniču treba takisto vybudovať opornú konštrukciu. Paragrafy boli zrejme šité komusi na mieru.
Ako padala plocha chmeľníc, tak rástlo oduševnenie ministrov pôdohospodárstva obnoviť ich. Vyhlásenia boli pekné, ale skutočnosť úplne iná. Ešte v roku 2017 chmeliari podpísali europrojekt na rozšírenie chmeľnice. Uzavreli dokonca zmluvu na nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ v sume takmer 60-tisíc eur. V roku 2018 vybudovali prvú chmeľnicu na Slovensku od roku 1993. Ako sa neskôr ukázalo, z vlastných zdrojov. O štyri roky totiž dostali oznámenie, že príspevok sa zamieta. Čo sa vlečie, neutečie?
„Všetko ide na dlhé lakte. Od Slovenského pozemkového fondu sme potrebovali dohodu o odkúpení pozemkov pre ďalšie rozšírenie chmeľnice. Chceli sme ju zväčšiť o viac ako 12 hektárov. Žiadosť tam doteraz trčí ako nevybavená – vyše štyri roky v stohu tisícok iných nevybavených žiadostí. Termín na postavenie novej chmeľnice pritom uplynul v auguste 2024. Zbytočne zmarená investícia, na mieste, kde mali rásť zelené šišky, rastie kukurica,“ opísal Branislav Cvik, čo sa dialo.
Ministri menili generálne riaditeľky a riaditeľov SPF, niektoré persóny vyšetrovala polícia, ale čo z toho majú ľudia, ktorí chcú postaviť na nohy slovenské chmeliarstvo, výrobu sladu a pivovarníctvo? „Napokon realizujete len torzo z pôvodných zámerov a prevažne za vlastné zdroje,“ zhrnul skúsenosť z minulých rokov Branislav Cvik. Dodal, že za týchto podmienkach ťažko konkurujú pestovateľom chmeľu v okolitých krajinách, najmä z Českej republiky, podpora ktorých dosahuje takmer dvojnásobok tej slovenskej. Po slovenskom chmeli je pritom v zahraničí veľký dopyt, predali by sme aj 5× toľko, ako dopestujeme,“ uzavrel Cvik.
Česi hore, Slováci dole
Ak sa aj niečo podarí, ide to nesmierne pomaly. Na česačku chmeľu boli vyčlenené eurofondy, podpora bola schválená a zverejnená v úradnom vestníku ako príklad úspešnej praxe. Naozaj úspešnej – dotáciu dostali žiadatelia po viac ako dvoch rokoch čakania. Keby sa v Nemšovej takýmto spôsobom starali o chmeľnicu, bol by s ňou dávno amen. Ale ona napriek všetkému stále žije.
Z minulého programovacieho obdobia nevyčerpali slovenskí poľnohospodári, potravinári a lesníci takmer 700 miliónov eur. Zostal rok aj necelé štyri mesiace, aby ich firmy využili. S niektorými vecami sa nedá pohnúť napriek zmenám, ktoré podniklo súčasné vedenie rezortu a PPA.
Politici, je jedno, z ktorého tábora, roky hovoria, aké dôležité sú domáce potraviny. Keď však príde na lámanie chleba, vynorí sa množstvo prízrakov. Aj v susednom Česku klesla výmera chmeľníc, a dosť výrazne: z 10-tisíc na necelých 5-tisíc hektárov. Napriek tomu si Česi uchovali postavenie tretieho najväčšieho producenta chmeľu na svete – pred nimi sú len USA a Nemecko. Keby sme si urobili doma poriadok, mohli by sme z pestovania chmeľu profitovať ako Česi alebo Nemci. Chmeľ, ktorý nespracuje Banskobystrický pivovar, ide von do sveta. Je po ňom dopyt, lebo sa ním chmelia všetky kvalitné ležiaky.