Jeden z najviac poškodených farmárov Robert Kovács z Hronoviec v okrese Levice s neskrývaným sarkazmom v hlase povedal, že na slovenských poliach sa premnožili nie poľné, ale hybridné hraboše. Možno zveličil, keď povedal, že dorastajú do 20 centimetrov, ale realitou sú obilné lány vyžraté takmer do posledného klasu.
Len Kovácsovej rodinnej farme, ktorá hospodári na 1 600 hektároch pôdy na úrodnej nive Hrona, hraboše zožrali zrno v hodnote 70-tisíc eur. Jedno z jačmenísk „skosili“ a skonzumovali do posledného stebla aj zrnka jačmeňa, nemalo tam zmysel posielať ani kombajn. Na inom klesla hektárová úroda na jednu tonu, na ďalšom dala pšenica len tri pol tony zrna, hoci na druhej strane Hrona sypala priemerne po hektári sedem ton.
Čítajte viac Za kalamitu s hrabošmi nemôžu biopásy. Je to hľadanie jednoduchých vysvetlení veľmi zložitého problému, tvrdia ochranári
Farmár neskrýval roztrpčenie ani hnev nad tým, kam až došla zelená politika, ktorá mala viesť k ozeleneniu poľnohospodárstva. Teda k tomu, aby rozdelením polí na tzv. biopásy a úhory vznikli v chotároch oázy s rastlinami, ktoré poskytnú viac potravy včelám a hmyzu, hniezdiská pre vtáctvo, skrátka prirodzený priestor na život všetkého, čo k poliam patrí.
Myslené dobre, ale realizované, ako ukazujú skúsenosti už z druhého „nového zeleného leta“, s katastrofálnymi dôsledkami pre poľnohospodárov.
Kovács nie je jediný, komu sa v chotári premnožili hraboše. Za ich rodisko označil biopásy a úhory, ktoré sa súčasne stali semeniskom burín, ako aj nebezpečných inváznych rastlín. Vietor ich poľahky šíri na kilometre ďaleko do okolitých polí a záhrad. Premnoženiu hrabošov čelia nielen v okrese Levice, ale aj Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Myši, ako sa ľudovo hovorí hrabošom, už prebehli do porastov slnečníc, cukrovej repy, kukurice a zemiakov. V Želiezovciach zožrali farmárovi Ľudovítovi Kissovi úrodu zemiakov zo siedmich hektárov. Z hrabošov sa stali symboly tvorov, ktorým čím viac potravy sa núka, tým viac toho zožerú.
Biopásy a úhory. O čo ide?
Nie náhodou preto zorganizovala poľnohospodárska samospráva tlačovku v teréne, aby ukázala, k akému pustošeniu úrody a prírody dochádza. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je presvedčená, že k významnému premnoženiu hlodavcov prispeli biopásy a ladom ležiaca pôda (úhory). Komora nástojí, že je najvyšší čas zmeniť pravidlá, ktoré odvetviu pred dvoma-troma rokmi nadiktovali, a nedohodli s ním v rozumnej diskusii.
O čo vlastne pri biopásoch a úhoroch šlo a ide? V zásade o dve veci, ktoré by mali byť v jednote: na jednej strane o lepšie podmienky pre život všetkého, čo bolo kedysi prirodzenou súčasťou slovenských polí, a na druhej, samozrejme, o to, aby hospodárenie na pôde zabezpečovalo farmárom živobytie, skrátka, aby ich podnikanie malo zmysel. Robert Kovács to povedal za všetkých roľníkov, čo prežili podobný útok myší celkom jednoznačne. „Ak máme ďalej hospodáriť za takých podmienok ako vlani a tohto roku, nemá nijaký zmysel zakladať novú úrodu.“
Biopásy a úhory boli založené v jeseni roku 2022 alebo na jar 2023 v rámci tzv. ekoschém a kondicionalít. Mali priniesť zmenu do veľkoblokového hospodárenia, ktoré je pre Slovensko typické posledné polstoročie. Najmenej 12 metrov široké pásy rozdelili veľké lány na 50-hektárové bloky alebo v chránených územiach na 20-hektárové parcely. Dovedna ide približne o 80-tisíc hektárov pôdy, na ktorú poľnohospodár nesmie počas rozvoja vegetácie vstúpiť. Pre hraboša vzniklo ideálne prostredie na život. V novom biotope totiž hlodavca nevyrušuje ani poľnohospodár, ani žiaden dravec. V mene ochrany ostatného živého nevznikla rovnováha, ale paródia na ňu.
A to je dôvod, pre ktorý SPPK navrhuje rezortu modifikovať Strategický plán v oblasti ekoschém a zmeniť postuláty týkajúce sa biopásov. Podľa samosprávy by bolo najlepšie zrušiť povinnosť zakladať biopásy alebo ich nahradiť inými opatreniami, ktoré vychádzajú z reálnej poľnohospodárskej praxe. A ak už biopásy ponechať, potom, ako povedal predseda SPPK Andrej Gajdoš „je na mieste rozumný manažment biopásov, do ktorých budeme môcť vstupovať, keď máme podozrenie, že sa tam rozmnožili hraboše a burina“.
Úhoruj, dostaneš podporu
Poľnohospodárom leží v žalúdku predovšetkým opatrenie, ktoré hovorí o tom, že v čase od 1. júna do 31. októbra musí zostať pôda pokrytá vegetáciou na 80 percentách výmery podniku. Gajdoš to povedal jadrne, „alebo sa staráme o pôdu, ako sa patrí, s plnou zodpovednosťou za ňu, alebo plníme niečie zelené sny“.
Predseda regionálnej komory v Nitre a Predseda PD Devio Nové Sady Igor Jakubička si nedal servítku pred ústa a označil pravidlá spojené s úhorovaním a biopásmi, ktoré musia poľnohospodári dva roky plniť, za „debilný systém.“ To vari najlepšie vystihuje nálady, ktoré vládnu medzi poľnohospodármi. No je tu jedno ale, ktoré hovorí, že problém je trochu zamotanejší, ako na prvý pohľad vyzerá. Totiž ak v roku 2023 bolo podaných 8 752 žiadostí o ekoschémy, tak v roku 2024 ich bolo o 79 viac, teda 8 831. Prečo ich farmári podávali, keď nešetria ostrou kritikou?
Čítajte viac Rektor veterinárstva: Znak novej doby? Pozrite sa na prišelcov v satelitoch a ich prechádzky so psami
Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Ak by si nepodali žiadosť o ekoschému a nedodržiavali hoci aj so zaťatými zubami stanovené pravidlá, potom by dostali len základnú podporu na hektár vo výške 105 eur, ak však založia biopásy, potom im k tejto sume pridajú takmer 64 eur zelenej platby. Kto „biopásuje“ a úhoruje, má o 40 percent dotácií viac. A keďže ceny obilnín, olejnín, ale aj ostatných agrokomodít sú na úrovni spred roka 2020 a náklady nepomerne vyššie, bez dotácií ekonomika fariem krváca. Otázkou je či toto zelené odškodnenie stojí za priame škody, ktoré prinášajú biopásy a úhory.
Zbohom, zdravý rozum
Robert Kovács založil farmu v Hronovciach na pôde, ktorú zdedil po predkoch, pred tridsiatimi rokmi. Nerástol skokovo, ale postupne. Nepatrí medzi privatizérov ani medzi tých, ktorých v médiách označujú za agrobarónov, čo šikovne investovali peniaze do skrachovaných družstiev a vytvorili veľkopodniky ťažiace z koncentrácie pôdy a tým aj z dotácií. Kovács hovorí, že pravidlá okolo biopásov boli šité horúcou ihlou a ľuďmi, ktorí nerozumejú pôde a netušia, čo od zeleného stola vlastne vytvorili.
„Súčasný systém pred dvoma rokmi utvárali na ministerstve právnici, ekonómovia a zelení aktivisti – a tak to aj dopadlo. Ide o to, aby sa veci zmenili a nebránili normálnemu gazdovaniu. V každom chotári je aj burina, v dôsledku globalizácie svetového hospodárstva a dopravy boli k nám zavlečené nebezpečné invázne buriny. Už sa stávajú normálnymi, a my teraz máme zakaždým hovoriť, že ide o udalosť vis major, vyvolanú vyššou mocou? Akou vyššou mocou, keď nevieme včas zasiahnuť a keď po každom nahlásení udalosti vis major vieme, že prídu nové a nové kontroly a s nimi odďaľovanie výplaty dotácií. Komu má systém slúžiť? Tým, čo poctivo hospodária na pôde, alebo zeleným ,snílkom‘? Len tak mimochodom, bojujú proti agrochémii a čo myslíte, čím ničíme doširoka-doďaleka rozosiatu burinu a plesne? Zvýšenými dávkami herbicídov a fungicídov. No zbohom, zdravý rozum,“ zhrnul svoje výhrady Robert Kovács.
Ako si počínať v snahe zlepšiť narušenú rovnováhu v prírode? Kovács spomenul pár starých preverených praktík. Keď roľník zasial lucernu alebo ďatelino-trávu, vedel, že musí do porastu zasiahnuť čistiacou kosbou.
„My sa pozeráme, ako nám v biopáse ušľachtilý porast zadusí burina, fotografujeme ho, posielame snímky na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Okrem toho nás kontrolujú družicami. Alebo teraz môžeme strniská iba plytko skypriť, namiesto toho, aby sme ich hlbšie podmietli, potom zorali a tak zničili nory hlodavcov. To, k čomu nás nútia, je do smiechu aj do plaču zároveň. Kocúrkovo ako vyšité. Naši otcovia a starí otcovia sa musia v hroboch obracať, keď vidia, čo tu stvárame. Nerobí to nikto v Európe, iba Slovensko je opäť raz predmetom tentoraz veľkého zeleného experimentu,“ povedal Kovács.
Jeseň bude horúca
Rezort pôdohospodárstva a jeho špecializovaná organizácia Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky začali podrobne monitorovať škody, ktoré spôsobili hraboše zatiaľ na obilninách. Je celkom isté, že škody porastú a zrejme zlomia rekordy z predchádzajúcich rokov, keď vlani straty spôsobené hrabošmi dosiahli takmer 20 miliónov eur.
Cieľom monitoringu je získať nielen prehľad o škodách, ale aj o príčinách, ktoré k ním viedli. Najmä by však mali vyústiť do skutočne racionálnej korekcie Strategického plánu týkajúceho sa biopásov a úhorov. Korekcie treba odsúhlasiť v Bruseli. Predseda SPPK Andrej Gajdoš pripomenul, že s doterajšími korektúrami Spoločnej poľnohospodárskej politiky sú nespokojní farmári v celej Európe a v jeseni možno očakávať ďalšie protesty. Zmeny, ktoré urobila stará Európska komisia pod vedením znovuzvolenej Ursuly von der Leyenovej, nestačia ani západoeurópskym, ani slovenským poľnohospodárom.