Čo s ukrajinským obilím? Čí je to problém, ak nie spoločný?

Desať týždňov pred začiatkom žatvy nie je poľnohospodárom do reči. V skladoch majú obilniny z minuloročnej úrody, ktoré nevedia predať za rentabilné ceny. Na Slovensko sa totiž od jesene minulého roka do apríla tohto roku doviezlo z Ukrajiny 600 tisíc ton pšenice a kukurice.

21.04.2023 05:00
Obilie / Pšenica / Foto:
Ilustračné foto.
debata (58)

Vznikla situácia, aká tu ešte nebola, okorenená zistením, že v jednej z početných dodávok ukrajinskej pšenice našli potravinoví inšpektori v EÚ zakázanú látku chlorpyrifos. V akej dávke bol, s akými dôsledkami na ľudí, rozhodne až referenčné laboratórium EÚ. Výsledok bude známy zrejme v priebehu budúceho týždňa.

Na Slovensku medzitým nabrali udalosti rýchly spád. V pondelok ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo, že až do odvolania zastavuje dovoz 11 produktov z Ukrajiny – od pšenice, kukurice až po med, aby jednou ranou zabilo dve muchy.

Po prvé, chránilo zdravie obyvateľstva pred možnými zdravotnými rizikami, ktoré naznačil záchyt zvyškov pesticídu v ukrajinskej pšenici. Po druhé, oživilo obchod so slovenským obilím, ktoré prišlo v dôsledku ukrajinskej konkurencie o trhy domáce aj zahraničné.

Mlyn Kolárovo Levente Varga Čítajte viac Mlynár z Kolárova, kde našli ukrajinské obilie s pesticídmi, vysvetľuje, koľko ho nakúpili a prečo tak urobili

V utorok rokovala Komoditná rada pre obilniny a tam, ako Pravde povedal jeden z jej členov, odcitovali údaje Finančnej správy SR o dovoze zrnovín z Ukrajiny. Za minulý rok to malo byť 430-tisíc a od začiatku roka do apríla 183 tisíc ton. Na Slovensku pritom zostalo na zásobách podľa odhadov obchodníkov s obilím, s ktorými hovorila Pravda, niečo medzi 400-tisíc až 500-tisíc tonami pšenice. Každoročne jej Slovensko vyvezie jeden milión ton a teraz má polovicu z tohto množstva nepredanú doma, kde sa v dôsledku importov zrútili ceny.

Plody koridorov solidarity

Dovoz ukrajinského obilia obrátil minimálne stredoeurópsky trh doslova hore nohami. Vidno to nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a Maďarsku, kde ešte pred rozhodnutím Bratislavy zastavili dovoz ukrajinského obilia. Atmosféra hustne aj v susednom Česku. V utorok večer Jan Doležal, prezident Agrárnej komory ČR oznámil v ČT 24, že českí poľnohospodári majú pred žatvou v sýpkach a silách 40 percent obilia (2,4 milióna ton) a nevedia, kde dajú novú úrodu. Z Nemecka ich vytlačila ukrajinské zrno.

Snaha pomôcť Ukrajine, ktorá čelí vyše roka ruskej agresii, vyviezť obilie určené do tretích krajín cez tzv. koridory solidarity mala protirečivé dôsledky. Čo nevidieť uplynie rok, keď 30. mája Európsky parlament oznámil, že sa uvoľňuje trh EÚ a rušia sa clá na dovoz celého radu tovarov z Ukrajiny, medzi nimi aj na obilniny, ktoré sú dôležitou exportnou položkou. Nič sa tam nehovorilo o koridoroch solidarity.

Tie sú nič viac a nič menej ako krásny eufemizmus, s ktorým operujú politici, aj poľnohospodári na Slovensku a v susedných krajinách, ale v skutočnosti de iure vznikla situácia, keď obilie zablokované v ukrajinských čiernomorských prístavoch mohlo nielen prejsť cez územie krajín EÚ do tradičných cieľových krajín v severnej Afriky. Ukrajinské obilie rozhodnutím EP mohlo zároveň zostať aj na území Európskej únie, kde aj zostalo, a to dávkach miliónov ton.

Samotný eurokomisár Janusz Wojciechowsky 20. marca tohto roku v Bruseli na rade ministrov poľnohospodárstva štátov EÚ uviedol, že v roku 2022 oproti roku 2021 nastalo zdesaťnásobenie dovozu ukrajinskej pšenice do EÚ – z 287-tisíc ton na 2 849 milióna ton a kukurice zo 7,3 milióna ton na vyše 12 miliónov.

Ako vyvážať a nedeformovať trh

Necelý rok po uvoľnení dovozov ukrajinského obilia sa ukazuje, že najmä v krajinách susediacich s Ukrajinou ho uviazlo toľko, až úplne zmenilo roky ustálené pomery v obchode s obilím. Súčasne nastolilo aj otázky, s ktorými európski politici zrejme v snahe rýchlo pomôcť nerátali, a síce otázky zdravotných štandardov, potravinovej bezpečnosti v zmysle neškodnosti potravín. Prístup Ukrajiny a EÚ sa totiž v otázke napríklad používania agrochemikálii líši. Ukrajina je krajinou, kde neplatia také striktné pravidlá pri výžive a ochrane rastlín ako v EÚ. Tento problém sa živo diskutuje, osobitne v nových členských krajinách.

Na Slovensku sa otvorila otázka kontrol tak na úrovni poľnohospodárov ako aj samotných občanov. Prví sa nazdávajú, že len údajne 200 kontrol, ktoré sa urobili pri lanských dovozoch obilnín z Ukrajiny, bolo primálo. K téme sa otvorila diskusia aj v súvislosti s kauzou zadržaných 1500 ton ukrajinskej pšenice, kde sa jednej strane zdá postup potravinového dozoru priostrý. Zato poľnohospodári poukazujú, že slovenské dodávky akýchkoľvek agrokomodít sú podrobované prísnym a početnejším kontrolám. Pravda sprostredkovala názor Mlynu Kolárovo aj Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Vojna na Ukrajine mení pomery takým rýchlym tempom, že treba na ne reagovať. Podľa prezidenta Ukrajinsko-českej komory Petra Krogmana Ukrajina tohto roku nezaseje jariny na ploche 7 miliónov hektárov, čo je pre porovnanie trojnásobok výmery ornej pôdy v ČR a sedemnásobok na Slovensku. V ČT 24 Krogman apeloval na pomoc Ukrajine aj s bývalým českým ministrom poľnohospodárstva Petrom Bendlom. Ten povedal, že Ukrajine treba umožniť vývoz obilia, ale za podmienok, ktoré nebudú deformovať trh.

Chytrí kupci ryžujú

Vyviezť obilie z Ukrajiny a pritom nedeformovať trh. To je šalamúnska úloha pre Brusel, pretože to, čo sa odohráva v reálnom priestore od Ukrajiny, cez jej susedov až po západnú hranicu Európskej únie možno posudzovať tak optikou Bruselu, ako aj parciálnych záujmov jednotlivých krajín. Zoberme si len, že na Ukrajine sa dá kúpiť tona pšenice od tamojších vojnou zbedačených poľnohospodárov už po neuveriteľných 30 eur za tonu. A za ďalších 25 eur ju možno prepraviť z Odesy do prístavov Talianska. Ide o dočasný alebo trvalý jav? A s akými dôsledkami pre slovenské poľnohospodárstvo, kde sa obilie spolu s kukuricou stalo významnou exportnou komoditou? Pre koho sa stala vojna jedinečnou príležitosťou? Ukazuje sa, že najmä pre „chytrých“ kupcov s obilím – na Ukrajine, Slovensku aj v EÚ.

„Pšenica dopestovaná na Ukrajine musí spĺňať tie isté štandardy ako slovenská. Ak je múka z našej pšenice o 15 centov za kilogram drahšia, je v tom zahrnutá istota spotrebiteľov, že dostáva jednak kvalitu a súčasne nevyvoláva pochybnosti ohľadom reziduí. To však čosi stojí,“ povedal Kamil Boroš poľnohospodár z okresu Nové Zámky. Dodal, že „občania Slovenska platia dane a štát musí za to odvádzať aj pri realizácii poľnohospodárskej potravinárskej politiky, vrátane kontroly trhu patričný výkon. Na ochranu spotrebiteľov aj poľnohospodárov.“

Čoraz nástojčivejšou sa stáva otázka, akú rolu bude hrať Ukrajina na spoločnom potravinovom trhu EÚ. V tejto súvislosti Jan Doležal z Agrárnej komory ČR konštatoval, že EÚ sa dostáva do útlmu a nastolil otázku, či to bude Ukrajina, ktorá bude pokrývať európske (potravinové) potreby. Ak áno potom treba implementovať Ukrajinu do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ale so všetkými dôsledkami, lebo kým krajiny EÚ majú uplatňovať úhorovanie časti pôdy, znižovanie dávok hnojív a pesticídov, čo predražuje produkciu, tieto požiadavky sa na Ukrajinu teraz nevzťahujú.

Chlebové otázky sú vo svojej podstate existenčné otázky. Ide o sýtosť, ľudské zdravie, udržateľnosť poľnohospodárstva. Ak Európska komisia má výhrady voči Poľsku, Maďarsku a Slovensku za zastavenie dodávok obilnín na svoje trhy, treba si položiť otázku, čo v týchto krajinách vyvolalo nespokojnosť. Únia má obilia viac než dosť, zato chýba Afrike. Ak je jasné, že ukrajinské obilie dopravené suchozemskými cestami z Ukrajiny do poľského prístavu v Gdaňsku či nemeckého Hamburgu prestáva byť v Afrike konkurencieschopné, potom by solidarita EÚ mala vyústiť do finančnej podpory, ktorá ho vráti do hry v krajinách, kde ho naozaj potrebujú.

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #obilie #Ukrajina