Aký bol Janovicov koncept
Gejza Blaas bol inžinier ekonóm, ale túžil byť šľachtiteľom aj sociológom. Dostal sa na asistentský post šľachtiteľa do Solar neďaleko Dunajskej Stredy, kde okrem iného pracoval slávny šľachtiteľ pšenice Melicher Bartalos.
„Ocitol som sa v tíme ľudí, ktorí mi boli príkladom pracovitosti, svedomitosti, ale aj pokory voči prírode a súčasne svoje nadanie pred mojimi očami premieňali na nové odrody melónov, ciroku, pšenice. To bolo mimoriadne povzbudzujúce. Lenže medzitým ma priatelia zlanárili do ekonomického ústavu. Bola polovica šesťdesiatych rokov, doba politického odmäku a prišla možnosť skúmať, čo sa deje v poľnohospodárstve a na vidieku optikou sociologického výskumu. Nastúpil som do ústavu v roku 1966 a pracoval v ňom neskôr už na poste riaditeľa až do roku 2009,“ rekapituluje časť svojej profesionálnej kariéry Gejza Blaas.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Rudolfa Haspru s Františkom Machom spájala žurnalistická mladosť. Haspra sa ako mladý inžinier angažoval v Roľníckych novinách, prišiel rok 1968 a z redakcie vyletel, pretože nesúhlasil so sovietskou inváziou. Nový pracovný domov našiel v ekonomickom ústave, práve tak ako František Mach, ktorý prispieval ešte ako vysokoškolák do rozhlasového vysielania. Mal rešpekt, veď bol predsedom Klubu mladých poľnohospodárskych odborníkov, stretol sa s Dubčekom.
Štvorica sa v spomienkach nevdojak zastaví pri role, ktorú zohral v poľnohospodárstve Ján Janovic – o rok bude sto rokov, čo sa narodil. Všetci s ním osobne pracovali. Blaas ho označil za vizionára, ktorému sa podarilo s tímom svojich spolupracovníkov sformulovať a realizovať koncept priemyselného poľnohospodárstva, ktorého základom sa stali najnovšie technológie a vedecké poznatky. „Ex post možno povedať, že to bol dobre fungujúci technokratický systém, ktorý bol produktom plánovaného hospodárstva,“ konštatoval Blaas.
Čítajte viac Prorektor SPU v Nitre: Slnko už teraz spaľuje zem. A príde ešte horšie počasie, klimatická zmena je tu
Foltín mu dal za pravdu. Práve sedemdesiate a osemdesiate roky priniesli rozvoj šľachtenia, keď Slovensko dosiahlo napríklad sebestačnosť v produkcii obilnín, ktoré vyšľachtili domáci šľachtitelia – Bohuš Kábrt, Melicher Bartalos a Štefan Szamák. Prínos nových odrôd pšenice vyčíslili začiatkom osemdesiatych rokov sumou dve miliardy korún a trojica šľachtiteľov získala štátnu cenu. Rozvíjalo sa osivárstvo a moderné semenárske podniky vzbudzovali rešpekt aj u západných expertov.