Pokračovanie článku: Kontrasty ako príležitosť

Robme veci jednoduchšie

Foto: Robert Hüttner
euractiv, nepouzivat

Slovensko zostáva aj v digitálnom 21. storočí krajinou veľkých kontrastov. Všíma si to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger (61), ktorý je päťnásobným primátorom Liptovského Hrádku. Tréger vraví, že Slovensko musí pri prekonávaní regionálnych rozdielov lepšie využívať zdroje z eurofondov. Príkladom je Poľsko. To zjednodušilo prístup k podporám z Bruselu a využilo ich na rozvoj zaostávajúcich ú­zemí.

Pri ceste spod Tatier do Bratislavy vidíte rozvíjajúce sa aj zaostávajúce Slovensko. Darí sa odstraňovať najväčšie regionálne rozdiely?

Prekrižoval som Slovensko všetkými smermi a objavil vari všetky kúty krajiny, aj tie, kde je problematická dopravná dostupnosť. Stav ciest si všimnú nielen profesionálni vodiči, ale aj dovolenkári objavujúci krásy Slovenska. Môžu naraziť na 463 obcí z celkových 2 864, ktoré nemajú zdravú pitnú vodu. Ľudia ju čerpajú zo svojpomocne vykopaných či navŕtaných studní. Voda z nich býva neraz kontaminovaná, aj preto, lebo okrem vodovodnej siete nie je dobudovaná ani kanalizačná. Žiaľ, Slovensko zostáva aj v digitálnom 21. storočí krajinou veľkých kontrastov.

Čím sa to ešte prejavuje?

Nielen pokrytím mobilnými sieťami, zreteľná je aj rozdielna sociálna vybavenosť. Sme veľmi členitá krajina s drobným vidieckym osídlením. Lazy, kopanice, štály sú síce malebné, ale chýba im sociálne zázemie. Pre mladých môžu byť tieto územia menej dotknuté civilizáciou príťažlivé, ale Achillovou pätou, ktorá vyháňa ľudí z nich, je školská či zdravotná vybavenosť. Prekvapujúco je to pár desiatok kilometrov od okresných a krajských sídiel.

Čo s tým robiť?

Treba ešte raz nielen poctivo aktualizovať a analyzovať dáta o reálnom stave regiónov, ale naozaj pohnúť s roky odkladanými riešeniami.

Kde je situácia najboľavejšia?

Na juhu stredného Slovenska – Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Jelšava, Lubeník, potom severovýchod a juh východného Slovenska – Medzilaborce, Ubľa, Zemplín. Výpočet by bol, samozrejme, dlhší. Vývoj je pritom protirečivý. Možno prekvapí, ale na východnom Slovensku sa miestami podarilo opraviť dopravnú sieť. Sú tam vyasfaltované cesty, rekonštruované mosty, zlepšilo sa dopravné značenie. Rozvoju okrem iného pomohli fondy pre marginalizované skupiny. Pravda, je tu vleklý problém, ako zlepšiť život v rómskych osadách, územiam chýba kvalifikovaná pracovná sila.

Čiže platí, čo je mladé a schopné, uteká pracovať a žiť inde?

Áno a nielen na západ Slovenska, najmä do Bratislavy, ale do Čiech alebo ešte ďalej. Na druhej strane, v zaostávajúcich regiónoch sa ponúkajú aktivity v rámci poľnohospodárstva, ktoré nepotrebuje takú kvalifikovanú silu.

Vždy, keď sa hovorí o oživení zaostávajúcich regiónov, skloňujú sa peniaze. Ako Slovensko využilo a využíva štedré zdroje EÚ nasmerované na odstraňovanie veľkých regionálnych rozdielov a udržanie života aj v odľahlejších vidieckych oblastiach?

IROP – teda Integrálny rozvojový operačný program sa zameriava na rozvoj miest a obcí. Potom je tu napríklad INTEREG, ktorý sa orientuje na cezhraničnú spoluprácu regiónov rozdelených štátnou hranicou. Od ľudí, ktorí sa upísali komunálnej politike, stále počujete, že sme mohli byť ďalej. Oprávnene sa sťažujú, že pri využívaní fondov máme komplikované administratívne pravidlá, jednoducho sme pápežskejší ako pápež. Možno len súhlasiť s rozšíreným názorom, že príkladom nech nám je Poľsko, kde sa všetky operačné programy čerpajú na 90 a viac percent.

Čím je poľský prístup príťažlivý?

Poliaci veci v regiónoch pružnejšie monitorujú, rýchlo vyhodnocujú a robia v súlade s požiadavkami Európskej komisie. Menej rozprávajú a viac robia, čo vidno na rozvoji vojvodstiev, ktoré zaostávali. Všeobecne platí, že v Poľsku sa viac prihliada na mienku „spodku“, teda obcí a miest, ktorým sú peniaze určené. Distribúcia zdrojov ide tým, čo ich životne potrebujú. Keď som sa nedávno stretol so starostami okresu Stará Ľubovňa, vraveli, že pôjdu radšej do rozvoja obcí cez cezhraničnú spoluprácu, lebo to, čo sa na Slovensku vybavuje mesiace, v Poľsku zvládnu za pár týždňov.

Dokážeme veci zmeniť?

Ak chceme žiť lepšie, musíme. Môžeme hovoriť o mimoriadnych okolnostiach – pandémii covidu, o dôsledkoch vojny na Ukrajine, energetickej kríze. To všetko na nás doľahlo, museli sme sa s tým nejako vyrovnať, ale život ide ďalej. Nerátajú sa okolnosti, ale výsledky.

Vráťme sa k IROP-u. Je to pravda, že sa z neho zdroje slabo čerpali a že sa napokon aktivovali v dôsledku ukrajinskej utečeneckej tragédie?

Aby sme nemuseli vracať nevyčerpané peniaze z IROP-u, padol na ministerstve návrh využiť ich na pomoc utečencom z Ukrajiny, ktorí prichádzali do slovenských miest a obcí. Tento zámer odobrila aj Európska komisia. Všetko šlo odrazu veľmi rýchlo. Zdroje, z ktorých bolo treba kryť výdavky obcí v súvislosti s utečeneckou krízou, sa našli o. i. v IROP-e. Akokoľvek je to ušľachtilé a humánne, podstatu problému ďalšieho rozvoja obcí to však nerieši. Všetci veríme, že nepokojné časy prejdú, no v tom okamihu sa pred nami vynoria staré problémy.

Verba movent, exempla trahunt, slová priťahujú, príklady motivujú, tak by sme voľne mohli preložiť príslovie starých Rimanov. V čom príkladne ZMOS využil Európsky sociálny fond, kto ukazuje, ako rozhýbať život v regiónoch?

Všeobecne možno povedať, že obrovské peniaze boli investované do cestnej siete a opravy pamiatok. Na Spiši napríklad do zveľadenia Gotickej cesty. To je niečo, čo v strednej Európe nemá nikto. Boli obnovené Coburgove zámky, zvernice, obrazárne, múzeá, ktoré prispievajú k prílevu turistov do týchto miest a širokospektrálne podporujú rozvoj podnikania nielen v cestovnom ruchu. Levoča nie je príťažlivá iba unikátnym oltárom Majstra Pavla, má celé staré mesto s obnovenou radnicou, ktorá udivuje našincov aj cudzincov. Túto zimu Levočania, no nielen oni, lákali do svojho bežkárskeho areálu. Ten vybudovali aj v Liptovskej Kokave a v iných horských dedinách. Je to dobrá ukážka iniciatívy ľudí, ktorí náležite využívajú kultúrne či prírodné dedičstvo, čo ich obklopuje.

Kto je nositeľom oživenia? Sú to len rozhľadení zapálení komunálni politici, ľudia, čo vedú miestne akčné skupiny, občania, ktorým nie je jedno, čo sa deje s ich rodným krajom?

Jadro tvoria ľudia, ktorí horia za vec svojej viesky, rodného kraja, kde možno líšky dávajú dobrú noc, ale je oázou pokoja chrániacou pred stresujúcim ruchom veľkých miest. Treba nepochybne oceniť nezištnú prácu miestnych akčných skupín (MAS), ktoré spájajú verejné a súkromné zdroje, iniciatívu miestnych podnikateľov. V konečnom dôsledku je dôležitá súhra všetkých zložiek – samospráv obcí, miestnych podnikateľov a MAS-iek vyúsťujúca do implementácie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Niekedy je dôležitejšie rozdúchať pahrebu, a nie to, kto ju rozdúchal, navodiť ducha spolupráce.

Zdá sa, že keď sa veci začnú dariť, ľudia prichádzajú s pozoruhodnými nápadmi.

Príkladom môže byť horný Liptov s cyklocestou popri Váhu, s nádhernými výhľadmi na Tatry. Dôležité je pritom porozumenie starostov – samospráv obcí daného regiónu. Slovensko sedí na termálnych prameňoch. V Bešeňovej obec dobre spolupracuje s podnikateľom, ktorý prevádzkuje tamojšie kúpele. Dobré príklady nájdeme v Tokaji, pod Malými Karpatmi s rôznymi vinohradnícko-vinárskymi aktivitami, inšpirujúca je Skalica, Kremnica, Záhorie. Alebo si zoberme Bardejov, ktorý je nielen najzachovalejším gotickým mestom na Slovensku, ale onedlho ponúkne ojedinelý výlet do sveta včiel. Jeden z tamojších včelárov, producent najlepšieho medovicového medu na svete, tam buduje včelnicu. Dva či tri v jednom – krása zážitku z gotiky, pôžitok z ochutnávky horského medu a inšpirácia dobre fungujúcim kráľovstvom včiel.

Myslím, že prichádzame na to, ako rozhýbať regióny tým, že využijeme všetky ich prednosti.

euractiv, nepouzivat
chyba