„Nestačí ich brať na vedomie, ale treba na ne reagovať obnovením stability celej poľnohospodárskej sústavy,“ hovorí Pavol Findura, prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pre komunikáciu a prax a konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU v Nitre. Slovensko musí rátať s tým, že môžu prísť ešte horšie varianty počasia, než zažilo doteraz.
Je po rekordne rýchlej žatve, ktorá priniesla nižšie úrody obilia aj repky. Sucho a horúčavy sa stupňujú. Nehrozí ešte väčší pokles produkcie jesenných plodín?
Vôbec sa to nedá vylúčiť. Na vysokoškolskom podniku pestujeme okrem iných plodín aj osivovú kukuricu. Rastie pod závlahou, je sviežozelená na rozdiel od kukurice v jednom zo susedných chotárov, kde žltne, lebo trpí stresom zo sucha a nadmerných horúčav. Tie decimujú úrodu na Záhorí, ale aj v iných regiónoch Slovenska. Je tu však nielen riziko poklesu výnosov repy, kukurice či zemiakov, ale aj založenia novej úrody. Prišiel čas prípravy pôdy na sejbu ozimnej repky. Osivové lôžko, do ktorého má padnúť semeno, je úplne presušené. To neveští nič dobré.
Čítajte viac Takáč na poslednú chvíľu zachraňuje, čo sa dá. Farmárom ponúka milióny eur. Dočiahnu na ne?
Máme sa pripraviť na to, že budeme čeliť čoraz väčším výkyvom úrod?
Určite áno. Zvykáme si na neobvyklé prejavy počasia, ich početnosť pribúda v priebehu roka, ale aj posledných dvoch dekád. Rok 2023 bol druhým najteplejším od roku 1981 a tento ho zrejme prekoná. Nevedno, čím ešte prekvapí. Horúci vlaňajšok sa napríklad „blysol“ jeseňou s nadpriemernými zrážkami, čo skomplikovalo založenie porastov ozimnej pšenice a jej pestovateľské plochy poklesli takmer o 60-tisíc hektárov. Abnormálne javy počasia už nie sú zriedkavé, dejú sa s vysokou frekvenciou. Klimatická zmena je na Slovensku skutočnosťou.
Napriek tomu sú aj na Slovensku zóny, ktoré excesmi počasia toľko netrpia. Čím to je?
To je otázka skôr pre meteorológov. Registrujeme však, že pásmo územia s relatívne ustálenejším počasím, lepším rozložením zrážok, sa posúva z juhu Slovenska na sever. Teraz z toho profituje povedzme aj náš Vysokoškolský poľnohospodársky podnik. Akoby prestávalo platiť, že najúrodnejšími oblasťami Slovenska sú jeho južné okresy. Stávajú sa aridnými, viac ako inde trpia suchom. Keď si porovnávame úrody s kolegami z fariem južného Slovenska, vidíme že máme niekedy 2– až 2,5-násobne vyššie úrody pšenice či jačmeňa, lebo nečelíme až takým extrémnym prejavom sucha ako oni. Defekty v počasí neobchádzajú ani nás, ale sú miernejšie ako na juhu Podunajskej či Záhorskej nížiny.
Z Nitry do Komárna nie je ani 70 kilometrov.
Áno je to relatívne neďaleko, ale začínajú sa objavovať markantné rozdiely.
Platí ešte klasická rajonizácia poľnohospodárskeho Slovenska na kukuričnú, repársku či zemiakarskú oblasť?
Pozrime sa, čo sa kde pestuje a všimneme si veľké zmeny v rozmiestnení plodín. Spomínaná rajonizácia sa viazala jednak k obdobiu s relatívne ustáleným počasím šesťdesiatych či sedemdesiatych rokov minulého storočia a súčasne k dobe, pre ktorú bolo typické centrálne plánovanie hospodárstva, keď sa pre dané oblasti direktívne rozpísalo, čo sa tam bude pestovať. Dnes máme teplejšie na celom Slovensku a trhovú ekonomiku, ktorá nezväzuje ruky, kto čo má či nemá pestovať.
Čo sa evidentne zmenilo a čo už vlastne ani neprekvapuje?
Ešte v osemdesiatych rokoch sme si nevedeli predstaviť, že sa bude pestovať kukurica na Orave, Liptove či Spiši, ale dnes to už nie je prekvapenie. Posunula sa aj severná hranica pestovania viniča do úplne netypických oblastí. V Poľsku napríklad v okolí Krakova vysadili vinohrady, čo sa predtým považovalo za nemysliteľné.
Čítajte viac Cestovanie bez poistky sa môže zmeniť na katastrofu. Len samotný prevoz zraneného z cudziny stojí sumu, na ktorú bežný človek pracuje celé roky
Nie je načase hľadať nové plodinové optimum, ako aj nové osevné postupy? Najmä ľudia narodení uprostred minulého storočia si všímajú, že krajina zmenila svoj, nazvime to plodinový, šat. Ten však generácia dvadsiatnikov môže považovať za normálny, lebo iný nezažila.
To je dobrý postreh. Otázka je, ako na túto zmenu vyvolanú otepľovaním reagovať. Čoraz častejšie sa hovorí o medziplodinových systémoch, o tom, aby sme pôdu mali zakrytú vegetáciou po zbere hlavnej úrody. V tejto súvislosti sa, pravda, objavujú otázky, do akej miery je to naozaj efektívne. Niektorí hovoria že medziplodiny v čase sucha sú rizikom, že aj ony potrebujú vlahu pre rast. Na druhej strane sú názory, že tam, kde ich vysejú a vzídu, je oveľa nižší výpar vlahy, že voda sa v noci zráža aj na listoch, že medziplodiny pôdu ozdravia, dodajú jej chýbajúcu organickú hmotu. Je to parketa pre univerzitný výskum, ako veci robiť s rozumom a citom prihliadajúc na osobitosti toho či onoho chotára. Lebo Slovensko stále zostáva pôdnoklimaticky mimoriadne pestrou krajinou.