Očakávaný zápas o priazeň voličov z radov poľnohospodárov medzi najväčšími politickými súpermi Smerom a Hlasom – SD na jednej strane , a opozičnými PS, KDH a SaS však prekazilo počasie. Prístupová cesta aj parcela s pokusnými políčkami sa po nočnom daždi premenili v utorok dopoludnia na jedno veľké šmykľavé klzisko. A keď sa krátko po otvorení nanovo rozpršalo, slová nádejných europoslancov vysvetľujúce ich postoj k politicky najcitlivejšej a najhorľavejšej Zelenej dohode odniesol vietor kamsi ďaleko do polí. Polovica z piatich tisícok návštevníkov prišla po prejavoch, druhá sa poukrývala v stánkoch…
Počasiu nerozkážeš, opäť jeden raz ukázalo, že je to ono, ktoré do poslednej chvíle režíruje zápas roľníkov o chlieb, ba aj politikov o voličov.
Čítajte viac Penta ukázala, ako má vyzerať nový veľký projekt pri Dunaji. Stavať ho bude viac ako desaťročie, bude stáť stámilióny eur
Celoslovenské dni poľa však predsa len dali odpoveď ako sa vyrovnať s Green Dealom, proti smerovaniu ktorého v ten istý deň protestovali francúzski, belgickí, holandskí a poľskí poľnohospodári v Bruseli pod oknami Európskej komisie. Tou odpoveďou je racionalita v agrárnej politike. Najlepšie ju vyjadruje presné poľnohospodárstvo, ktorého aktuálnu podobu na CDP predstavila Slovenská poľnohospodárska univerzita.
Klimatické a politické hlavolamy
To, čo chlebové odvetvie potrebuje ako soľ, je nájsť odpoveď na hlavolamy, ktoré prináša z jednej strany klimatická zmena a z druhej súboj o uplatnenie poľnohospodárskej produkcie na globálnych trhoch, do ktorých sa mieša politika. Poľnohospodári sa dožadujú stability, počasie je už také neisté, rozmarné, že im brnká na nervy rovnako ako odporúčania politikov akoby čo mali robiť.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
„Sú veci, s ktorými sa v rámci Zelenej dohody vieme stotožniť, ale odmietame, aby za zhoršovanie životných podmienok na planéte boli zodpovedné kravy,“ vyjadril náladu medzi poľnohospodármi čerstvo zvolený predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. Dodal, že neskosené či nespasené a neskŕmené trávne porasty vyprodukujú viac CO2 a metánu ako dobytok.
Tými to slovami odvolajúc sa na najnovšie výskumy amerických spoločností Alltech a Archbold šéf agrokomory Andrej Gajdoš upriamoval pozornosť na to, že Slovensko si musí uchovať stavy hovädzieho dobytka, ktoré povážlivo klesli. Veď chováme už len čosi okolo 110 tisíc dojných kráv. Pred vyše troma desaťročiami ich bolo vyše pol milióna… Stávame krajinou bez zvierat.
Je vôbec možný návrat k racionalite v dobe, keď spoločenskú diskusiu ovplyvňuje na sociálnych plejáda neraz až fantasmagorických názorov? Minister pôdohospodárstva Richard Takáč vraví, že po siedmich mesiacoch manažovania agrorezortu mu stále zo šuflíkov vypadávajú všakovakí „kostlivci“, ale veci sa postupne dostávajú do normálnych koľají. Chce to podľa neho čas, nielen pokiaľ ide o stabilizáciu chodu dôležitých inštitúcií, pričom na rovinu povedal, že niektoré zmeny si vyžiadajú nie týždne, či mesiace, ale roky.
Ako sa vysporiadať s tým, čo nás čaká? Vláda podľa ministra dala do poľnohospodárstva za situácie krajne napnutých verejných financií maximum toho čo mohla dať. Ide o to, aby sa zdroje využili účelne, efektívne a ohľaduplne z hľadiska toho najcennejšieho, čo máme, teda pôdy. Tie možnosti ukázalo na dňoch poľa presné poľnohospodárstvo.
V gumákoch pri pásovom kombajne
Na Slovensku uplatňuje presné poľnohospodárstvo okolo 20 percent podnikov. Jeden z hlavných režisérov podujatia CDP Martin Sedláček ho výstižne opísal na blížiacej sa žatve. Moderné kombajny dokážu obilie nielen rýchlo pozberať, ale ich počítače poskytujú zaujímavé údaje o úrode. Agronóm dostáva presný obraz o tom, ako je tá ktorá časť honu výnosná s presnosťou na štvorcový meter. To mu umožňuje založiť novú úrodu pšenice a vôbec všetkých plodín efektívnejšie z hľadiska množstva osív, hnojív či prípravkov na ochranu rastlín.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Moderný poľnohospodár musí byť vzdelaný. Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová vraví, že práve preto sú na Celoslovenských dňoch poľa spolu s trinástimi strednými odbornými školami, aby predstavili poľnohospodárstvo, ako odvetvie, kde nájdu uplatnenie chytré hlavy.
Do Dvorov nad Žitavou zvyknú chodiť v posledných rokoch exkurzie zo škôl, ale v utorok a stredu sem z vlastnej vôle prišlo veľa rodičov s deťmi či starých rodičov s vnukmi. Ľuboš Agg z neďalekého Branova sem priviedol synov Adama aj Matúša. Chlapci v gumákoch obdivovali predovšetkým pásový kombajn. Prečo kombajny potrebujú pásy? pýtali sa. Nuž, preto, lebo čoraz častejšie sú letné búrky a keď potom slnko vysuší klasy obilia, kolesové kombajny musia ešte deň, dva aj tri čakať, aby vyšli do polí, zato pásové kombajny tento handikep nemajú. Čas sú peniaze a úroda pod strechou.
Prelomový rok 2024
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš vystihol rolu najväčšej poľnohospodárskej výstavy pod holým nebom: Poľnohospodári sem prichádzajú s množstvom otázok, na ktoré dostávajú akoby mimovoľne odpovede cez exponáty a výstavné políčka. Nový šéf samosprávy však vidí budúcnosť podujatia aj v činorodejšej komore.
Inšpiráciou je susedné Maďarsko, kde na obdobnom podujatí vysvetľuje profesionálny aparát komory ako riešiť presné poľnohospodárstvo na mieru daného podniku, ako správne uzavrieť nájomné zmluvy na pôdu, poradí pri kontraktácií toho či onoho produktu. Gajdoš si myslí, že si to vyžiada aj väčšiu súhru s rezortom pôdohospodárstva pri vysvetľovaní otázok spätých s priamymi platbami a vôbec poskytovaním dotácií.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Rok 2024 je v mnohom prelomový. Počasím, komu by zišlo na um, že Slovensko začne žatvu v polovici júna, ale aj masívnymi európskymi štrajkami. Voľby do Europarlamentu zrejme prinesú korekcie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Jedno sa však nezmení: starosť o polia a zvieratá v maštaliach zostane naďalej na pleciach poľnohospodárov. Jasne dali najavo, aby ich agrárna politika nevodila za rúčku ako malé dieťa, ale určila len základné rámce. Dobrý roľník vždy vedel, že pôda musí byť zdravá, ak má prežiť on aj spoločnosť, pre ktorú potraviny dorába.