Belanský sa narodil 2. júla 1941 v Hlohovci a patril do silnej vlny povojnovej poľnohospodárskej inteligencii, ktorú do života vyzbrojila vedomosťami Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre. Vládli jej také autority ako akademik Emil Špaldoň či profesor Michal Andraščík a poslucháčmi boli chlapci a dievčatá, ktorí prácu v poľnohospodárstve brali ako životnú výzvu.
Šesťdesiate roky uzatvárali jednu mimoriadne dramatickú etapu v živote slovenského vidieka. V roku 1957 sa komunistickej strane podarilo pozakladať družstvá aj tam, kde sa tomu dovtedy roľníci tvrdohlavo bránili. Generácia otcov kapitulovala a generácia synov a dcér kráčala v ústrety novej realite. Belanský promoval na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 1967, keď už družstvá mali najhoršie obdobie za sebou a keď do nich začali prichádzať mladí vzdelaní ľudia s ambíciou premeniť ich na moderné poľnohospodárske podniky.
Čítajte viac Prečítajte si príbeh šampiónov: Vinári, ktorí získali Cenu denníka Pravda
Svetu vládla zelená revolúcia – nové odrody obilnín, intenzívnejšia výživa a ochrana rastlín a k tomu výkonnejšie traktory, kombajny. Boli to Belanského rovesníci o pár rôčkov starší i o čosi mladší, ktorí od polovice šesťdesiatych rokov až po roky deväťdesiate úplne zmenili tvár slovenského vidieka.
Na margo prednovembrového poľnohospodárstva odznievajú dnes protirečivé hodnotenia. Faktom však zostane, že družstvá sa ukázali ako životaschopné podnikateľské subjekty. Keď ich krátko po revolúcii navštívili rôzne skupiny západných expertov tvorené zástupcami farmárskych asociácii aj vysokých škôl, prekvapila ich vysoká úroveň obilninárstva, skladového hospodárstva, vybavenosť technikou.
Foto: TASR
Tá síce kvalitou zaostávala za špičkovými strojmi, ale uvideli nevídanú vec – mnohé poľnohospodárske podniky mali pridružené strojárske výroby, kde si vyrábali sejačky či stroje na prípravu pôdy podľa západných licencií. Poľnohospodárstvo bolo najpodnikavejším odvetvím čs. ekonomiky. Možno preto, že tu vládli o čosi liberálnejšie pravidlá hospodárenia a fungovala súťaživosť medzi dedinami a kolegami -spolužiakmi. Kto tú dobu zažil, potvrdí to.
JRD Mier Cífer, kde začínal svoju kariéru Miroslav Belanský najprv ako agronóm, potom predseda družstva, bolo výnimočným podnikom. Zišla sa tu parta šikovných ľudí. V časoch socializmu nebol známy pojem manažér, Belanský ním však celkom určite bol. V snahe urýchliť rozvoj poľnohospodárstva ťahali najschopnejších ľudí hore.
Čítajte viac Žijeme z ruky do úst, Slováci vo veľkom siahajú na svoje úspory
Belanský to dotiahol až na post generálneho riaditeľa najsilnejšej výrobno-hospodárskej jednotky Poľnohospodárske zásobovanie a nákup. Tá vykupovala na Slovensku všetko obilie, kukuricu, repku, skladovala zrno a predávala ho do mlynov, vyrábala kŕmne zmesi, dodávala poľnohospodárske potreby. Po revolúcii mnohí kuli plány o tom, že družstvá sa stanú akcionármi tejto organizácie a budú sa spolu s ňou rýchlejšie rozvíjať.
Všetko to vypálilo, dnes už vieme, ako. Poľnonákupy so silami boli sprivatizované, niektoré ovládol zahraničný kapitál a poľnohospodári utreli, ako sa vraví hubu. Keď sa v roku 1989 zostavovala prvá ponovembrová vláda, nebola to náhoda, že ministrom poľnohospodárstva sa v nej stal práve Miroslav Belanský. Bol to človek s autoritou, tá plynula jednak z výsledkov, jednak z jeho vystupovania, jednak z atletickej postavy. Tryskala z neho energia, odvaha aj rozvaha. Mal veľké plány, ešte ako minister stihol navštíviť Nový Zéland a po návrate bol presvedčený, že obrodené družstvá, zbavené byrokratizmu, si poradia so zahraničnou konkurenciou.
Namiesto toho prišla začiatkom deväťdesiatych rokov etapa vybavovania si účtov. Pár mesiacov po skončení ministerskej misie nemal Belanský prácu. Potom prišla ponuka z PD Zavar, kde pracoval až do odchodu do dôchodku.
Belanský bol ako manažér zástancom modernizácie, neváhal investovať do najmodernejších strojov a plemien zvierat (bol predsedom Slovenskej Holsteinskej asociácie) a mal rád, keď okolie fariem bolo upravené. Patril do kategórie manažérov vizionárov. Nebál sa diskusií a keď v Kanade začali vysvetľovať slovenským poľnohospodárom základy zootechniky, postavil sa a povedal, že toto všetko vedia, sú absolventi univerzity a upozornil, že ich zaujímajú detaily. Ukázalo sa, že kanadský úspech bol jednoduchý – investovaný dolár či už do novej generácie zvierat, ich výživy, zooveterinárnej starostlivosti musel priniesť zisk.
Mnohé z cieľov, ktoré si Belanský predsavzal, dosiahol a mnohé zostali nesplnené. V pamäti rovesníkov zostane ako človek, ktorý poľnohospodárstvu, teda pôde, rastlinám zvieratám a ľuďom, ktorí sa o chotáre a farmy starali, rozumel. Odišiel poľnohospodár profesionál a srdciar zároveň, muž, ktorý to, čo robil, robil rád.