Pohraničie má najväčší potenciál rozvoja
Regionálna politika na Slovensku nemôže patriť jednému ministerstvu. Naša agenda je prierezová. Tvrdí to Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI). Kaliňáka pozná vari celé Slovensko, roky viedol Kanceláriu Združenia miest a obcí a vášnivo obhajoval záujmy regiónov. Teraz je v pozícii jedného z najvyšších štátnych úradníkov a má možnosť urobiť štátnu politiku priamočiarejšou, efektívnejšou, zbaviť ju byrokratizmu.
V akom stave sú regióny? Od novej vlády sa očakáva, že s vozom plným problémov pohne. Pohnete ním?
Regionálna politika v minulosti vyúsťovala do rezortizmu, každý sa hral na svojom piesku, ale nevnímal súvislosti. Výsledok máme pred sebou. V Programovom vyhlásení vlády sme veci koncipovali tak, aby priority MIRRI boli prioritami aj iných ministerstiev. Pokiaľ hovoríme o lokálnej hospodárskej politike, je aj vecou rezortu hospodárstva. Agenda bezpečných miest a obcí patrí nielen nám ale aj pod rezort vnútra. Ministerstvo práce sa venuje zamestnanosti, no aj my skloňujeme sociálnu ekonomiku. Preto sme v centre položili dôraz na partnerstvo, kooperáciu, ústretovosť, na zdieľanú a nie zdieranú ekonomiku. Toto je podstata našej politiky v regiónoch.
Slovensko je krajina plná krikľavých protirečení. Dobre a lepšie sa žije v Bratislave a krajských mestách, ale čo zvyšok krajiny, nehovoriac o jej perifériách?
Na Slovensku máme 79 okresov , 36 z nich je prihraničných a 48 percent obyvateľstva žije v pohraničí. Pochopme, že pohraničie nie sú lacné víkendové nákupy, ale transfer know-hov, spoločné cezhraničné projekty, ktoré toto územie rozvinú. Obyvatelia z pohraničia majú ďaleko do krajského mesta a ešte ďalej do hlavného mesta. Ak je témou týchto dní budúcnosť V4, potom si Slovensko musí uvedomiť svoju strategickú polohu. Využime ju a pomôžeme celému pohraničiu.
Inými slovami povedané ide o to, aby pohraničie konečne čerpalo rentu zo svojej polohy?
Áno, slovenské pohraničie má dnes najväčší rastový potenciál. Zoberme si eurofondy, iba na cezhraničné projekty máme v novom období 500 miliónov eur.
Ako najlepšie využiť tieto peniaze?
Naša ambícia je presunúť čo najviac eurofondov do regiónov. Musíme ale vedieť, koľko reálne dokážu preinvestovať, aby sa nestalo, že ich nebudú vedieť vyčerpať ako v minulosti. Jedna vec je nastaviť eurofondy a druhá ako čerpať 500 miliónov eur cez Interrreg. Preto meníme aj zákon o verejnom obstarávaní. Viete prečo Maďari, Česi a Poliaci nechceli s nami spolupracovať? Lebo slovenský proces obstarávania zdržoval spoločné projekty aj o dva roky. To ubližovalo aj ich cezhraničným projektom.
Dobehneme stratený čas?
Nastavujeme obstarávanie s obdobnými lehotami a limitmi, aké majú susedia. Ak to neurobíme, stratíme konkurenčnú výhodu strategickej polohy pohraničia. Koncepcia územného rozvoja Slovenska je neaktuálna a nereflektuje ani výsledky posledného sčítania obyvateľstva. Treba jasne povedať, čo je v našich silách a akým spôsobom to vieme riešiť.
Ako rozhýbete 20 najmenej rozvinutých okresov, kde mladí nevidia perspektívu?
Kritérium pre najmenej rozvinutý okres nemôže byť len nezamestnanosť, je to jeden údaj, ktorý nehovorí o súvislostiach. Zavádzame pojem semafor regionálneho rozvoja. Nech na ňom svietia také kritéria ako napríklad kvalita ciest, vzdialenosť k sociálnym zariadeniam, školám, k pohraničiu. Zistíme, ktoré okresy potrebujú pomoc prioritne a ktoré musia zmeniť štýl svojej práce, aby nespadli medzi najmenej rozvinuté alebo medzi chudobné. Máme zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Týmto označením dostali nelichotivú až hanlivú nálepku, označme ich za prioritné okresy s prioritnou pozornosťou.
Je premenovanie dôležité z hľadiska spoločenského statusu ľudí žijúcich v týchto okresoch?
Určite je to ľudsky citlivé, ale hlavne bude k ním inak pristupované. Vieme, kto sa tam ocitol a na základe akých kritérií. Teraz sme im dali 17 miliónov eur s novým nastavením. Tieto peniaze môžu použiť na spolufinancovanie projektov z Interregu, švajčiarskych alebo nórskych finančných mechanizmov. Ak sa im a nám, teda spoločne tento rok podarí preinvestovať viac peňazí, ktoré dostali na spolufinancovanie, podporíme miestnu ekonomiku. Tým, že nastavíme rovnaké pravidlá ako u susedov, môžu skôr čerpať a investovať v celom prihraničí.
V posledných rokoch sa stretáme s pojmom potravinová púšť. Ako ich premeniť na oázy života?
Čo sú potravinové púšte? Mikroregióny, kde si ľudia nemôžu kúpiť potraviny. Na Slovensku žije 350-tisíc ľudí v potravinových púšťach. Okresy, kde sa nachádzajú, dostanú prevádzkovú dotáciu na pojazdnú predajňu potravín.
Oplatí sa robiť tento „biznis“?
To nie je biznis, ale verejná služba, dotovanie ktorej sa osvedčilo v Českej republike, Poľsku aj Maďarsku. V Poľsku pred desiatimi rokmi bol milión ľudí bez prístupu k potravinám a podpora pojazdných predajní potravín sa osvedčila .Ak sú teda povedzme v Prešovskom kraji potravinové púšte, dáme tam dotáciu, aby auto mohlo obslúžiť 5 až 7 dedín.
Najlepšie rozvojové projekty sú tie, čo sú ušité na mieru tej či onej obce. Ako to urobiť, aby im čo najlepšie sadli?
V 20 prioritných po starom zaostávajúcich okresoch sa nachádza 1100 obcí a cez 1000 obcí je v atlase rómskych komunít. So splnomocnencom pre marginalizované komunity riešime, ako nastavovať výzvy tak, aby korešpondovali s tým, čo prednostne potrebujú. Integrujeme zdroje , aj potenciál. Musíme sa spájať. Hovoríme nie sólo jazdám, lebo tie spolu s rezortizmom zabíjajú regionálny rozvoj.
Predĺženou rukou vášho ministerstva sú v každom krajskom meste regionálne pracoviská. Aký je ich zmysel?
Meníme ich náplň práce. Nech zmapujú každý okres a povedia, kde sú hnedé parky – brownfieldy. Aby pri pohľade do mapy s brownfieldami ministerstvo hospodárstva a SARIO uvideli, kde sa nachádzajú hospodárske príležitosti. Je nezmysel stále zaberať úrodnú poľnohospodársku pôdu, ak máme budovy, v ktorých kedysi ľudia pracovali. Začnime tieto budovy nanovo využívať. Dajme to samospráve bezodplatne na verejno-prospešný účel. Budovy môžu slúžiť ako zariadenie pre seniorov, materské či základné školy alebo nájomné byty či byty pre učiteľov, lekárov, je to na rozhodnutí samospráv.
Nápad je to dobrý, ale čo prax?
Jeden príklad za všetky. V Jabloňove nad Turňou v okrese Košice okolie tri a pol roka sa dohadovali so štátom, aby im dal nevyužívanú budovu. Napokon si ju museli kúpiť za 10 percent obstarávacej ceny. Stálo ich to čas a takmer 18-tisíc eur. Pohnime rozumom, dajme obciam budovy duchov , nech z nich urobia budovy s dušou, ktoré poslúžia ľuďom.
Kameňom úrazu sú aj vzťahy medzi obcami a štátom, teda Slovenským pozemkovým fondom (SPF) – správcom štátnej pôdy a pôdy nezistených vlastníkov. Ako z tohto kola von?
Bez jasného vlastníctva pozemkov niet rozvoja. SPF nemá na to, aby platil daň obciam za nehnuteľnosť, nemá na kosenie trávy na svojich pozemkoch. Ani nemá peniaze na odstraňovanie čiernych skládok na pozemkoch vo svojej správe. Radšej preveďme pozemky v intraviláne obcí a v extraviláne pod cestami na obce a mestá. Lebo ak nemajú pozemok, na ktorom stojí či má stáť budova, nemôžu žiadať o eurofondy. Je to spôsob ako naštartovať miestnu ekonomiku.
Čo si sľubujete od Mapy verejných investícií?
Okolo 80 percent verejných inverstícií na Slovensku je financovaných z eurofondov. Tešme sa, že ich čerpáme. No ak máme 113 rozvojových priorít, máme všetko a nič. Ľudia sa v tom strácajú a nevedia, kde majú žiadať o podpory na veci,
ktoré nevyhnutne potrebujú. V apríli spustíme jednoduchý web, na ktorom starosta obce, primátor mesta zistia, čo robiť , keď chcú peniaze na školu, zberný dvor, cesty, zariadenie pre seniorov, či na rozvoj cestovného ruchu. Web ich zorientuje, na čo sú peniaze z eurofondov, Plánu obnovy, envirofondu, švajčiarskych a nórskych finančných mechanizmov. Bude to vyslobodenie z pralesa informácií roztrúsených v stovkách riadkov. Musí tu byť prehľadný harmonogram výziev, aby samosprávy aj firmy vedeli, kedy a načo sa majú nachystať.
S akým objemom financií, keď sa zrátajú eurofondy a národné podporné mechanizmy, môžu samosprávy rátať?
Len v programe Slovensko sú eurofondy za 12,5 miliardy, s príspevkom zo štátneho rozpočtu je to dovedna 13,5 –14 miliárd eur. Ďalšie miliardy sú v Pláne obnovy. Naporúdzi sú veľké peniaze, ale ako eurofondy aj Plán obnovy musia prejsť inventúrou, aby sme vedeli, na čo reálne peniaze potrebujeme .
Koľko vám potrvá revízia? Nestratíte drahocenný čas?
Inventúru musíme mať ukončenú a vyjednanú s Bruselom do konca budúceho roka. Súbežne sme dali dokopy všetkých sociálnych partnerov, aj preto vznikla Rada vlády pre regionálny rozvoj. Ak sa nebude dariť firmám, Slovensko zomrie od hladu. Ak sa má dariť ľuďom v mestách a obciach, musí sa dariť firmám a zamestnanosti, lebo samosprávy sú financované z dane z práce. Všetci sme na jednej lodi, preto sme sa stretli s podnikateľmi, aby sme videli, ako veci vidia oni. Je tu je balík peňazí, ktorý je na podporu podnikateľov. Ide o zosúladenie kroku samospráv, podnikateľov a štátu.
Ako to chcete dosiahnuť?
Každá výzva, ktorú nastavujeme, pôjde na vyjadrenie tým, čo o ňu môžu žiadať. Dostanú na to desať dní. Ďalších desať dní bude mať rezort na vyhodnotenie pripomienok. Až potom vyhlási výzvu, aby sa každý vedel nachystať. Vznikla tu eurofondová depresia. Chvíľami boli eurofondy drahšie ako pôžička od úžerníka. Ak mala samospráva ísť do eurofondov, musela napísať projekt, mať spolufinancovanie, súčasne nad ňou viselo riziko pokuty z Úradu pre verejné obstarávanie a riziko korekcií. To všetko sprevádzala buzerácia zo strany niektorých úradníkov. Preto meníme celý prístup, ktorý tu bol. Eurofondy musia byť jednoducho predvídateľný zdroj.,
Stále platí: Dôveruj, ale preveruj, no nie tak, že ľudí kontrolami doslova otrávime.
Nemôžeme tolerovať to, že niekto sa ide pozrieť, koľko rebier má radiátor. Načo je to dobré? V Poľsku, Česku či Maďarsku sa pozrú na to, či škola funguje, či má stanovenú kapacitu. Na Slovensku kontrolujeme nepodstatné veci. Za Remišovej ministrovania bola výzva na ZŠ, no nebol určený ani strop, ani dno. Zhŕkli sa tisíce žiadostí na päť a pol milióna eur. To sa nedalo rozdeliť, každý šiesty by bol úspešný. Čo je to za výzvu, keď piati zaplatia veľké peniaze za projektovú dokumentáciu a každý šiesty je úspešný? .
Dlhé roky ste pôsobili v ZMOS-e, poznáte prostredie, ľudí. Teraz ste na druhej strany barikády. Zdôrazňujete, že zmyslom dobrého manažmentu regiónov je spolupráca na prospech obcí, miest, celej krajiny. Dokážete to?
Z Bratislavy sa nemôže robiť regionálna politika, musíme vedieť, čo sa deje dolu. Preto s ministrom Richardom Rašim robíme každý týždeň rezortný deň. Súčasťou výjazdových rokovaní vlády sú stretnutie premiéra, ministra so starostami a primátormi. Platí princíp: žiadne rozhodnutia bez diskusie. Architektom regionálneho rozvoja musí byť každý, kto do toho má čo povedať.
Najlepšie sa veci ilustrujú na konkrétnom príklade.
Vysvetlím, ako robíme tzv. alokačný kľúč, ktorým sa presúvajú eurofondy z centra do regiónov . Napríklad do území mestského rozvoja (UMR). Zavolali sme všetkých 18 predstaviteľov UMR-ov, zástupcov ZMOS-u a Únie miest. Spoločne posúdili alokačný kľúč – prepočet podľa ktorého peniaze prerozdelíme. ZMOS prišiel s alokačným vzorcom, ktorý akceptovali ako Únia miest aj 18 UMR-ov. Peniaze boli rozdelené po vzájomnej dohode. Dotknuté subjekty sa musia zhodnúť, v tom je zmysel regionálnej politiky. Princíp zhody platí aj v manažmente prioritných – najmenej rozvinutých okresov. V každom z nich je výbor, ktorý rozhoduje, na čo pôjdu peniaze. Či napríklad na potravinovú púšť, alebo spolufinancovanie projektov z Interregu. Vo výbore je zástupca ministerstva, okresného úradu, VÚC, regionálneho ZMOS-u, sociálno-ekonomickí partneri, dovedna 7–8 ľudí. Rešpektujeme, že veci budú, ako sa po diskusii rozhodnú.
Foto: Jozef Sedlák
Kto tvorí Slovensko
- Slovensko spravuje 2 928 samospráv.
- 21 miest má menej ako 5 000 obyvateľov.
- V 2 661 obciach žije do 3 000 obyvateľov.
- Až 96 percent samospráv tvoria obce.
- V 36 prihraničných okresoch žije 48 percent obyvateľstva.
