Cesta k slobode samospráv
Foto: Jozef Sedlák
O peniazoch na rozvoj regiónov budú čoraz viac rozhodovať a už aj rozhodujú reprezentatívni zástupcovia regiónu – župy, okresov a vybraných miest ako kryštalizačných jadier udržateľného mestského rozvoja. Do popredia rozvoja regiónov sa dostáva integrovaná územná stratégia, hovorí Dušan Velič, štátny tajomník MIRRI SR.
Od predstaviteľov samospráv často počuť, že prístup k eurofondom je komplikovaný. Čo ste urobili pre zjednodušené a efektívnejšie čerpanie?
Všeobecne platí, že európske peniaze sa nedajú tak rýchlo čerpať ako národné, lebo majú svoje pravidlá. Ale je to vec nastavenia pravidiel, ich odbyrokratizovania. Po nástupe do vlády sme prijali 52 antibyrokratických opatrení, predovšetkým sme však udelili väčšiu dôveru ľuďom v regiónoch, aby oni sami rozhodovali, kam a na čo pôjdu peniaze. Predsa kto ak nie oni najlepšie pozná miestne potreby?
Starostovia a primátori dávajú za príklad Poľsko, kde podľa nich všetko ide jednoduchšie a rýchlejšie. Prečo?
Poľsko už dlhodobo rozvíja integrovanú územnú stratégiu, čo nie je nič iné, len to, že o rozvoji a peniazoch naň rozhodujú ľudia žijúci na danom území. Systém sme odskúšali prostredníctvom najmenej rozvinutých okresov, kde riadiace výbory reprezentujúce srdce a mozog okresu narábali s národnými zdrojmi. Pokiaľ ide o eurofondy, teraz župy – samosprávne kraje dostanú príslušnú alokáciu. Je to po prvý raz v histórii europeňazí na Slovensku. Do 8 regiónov idú takmer dve miliardy eur. Mohli to spraviť aj predchodcovia z minulej vlády, pretože to zrýchľuje, ako ukazujú poľské skúsenosti, čerpanie eurozdrojov.
Peniaze vraj oslobodzujú. Dávate samosprávam slobodu, keď budú samy rozhodovať o použití časti zdrojov? Integrovaná územná stratégia s reálnymi finančnými zdrojmi, možnosťou narábať s nimi, ale aj zodpovedať za ne voličstvu dáva samosprávam slobodu. Tí pred nami hovorili o sociálnych istotách, o tom, že veria regiónom, ale nič im nedali. My v novom plánovacom období prichádzame s dvoma miliardami z celkového balíka 12,6 miliardy eur.
Akú povesť má Slovensko vo využívaní eurofondov? Nie najlepšiu, sme krajinou, o ktorej sa hovorí, že sa v nej rozkrádajú eurofondy. Má to aj praktické dôsledky. Poľsko má 10-percentný sampling, teda kontrolujú tam len každý desiaty projekt financovaný z európskych zdrojov, kým u nás sa uplatňuje 100-percentná kontrola – čo projekt, to kontrola.
A výsledok?
Poliaci sú oproti nám 10-krát rýchlejší, viac im dôverujú, menej ich kontrolujú, menej vecí opravujú. Napraviť si pošramotenú povesť je z hľadiska ďalšieho rozvoja veľmi dôležité. Práve tak ako podporovať podnikateľského ducha samospráv. Poliaci ho majú, berme si príklad z lepších, obdivujme úspech a nezáviďme ho. Ak je sused dobrý, skúsme byť ešte lepší.
Novým nástrojom rozvoja má byť udržateľný mestský rozvoj, v skratke UMR. Vytypovali ste 18 tzv. kryštalizačných jadier rozvoja miest a ich okolia. V čom je pointa?
Pozrime sa do histórie a vidíme, že keď kvitli mestá, prosperovali nielen ony, ale aj ich okolie. Chceme vytvoriť pozitívne rozvojové jadrá s maximálnym dosahom na priliehajúce obce. Nejde len o krajské metropoly, ale povedzme aj o také prirodzené žriedla rozvoja ako Komárno, Nové Zámky, Liptovský Mikuláš, Humenné, Michalovce. Na UMR pôjde dovedna asi 600 miliónov eur. Koncepciu rozvoja jadrových miest v nich bude rozvíjať tzv. kooperačná rada, ktorá rozhodne o tom, na čo sa použijú peniaze.
Môžu sa stať kryštalizačnými jadrami budúcej reformy verejnej správy?
Pokúšame sa vytvárať a sfunkčniť menších gazdov pod župami, je v tom adresnosť, znalosť potrieb. Pri rozdeľovaní eurodotácií nejdeme už iba dopytovo, čo bol kedysi stopercentný spôsob ich využitia, ale peniaze dávame regiónom – a to župám a 18 UMR-om. Pôjdu na rozvoj vodovodnej a kanalizačnej siete, cestnej a železničnej infraštruktúry, modernizáciu školstva. V zásade ide o dosiahnutie stavu, aby o peniazoch pre regióny rozhodovali samosprávy. Ideme správnou cestou. Tu je odpoveď na to, prečo je Poľsko v tejto chvíli pred nami.
