Rok 2024 prepísal množstvo teplotných rekordov. Čo priniesol vinohradníctvu?
Korpás st.: Zdá sa, že sa dočkáme najteplejšieho roka v histórií meraní. V strekovsko-rúbanských vinohradoch pracujem od roku 1970, ale posledné roky sa vymkýnajú obvyklému priebehu počasia. Pre vinohradníctvo to ešte nie je také katastrofálne ako pre jednoročné poľné plodiny, veď vinič sa pestuje v ešte teplejších krajinách ako je Slovensko – v Grécku, na Sicílii či v severnej Afrike, alebo v Kalifornii. Rastúca teplota viniču neprekáža, pokiaľ máme dostatok vody. Staršie vinohrady s rozvinutým koreňovým systémom vedia nazbierať vody dosť, ale mladé rodiace vinice, kry ktorých nie sú tak hlboko zakorenené, suchom trpia, najmä keď sú preťažené strapcami. Už v auguste im začali usychať listy.
Ako sucho ovplyvní úrodu a kvalitu hrozna a vína?
Korpás st.: V bobuliach je menej šťavy, čo zníži výlisnosť, v dôsledku veľkého výparu bude úroda možno o 40, ba až o 50 percent nižšia. Kvalita môže byť dobrá, ale keď chýba voda, rovnováha tvorby dobrého muštu je porušená. Záleží, samozrejme, na odrode, ako tá-ktorá znáša extrémne výkyvy počasia. Muštové a stolové odrody pritom reagovali na anomálie rozdielne.
Čítajte viac Minister Kamenický: Situácia je vážna, šetrenie bude obrovské. Povedal, kedy musí byť finálna dohoda
Ako sa to prejavilo?
Korpás st.: Až do júla vinohrady žili zo zimných a z jarných zásob vody, potom už cítili jej nedostatok. Horšie na intenzívne slnečné žiarenia a vyparovanie vody reagovali niektoré muštové odrody ako veľkoplodé stolové odrody, tie až do konca augusta veľmi dobre znášali sucho a horúčavy. Možno povedať, že na pestovanie stolových odrôd potrebujeme podobné roky, keď na začiatku vegetácie je dosť vody a v druhej polovici vegetácie si už vinohrad zvykne na podmienky a využíva ešte zásoby vody, čo zostali v pôde. Rok 2024 ukazuje, že stolové odrody sú pekné. V normálnych rokoch bobule popraskajú, pretože dostanú nárazovo počas letných búrok veľa vody. To sa teraz nestalo.
Utvára otepľovanie podmienky na pestovanie stolových odrôd na Slovensku?
Korpás ml.: Áno, dodám však že aj niektorých muštových, taký Merlot sa so zmenenými podmienkami vysporiadal dobre. V zásade ide o to, ako tá-ktorá odroda reaguje na meniace sa podmienky. Musíme si uvedomiť, že stolové odrody sú na Slovensku iba doplnkové, a to aj preto, lebo sú náročnejšie na pestovanie. Všimnime si však, že tohto roku sme sa teplotami dostali na úroveň španielskych či gréckych viníc.
Horúce ročníky sme však zažili aj v minulom desaťročí.
Korpás ml.: To je pravda, podobný ako tento rok bol ročník 2018, približovali sa mu aj ročníky 2017 a 2015. Trend otepľovania je zrejmý a vinohradom aspoň v našich podmienkach vyhovovalo, že pršalo do konca júna a potom nepršalo. Na starých vinohradoch nevidno poškodenie. Muštové odrody Merlot, Muškát žltý, Milia a vôbec všetky, čo boli na krátkom reze, si s horúcim a suchým priebehom počasia poradili. Krátky rez je totiž jednoduchý a súčasne prospeje viničnému kru, ktorý sa stáva dlhovekým. Nevyčerpáva sa. Aj to je poznatok z aktuálneho ročníka.
Vráťme sa k možnostiam rozšíriť pestovanie stolového hrozna. Čo by to pre Slovensko znamenalo?
Korpás st.: Zhruba tri mesiace – od augusta do októbra – by sme mohli jesť čerstvé, dovozom neunavené hrozno, také, ktoré nebolo predčasne odtrhnuté z kra a unavené dovozom zo stoviek či z tisícky kilometrov vzdialených krajín. Pravda, chvíľu by to trvalo, kým by sme tento stav dosiahli. Keď sa však dnes toľko hovorí o rozvoji a podpore špeciálnej rastlinnej výroby, myslím si, že pestovanie stolového hrozna do nej patrí a zaslúžilo by si pozornosť.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Na čo by sa bolo treba sústrediť pri zakladaní výsadieb stolového hrozna?
Korpás st.: Poznáme príslovie dva razy meraj a raz rež. Na rovinu treba povedať, že pestovanie stolového hrozna je náročnejšie ako dorábanie muštového hrozna. Náklady na založenie takejto vinice sú vyššie, pretože si vyžadujú zložitejšiu – drahšiu – opornú konštrukciu. Okrem toho stolové hrozno treba zberať ručne, zber kombajnom nepripadá do úvahy.
Korpás ml.: Veci sa však rýchlo menia. Japonci už vyvinuli robota na zber stolového hrozna. Tiež sme si dlho nevedeli predstaviť kombajnový zber muštového hrozna a už je realitou.
Korpás st.: Súhlasím, technológie sa menia. No buďme realisti, ešte chvíľu to potrvá. Dodal by som, že podmienkou úspechu pestovania stolového hrozna budú závlahy. Totiž aj na južnom Slovensku, kde sa stolovým odrodám darí, už pociťujeme veľký deficit vlahy. Možnosť zavlažovať hrozno by stabilizovala úrody. Pri obnove kedysi rozsiahlej závlahovej sústavy by bolo dobré pamätať aj na závlahy pre budúce výsadby stolového hrozna.
Koľko máme na Slovensku plôch vhodných na pestovanie stolového hrozna?
Korpás ml.: Viacerí odborníci odhadli plochy na pestovanie v rozsahu 600 až 800 hektárov. Stabilitu produkcie však treba celkom jednoznačne podporiť závlahami.
Korpás st.: Tradičnou pestovateľskou plochou bola napríklad obec Sv. Peter v okrese Komárno. Pestovala sa tam Chrupka biela aj červená. Dnešní spotrebitelia sú však náročnejší. Chcú veľkoplodé a bezsemenné stolové hrozno. Také sa na Slovensko roky dováža. Ľudia si naň zvykli a také aj vyhľadávajú.
Môže sa Slovensko oprieť o vlastné stolové odrody?
Korpás st.: Áno, slovenské šľachtenie sa v minulosti zaoberalo nielen vývojom muštových, ale aj stolových odrôd. Ich šľachteniu sme sa venovali aj my a vo vinohrade skúmame okolo 150 novošľachtencov stolových odrôd. Vedeli by sme z nich vybrať najmenej 10 do štátnych odrodových pokusov.
Ktoré sa tohto roku ukázali ako veľmi dobré?
Korpás ml.: Radosť nám urobila červená odroda Piros, ale aj Lóťanka. Ich strapce môžu na kroch po dozretí visieť aj mesiac, čo umožňuje postupný zber a plynulé zásobovanie trhu, to je veľmi dôležité. Darmo budete mať veľmi krásnu odrodu, keď na kroch vydrží len tri dni, počas ktorých je síce excelentná, potom ale začnú praskať bobule. Takú odrodu môžu pestovať len záhradkári, komerčný predaj si vyžaduje, aby odroda bola k dispozícii obchodu a tým aj spotrebiteľom dlhší čas. Takýchto odrôd máme rozpracovaných viac.
Vraveli ste, že Chrupka už vyšla takrečeno z módy. Čo sa dnes nosí?
Korpás st.: Atraktívne sú podlhovasté bobule, spotrebiteľov lákajú viac ako guľaté bobule, hoci z hľadiska manipulácie a distribúcie k zákazníkovi sú strapce s podlhovastými bobuľami náročnejšie. Je to šľachtiteľský oriešok, ale dá sa s ním popasovať. Pozrite sa na modročierny Carbon, neodoláte mu, ako vyzerá, ale musí sa k nemu pristupovať ako k dáme z vyššej spoločnosti. Všetko sa však dá zvládnuť.
Šľachtenie sa kedysi sústreďovalo vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom. Ten je už, žiaľ, minulosťou. Dá sa vôbec zvládnuť šľachtenie v rodinnej firme?
Korpás ml.: Dá, veď máme v tejto chvíli uznané dve biele muštové odrody, šesť modrých je v štátnych skúškach a ako som vravel, sme schopní poskytnúť do štátnych odrodových pokusov desať nádejných novošľachtencov stolových odrôd. Je to však spojené s veľkými výdavkami, prihlásenie len jednej odrody vychádza na dvetisíc eur. Samotný systém je dosť komplikovaný. Žiadalo by sa ho zjednodušiť a uznávací proces zrýchliť. Stálo by za to inšpirovať sa, ako to robia v iných krajinách, kde to netrvá tak dlho ako na Slovensku.
Korpás st.: V minulosti Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky prihlásil odrody, zaplatil s tým súvisiace poplatky, šľachtiteľ neznášal tieto náklady, bol autorom odrody a dostal zaplatené za to, že vyšľachtil odrodu. Teraz, keď štátne inštitúcie zanikli, tak robíme to na vlastnú päsť.
Čiže ide o to, aby sme súčasný systém uznávania odrôd viac konfrontovali a prispôsobovali tomu, ako to robia inde vo svete, a najmä skrátili celý cyklus?
Korpás ml.: Áno, celkom jednoznačne. V Maďarsku to robia napríklad tak, že dávajú novej odrode dočasné povolenie na množenie. Vo chvíli, keď ju prihlásite, možno ju už vysadiť. Keď sa ukáže ako dobrá, vyhrali ste. Väčšinou sa všetko uznáva, nechá sa to na trh. Iste, zaplatili ste za to (skúšanie), ale trh ukáže, aké to je, či váš zámer bol dobrý.