Spravodlivejšie europeniaze
Spokojnosť občana s verejnou politikou začína v mieste trvalého bydliska, hovorí predseda ZMOS Jozef Božik. Tento štyridsiatnik je predstaviteľom vzdelanej, ambicióznej a praxou preverenej generácie politikov slovenskej samosprávy. Podporuje revíziu čerpania eurofondov, zjednodušenie ich administrovania a kontroly, jasné pravidlá hry medzi samosprávou a štátom.
Kde sa nachádza Slovensko po 20 rokoch od vstupu do EÚ a ako sme využili ponúknuté príležitosti?
Slovenská republika sa posunula dopredu. Skonštatuje to každý, kto tu žil pred 20 rokmi a porovná minulosť s prítomnosťou. No keď porovnáme Slovensko s Českom či Poľskom, zaostávame vo využívaní európskych fondov. Aj preto, lebo veľa vecí je prebyrokratizovaných, neraz sme pápežskejší ako pápež. Niečo z príležitostí sme využili, ale dopytový systém projektov spôsobil, že pokiaľ samospráva nemala správnu agentúru, neuspela. Súčasne sme krajinou protikladov. Kým v Trenčíne ideme rekonštruovať starý železničný most za 15 miliónov eur, ktorý bude atraktivitou mesta, máme tu veľa obcí, ktoré nielenže nemajú kanalizáciu, ale ani vodovod. To sú viditeľné protiklady, ktoré sme počas uplynulých 20 rokov neodstránili.
Koľko európskych peňazí malo Slovensko k dispozícii?
Šlo a stále ide o desiatky miliárd eur. Zoberme si len aktuálny operačný program Slovensko, je v ňom takmer 13 miliárd eur, ďalších vyše 6 miliárd eur je v Pláne obnovy a odolnosti. Aj Programovacie obdobie EÚ 2013 až 2020 bolo štedré, ponúkalo 15 miliárd eur. Veľa z týchto peňazí sme využili na prospech veci – napríklad na vybudovanie kompostární, cyklochodníkov, na rekonštrukcie ciest II. aj. I. triedy, či budovanie rýchlostných komunikácií, modernizáciu zariadení sociálnych služieb, zvýšenie energetickej efektívnosti materských a základných škôl, vodozádržné projekty ako aj na zavedenie smart technológií. Len v zopár prípadoch polícia s prokuratúrou riešila neefektívne použitie europeňazí. Slovensko sa posunulo významne dopredu, istotne výraznejšie, ako keby sme peniaze z Bruselu nemali. No keď hovoríme o efektívnosti využitia európskych peňazí, zaostávame za Českom a Poľskom.
Foto: Archív Mestského úradu Partizánske
Prečo? V čom je pes zakopaný?
Príčin je viacero. Na úrovni samospráv to bola a je schopnosť chopiť sa ponúkaných príležitostí. Okrem iného aj preto, lebo ľudia nerozumeli komplikovaným schémam. Ich nastavenia boli zložité, proces hodnotenia dlhý, sprevádzali ho kontroly ex ante, počas, ex post. Nečudo, že niektoré samosprávy najmä v obciach sa báli ísť do čerpania európskych peňazí. V medzinárodnom porovnaní chýbali a chýbajú zdroje na dofinancovanie. Česká samospráva je v porovnaní so slovenskou o 80 percent lepšie dofinancovaná z podielových daní. Poľsko je pred nami z tohto hľadiska lepšie o 50 až 60 percent. Komplikovaná štruktúra využívania európskych peňazí vyúsťovala do toho, že na konci programovacieho obdobia sa vracali peniaze, lebo sme ich nevedeli využiť. Efektívnosť pravda ovplyvňovali aj iné veci.
Napríklad?
Pri pohľade do regiónov vidíme veľké rozdiely. K ich odstráneniu mali poslúžiť dva inštitúty. Vznikli územia mestského rozvoja – tzv. UMR, kde sa sústredilo akoby 18 elitných miest a potom sú všetci ostatní, ktorí sa nachádzajú v integrovaných územných stratégiách tzv. IUS. Objem peňazí bol v prípade UMR-ov o 200 až 300 percent vyšší ako v prípade integrovaných územných stratégií. Tvárili sme sa, že tu máme územia mestského rozvoja, no merané skutočne európskymi štandardmi, tu máme len dve mestá, ktoré ich spĺňajú – Bratislava a Košice. Mali sme sa teda už dávno všetci dohodnúť, že europeniaze sa využijú spravodlivejšie a to z pohľadu mestského rozvoja ako aj obcí a miest v integrovaných územných stratégiách.
Predsedom ZMOS ste necelý rok (od 24. mája 2023) a zažili tri vlády. Máte nádej, že s touto vládou to bude trochu lepšie?
S každou vládou sa ZMOS usiloval komunikovať čo najefektívnejšie. Nebolo to jednoduché, po pandémii prišla hospodárska kríza umocnená vojnou na Ukrajine. Kvôli kompenzáciám sme vlani demonštrovali pred parlamentom. Premiér Eduard Heger rokoval s Úniou miest, SK-8 a ZMOS. V takomto poradí sme sedeli aj za rokovacím stolom. Dalo nám prácu, aby pochopil, že ZMOS, je najsilnejšou a najreprezentatívnejšou samosprávnou organizáciou. V Únii miest v tom čase síce bolo 61 miest, no 41 z nich bolo súčasne členmi ZMOS, reálne teda Únia miest hovorila za 20 miest, kým v ZMOS bolo a je viac ako 2770 obcí a miest. (Keď Únia miest zmenila stanovy a zakázala dvojité členstvo, reprezentuje dnes len 24 miest. Pre porovnanie ZMOS má 111 miest a 27 mestských Bratislavy a Košíc a k tomu 2650 obcí). Ešte ťažšie boli rokovania s premiérom dočasnej vlády Ľudovítom Ódorom. Až na intervenciu prezidentky Zuzany Čaputovej a pod tlakom verejnej schôdze NR SR súhlasil, že uvoľní aspoň polovicu zo 108 miliónovej kompenzácie. Po nástupe novej vlády vedenej Robertom Ficom sme dostali nie zvyšných 54, ale 60 miliónov eur. Také sú holé fakty. ZMOS je nestranícka organizácia. Z porovnania troch posledných vlád nám vychádza, že súčasná koná proaktívne, to si vážim. Môj záujem nie je stranícko-politický, ale verejno-politicko-občiansky. Som nestraník. Usilujem sa racionálne komunikovať s každým predsedom vlády. Nič viac a nič menej.
Čo treba zmeniť, aby sa využili všetky zdroje, ktoré ponúka súčasné programovacie obdobie?
Je pripravená novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala urýchliť celý proces. MIRRI pracuje na odstránení komplikácií, ktoré bránili využiť 500 miliónov eur z Interregu. Susedné štáty odmietali s nami spolupracovať, lebo obstarávanie a vôbec celý projektový manažment na Slovensku boli zdĺhavé a komplikované. Potrebujeme zjednodušiť všetko administrovanie a najmä kontrolu.
V čom najmä?
Zjednodušme veci tak, aby bol jeden orgán zodpovedný za kontrolu. Nie že niečo kontroluje agentúra, niečo rezort, potom príde ešte kontrola Úradu pre verejné obstarávanie. Mal by tu byť jeden sprostredkovateľský kontrolný orgán, aby to bolo jasné, čisté. To hlavné je, aby sa skrátila doba od vyhodnotenia projektu cez podpis zmluvy, potom sa skráti samotná realizácia. Na susedov sme strácali jeden až dva roky, čo v čase cválajúcej inflácie projekty neúnosne zdražovalo.
Robí sa revízia programu Slovensko. Na čo by sa mala zamerať ?
V programe je toľko priorít až sa navzájom negujú. Treba pomenovať, čo je naozaj dôležité a veci zjednodušiť. Chceme posilniť financovanie projektov integrovaných územných stratégií. UMR už majú svoj balík, dokonca väčší ako je 8 percentná kvóta Európskej únie z celého rozpočtu operačného programu. UMR majú na obyvateľa od 450 do 600 eur, kým v integrovaných územných stratégiách, kde je 90 percent obcí a miest, to na občana vychádza od 170 do 200 eur. Nejdeme UMR, ktoré dostali 10 percent z celého balíka odobrať peniaze. Ide o to, aby sa znížili disproporcie medzi územiami mestského rozvoja a obcami a mestami, ktoré ležia v integrovaných územných stratégiách.
Na čo treba položiť dôraz pri rozvoji obcí a miest v integrovaných územných stratégiách?
Ak to majú byť naozaj integrované územné stratégie, musia dostať prednosť investície, ktoré preferujú záujem nie jedného, ale viacerých subjektov v danom území. Napríklad v Partizánskom prihliadajúc aj na potreby jeho širokého okolia sme povedali, že zrekonštruujeme časť autobusovej stanice a potom veľké záchytné parkovisko pri areáli bývalej obuvníckej fabriky ZDA. Pôvodné už vari 60-ročné parkovisko z panelov, sa zazelená. Do centra mesta je to pešo tri-štyri minúty. Bude to pohodlné, bezplatné a pomôže odťažiť dopravu. To parkovisko je už dnes takmer plné. Máme síce veľmi nízke parkovné, ale keď ľudia ušetria za prvú hodinu 40 a za každú ďalšiu 80 centov, robí to za deň parkovného úsporu 6–7 eur.
Čo mestá a obce získavajú realizáciou projektov financovaných z eurofondov?
Krédom doby je efektívnejšie využívanie energií. Vďaka eurofondom sú budovy sú zateplené, s novými oknami a strechami s fotovoltaikou, robia sa veľké vodozádržné projekty. Mestá aj obce sú krajšie, s obnovenými námestiami a oživenými parkami. Ľudia to oceňujú. Znakom doby sú cyklochodníky. V Partizánskom tohto roku využitím Plánu obnovy a odolnosti postavíme 3,3 kilometra vnútromestského cyklochodníka, ktorý nadviaže na už vybudovaný krajský cyklochodník. Plánujeme spojiť mesto po korune hrádze rieky Nitra s kúpeľmi v Chalmovej. Odtiaľ ide potom cyklochodník smerom do Bojníc, pokračuje do Prievidze a končí v Handlovej. Z druhej strany ideme spojiť Partizánske a Bošany. Keď sa toto v horizonte šiestich rokov podarí, potom milovník cykloturizmu, ale aj ľudia, ktorí chcú dochádzať do práce bicyklom a nie autom, budú môcť využívať 50 až 60 kilometrov cyklochodníka. Prejdete ho hore dole za jeden deň a máte splnenú celoročnú normu bicyklovania.
Koľko stojí vybudovanie jedného kilometra cyklochodníka?
Kilometer vychádza od pol milióna a viac, pokiaľ je súčasťou cyklochodníka aj cyklolávka.
Je cyklochodník jedným z prostriedkov ako udržať ľudí v území a zároveň sem dostať iných obyvateľov Slovenska, ktorí bicyklujúc sa upraveným krajom v ňom aj čosi minú?
Áno. Aj okresné mestá ako Partizánske ponúkajú množstvo atraktivít, o ktorých Slováci často ani nevedia. Je tu jedinečná funkcionalistická architektúra spojená s podnikaním Tomáša Baťu, zaujme jeho socha aj pekné múzeum, ktoré zachytáva históriu regiónu. Kto vie, že u nás stojí najstarší Vodný hrad na území horného Uhorska, ktorý má vyše 760 rokov? Máme aj jedinú hvezdáreň v Trenčianskom kraji a v Brodzanoch kaštieľ A. S Puškina. Vo Veľkých Uherciach je priehrada, neďaleko mesta bagrovisko, kde radi chytajú ryby rybári. Ak má rád človek pokojnejší a bezpečnejší život, menšie mestá ho ponúkajú. A môžu vytvárať nové pracovné miesta aj v rámci domácej opatrovateľskej služby, kde EÚ prepláca časť nákladov. To je v tomto ťažkom čase tiež dôležitá pomoc.
Regióny fungujú lepšie, keď mestské a obecné samosprávy počúvajú občanov a spolupracujú s podnikateľmi.
Naozaj to platí. ZMOS je dnes aktívnejší a tým, že je členom tripartity, máme bilaterálne vzťahy s Regionálnou úniou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov aj Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy. Partizánske má napríklad dobrého partnera v dánskej firme Velux, Brezno s Podbrezovskými oceliarňami, Žiar nad Hronom so Slovalcom.
Novým javom na Slovensku je presun ľudí z veľkých miest do menších a na vidiek. Čo je za tým a ako to zvládnuť?
Podľa štatistiky zo 141 miest v 120 mestách, niekde niekde viac inde menej výrazne, kontinuálne klesá počet obyvateľov. Ľudia z miest vyhľadávajú pokojný život na vidieku alebo v malých mestách. V dedinách je 4–5 ulíc, pozemky sú lacnejšie, postavia si tam domček, je tam menej hluku, áut, aj smetiari chodia menej. Toto sa dnes cení a ľudia túžia takto bývať. Takéto lokality sú aj v Partizánskom a jeho okolí. Máme tu developerov, ktorí idú v Partizánskom budovať 600 rodinných domov a bytov.
Využijete s tímom starostov a primátorov, ktorí vzišli z posledných komunálnych volieb európske a národné zdroje lepšie ako vaši predchodcovia?
Musíme sa o to pokúsiť. Starostovia a primátori , ktorí tu boli v predchádzajúcich volebných obdobiach, sa snažili urobiť maximum či už zo štátnych alebo európskych peňazí. Hovorí sa síce, že naporúdzi je veľa peňazí, ale nie je ich zasa nadmieru. Len Západoslovenská vodárenská spoločnosť ako jedna z deviatich na Slovensku by potrebovala na rekonštrukciu vodovodov a kanalizácií a dobudovanie ČOV 3,3 miliardy eur. Všetky slovenské vodárenské spoločnosti by potrebovali 27 miliárd eur. A to sme ešte nič podstatného nerobili s cestami, verejným osvetlením, verejnými budovami, fotovoltaikou, ekológiou, čiže tých peňazí nie je veľa. Musíme preto každé euro dva razy obrátiť v dlani. Rozobrali sme ako spriechodniť finančné toky. Ešte raz však zdôrazním, že pokiaľ samospráva nebude vedieť dofinancovať projekty, tak nebude ani čerpanie prostriedkov a nebude ani 20-precentý príjem DPH do štátneho rozpočtu. Som optimista a verím, že ako štatúri miest a obcí urobíme maximum preto, aby regióny nabrali vietor do plachiet. Spokojnosť občana s verejnou politikou začína v mieste trvalého bydliska. Kľúčovú rolu v tom hrá samospráva. Ak sa táto myšlienka pretaví do dennej verejnej politiky na Slovensku, verím, že bude lepšie .
