Pri skúmaní vývoja poľnohospodárstva za posledné desaťročia sú stopy tejto štvorice dobre čitateľné a ich mená poľnohospodárom známe. Blaas pracoval vyše 40 rokov v najstaršom československom poľnohospodárskom ústave – VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, z čoho ho deväť rokov riadil. Do práce ho prijímal ešte Ján Janovic, ktorý ako riaditeľ ústavu a neskôr najdlhšie slúžiaci minister položil základy moderného, ako Blaas povedal, industriálneho poľnohospodárstva, ktoré v istej pozmenenej podobe (nevedno, či by s ňou Janovic súhlasil) prežilo až do súčasných čias.
Čítajte viac Koalícia stále chystá šetriaci balík. V hre je aj zvyšovanie daní a zmeny v dôchodkoch. Na čo sa majú ľudia pripraviť?
Foltín stál pri zrode moderného slovenského šľachtenia a semenárstva ako jeden z jeho kľúčových manažérov. Haspra sa v ekonomickom ústave zaoberal spolu s Blaasom sociologickými aspektmi rozvoja poľnohospodárskej krajiny. Veľa publikoval, veď kariéru začal ako novinár v Roľníckych novinách. Mach sa stal po revolúcii zakladateľom vôbec prvého profesijného zväzu v poľnohospodárstve zameraného na rozvoj agroturistiky.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Túto štvoricu osemdesiatnikov spája sviežosť ducha, inovatívnosť, rozhľadenosť v spleti súčasných agrárnych problémov a nespokojnosť s tým, ako si Slovensko, teda jeho politický manažment, počína pri stabilizácii a oživení poľnohospodárstva a vidieka.
Zbraň na krutosť päťdesiatych rokov
Prítomnosť je pokračovaním minulosti, tej celkom nedávnej aj trochu vzdialenejšej. V šesťdesiatych rokoch, keď naša štvorica mala realizovať kapitál, ktorý jej poskytlo vysokoškolské štúdium, Slovensko premýšľalo, ako rozhýbať v minulom desaťročí založené družstvá. Mladí ľudia sa museli vysporiadať s tým, čo prežili ich rodiny a ako sa začleniť do novo sa formujúcej spoločnosti.
Elo Foltín pochádzal z prosperujúcej sedliackej rodiny, ktorú označili za kulackú. Kulakom nielenže pri združstevňovaní zobrali mláťačku a traktor, ale syna, ak chcel študovať, poslali z Tekoldian pri Hlohovci na strednú poľnohospodársku školu až do Levíc. Po maturite nepripadala vysoká škola vzhľadom na kulacký pôvod do úvahy. Mladý Foltín nastúpil na šľachtiteľskú stanicu do Radošiny a tu získal nielen prvý kontakt so šľachtením, ale so štatútom robotnícky káder sa mohol po roku prihlásiť na vysokú školu. Prijali ho a univerzitu absolvoval na výbornú.
Čítajte viac Celé Slovensko čaká na stavbu „zakliateho" úseku. Ráž ohlásil historicky najvyššiu investíciu diaľničiarov, prepojí Bratislavu s Košicami
„Do školy sme nielen ja, ale aj moji rovesníci chodili preto, aby sme sa niečo nové naučili, a nie, aby sme urobili skúšky a mali diplom. V tom je, myslím si, rozdiel medzi našou generáciou a súčasným pokolením študentov, čím, samozrejme, nechcem všetkých hádzať do jedného vreca. Určite platilo, že sme boli pokolením hladným po vedomostiach, ochotným tvrdo pracovať na sebe a v prospech spoločnosti. Tak nás vychovali rodičia,“ hodnotí Foltín.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Na pohnuté povojnové obdobie so všetkými sprievodnými krutosťami, ktoré sprevádzali kolektivizáciu, sa Foltín pozerá z nadhľadu desaťročí.
„Naspäť sa nedalo ísť, moja generácia musela hľadieť dopredu a tam sa nám vysokoškolákom otvárali veľké príležitosti. Mal som 31 rokov, keď mi ponúkli funkciu hlavného inžiniera v krajskom semenárskom a šľachtiteľskom podniku. Chopil som sa šance a ako väčšina mojich rovesníkov, vrhol som sa s chuťou do práce,“ spomína Foltín.