Po rokovaniach s poľnohospodárskou a potravinárskou samosprávou a Európskou komisiou ministerstvo ohlásilo možnosť urýchleného čerpania prostriedkov. Do konca tohto roka treba vyčerpať najmenej 250 miliónov eur. Tie by mohli akcelerovať založenie jednak nových sadov, ale najmä prispieť k vybudovaniu skladov ovocia a zeleniny, vybaviť ich triediarňami, baliarňami, čo by umožnilo predávať domáce vitamíny dlhšie a vo vyššej kvalite. Peniaze sú určené aj na modernizáciu živočíšnej výroby, predovšetkým dojární, ale pôjde aj o technológie zvyšujúce dobré životné podmienky zvierat.
Čítajte viac Analytici vystavili účet Hegerovi a Krajniakovi. Na dôchodky dávame tento rok rekordnú sumu
Na minuloročnom vyše dvojmiliardovom zápornom salde v obchode s agrokomoditami majú výrazný podiel dovozy ovocia, zeleniny, hrozna či vína, ale aj mäsa, mliečnych a mäsových výrobkov. Je to aj preto preto, lebo špeciálna rastlinná, ale aj živočíšna výroba technologicky za konkurenciou výrazne zaostáva.
Takáč okrem iného vidí príčinu z roka na rok klesajúcej výkonnosti aj v tom, ako amatérsky si počínali predchádzajúce vlády pri využívaní zdrojov na tzv. projektové podpory v rámci Programu rozvoja vidieka. Po tom, čo sa mu podarilo v minúte dvanástej vyplatiť priame platby, sa pokúša zachániť stámilióny eur určených na modernizačné programy.
Ministrov pokus o zázrak
V hre sú predovšetkým peniaze v dvoch výzvach, ktoré poľnohospodári poznajú pod označením 52 a 65. Rezort napríklad do 65-ky ide naliať dodatočných 78 miliónov eur a do 52-ky dalších 49 miliónov eur. Okrem toho na september tohto roka pripravuje tzv. Technickú výzvu, ktorá má byť ďalším modernizačným kanálom pre ovocinárov, zeleninárov a chovateľov. Posledná z výziev je reakciou na požiadavku Bruselu, aby nešlo o diskrimináciu žiadneho zo žiadateľov, teda aby sa k zdrojom dostali aj tí, čo ich nevyužili predtým. Malo by tam smerovať 50 miliónov eur. K urýchlenému čerpaniu by malo prispieť aj zálohové vyplácanie prostriedkov.
Čítajte viac Svet čelí najväčším prepadom od čias Covidu-19. Zasiahli Ameriku, Áziu aj Európu. Spomína sa už aj kríza
Takáč neskrýval, že to, na čo sa rezort a Pôdohospodárska platobná agentúra podujímajú, je pokusom o zázrak. Nešetril kritikou na predchodcov z čias Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády, ktorí premárnili čas predovšetkým v rokoch 2021, 2022 a 2023, keď kleslo čerpanie prostriedkov na minimálnu hranicu . Pohybovalo sa na úrovni od 39 po 64 miliónov eur. Napríklad za rok 2022 vyplatili až trestuhodne málo žiadostí. Zo 14-tisíc poľnohospodárov na Slovensku dostalo podporu len 64 prvovýrobcov, v segmente potravinárstva dokonca len neuveriteľných 11.
Toto dramatické zníženie ide na vrub pozastavanej akreditácie platobnej agentúry v rokoch 2021 a 2022, o ktorú požiadal vtedajší minister pôdohospodárstva Ján Mičovský v rámci boja proti korupcii. Kauzy z tohto obdobia nie sú doteraz uzavreté. Minister Takáč povedal, označil Mičovského rozhodnutie za nedomyslené a "neschopné ", pretože Európska komisia nekázala pozastaviť akreditáciu.
Každopádne realitou sú nevyužité prostriedky a teraz horúčkovité hľadanie spôsobov ako využiť voľné zdroje limitované čerpaním do konca roku 2025. „Mali by sme sa zaoberať novým programovacím obdobím, ale zamestnávajú nás staré resty,“ povedal Takáč
Trojplodinoví farmári v ofsjade
Ako vidia situáciu v poľnohospodársko-potravinárskej samospráve a jej zväzoch? Podpredsedovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory -Miroslav Števček a Jozef Šumichrast, ktorý je zároveň aj predsedom Zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu spolu s prezidentom Únie ovocinárov Mariánom Vargom sa zhodli na tom, že sa našiel spôsob, ako dostať do exponovaných odvetví peniaze, ktoré by skutočne mohli priniesť žiaduci obrat v kvalite aj množstve produkcie.
Čítajte viac Dotácie na energie sa skončia a ceny mali poriadne vyskočiť. Koľko budete platiť za plyn na budúci rok?
Ovocinár Varga uviedol, že milióny investované do ovocinárstva ešte tohto roku by mu citeľne pomohli.Ponúkajú sa možnosti jednak do založenia jednoduchých, ale aj kompletne najmodernejšou technológiou vybavených ovocinárskych plantáží so samozrejmým skladovým zázemím. „Ak dobre využijeme tieto peniaze, potom by malo slovenské ovocie podporu, akú dostáva konkurenčná zahraničná produkcia, čo by sa malo pozitívne prejaviť aj na cene ovocia,“ povedal Varga.
Pokiaľ ide o zeleninárov, Jozef Šumichrast konštatoval, že pestovatelia súčasne s podpornými verejnými prostriedkami dávajú do rozvoja aj vlastné peniaze. Je to dôkaz toho, že pestovanie zeleniny dáva zmysel a má perspektívu. Ide o to, aby Slovensko ako v prípade ovocia aj zeleniny využilo svoj prirodzene vysoký produkčný potenciál.
Miroslav Števček upozornil, že je nesmierne dôležité, aby ruku k dielu priložili aj kompetentné úrady – napríklad obecné samosprávy v katastroch, ktorých sa budú realizovať rozvojové chovateľské aktivity. Veľa bude záležať aj od výkonu administratívy a to nielen Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ale aj ostatných úradov, ktoré vstupujú do schvaľovacieho procesu. „Nemalo by sa stať, že zamestnanec nejakého úradu si bude dávať načas a ohrozí tým realizáciu projektov za státisíce eur,“ dodal minister Takáč.
Budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva je väčšia plodinová pestrosť. "Potrebujeme nie trojplodinových poľnohospodárov, ale takých, čo pestujú okrem obilnín a olejnín aj ovocie a zeleninu, chovajú dobytok, ošípané, zamestnávajú viac ľudí a dávajú krajine, to čo potrebuje – vlastné čerstvé a chutné potraviny. Je to cesta ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, povedal minister Takáč.