Bohom požehnané, vládami zabudnuté?
O zaostalých miestach na okrajoch krajiny sa hovorí, že sa tu aj vrany otáčajú a letia naspäť. Spolu s nimi odlietajú z týchto území aj ľudia. Mladí, aktívni, schopní zmeniť neuspokojivý hospodársky a sociálny status quo svojich obcí a mestečiek. Koľko takýchto neuralgických bodov máme na Slovensku? Keby sme rátali obce, sú ich stovky, keby okresy, napočítame 20 najmenej rozvinutých okresov, zhovievavo sa nazývajú aj menej šťastné okresy.
Nedávno na Ministerstve investícií a regionálneho rozvoja SR (MIRRI) zostavili mapu zobrazujúcu index rozvoja regiónov Slovenska. Kolektív Michala Jergu z odboru strategických investícií a nadnárodných programov nakŕmil počítač jedenástimi „rozvojovými“ ukazovateľmi. Vznikla mapa s obrazom kontrastnej krajiny – s regiónmi bohatých a biednych, rozvíjajúcich sa a zaostávajúcich. Táto mapa ukazuje, kde život dáva zmysel a kde sa ľudí zmocňuje pesimizmus.
Pointa Jergovej mapy hodnotiacej rozvoj Slovenska nie je v prívlastkoch, ale v presnej diagnostike potenciálu území. Poznajúc stav možno konečne pohnúť s územiami, čo sú "zadným dvorom“ krajiny, ktorým sa niet pred svetom čím chváliť.
„Rozvoj regiónov sa veľmi odvíja od domáceho hrubého produktu a ten od západu na východ klesá,“ hovorí Dušan Velič, štátny tajomník MIRRI. Index rozvoja regiónov opierajúci sa o najnovšie dáta zachytáva na mape dynamiku rozporuplného vývoja ešte z čias socializmu či prvej čs. republiky.
Zelené a červené
Korene úpadku práve tak ako rozvoja sú hlboké. Zelená farba znamenajúca rozvoj veľa hovorí o skladbe priemyslu, o tom, že napríklad Považie bolo tradične silné strojárstvom, že okolie Košíc sa zmenilo výstavbou VSŽ – dnes US Steel.
Červená farba patrí zaostávajúcim regiónom. Nájdeme ich v Šariši, Zemplíne, odkiaľ od konca 19. storočia aj za I. ČSR odchádzali tisíce ľudí do emigrácie. Enklávy zaostávania sú aj na Spiši. Sýtočervenou svieti Gemer a Malohont. Naopak, najzelenší je metropolitný región s Bratislavou a jej okolím, ale pozitívne zelené oázy sú tu a tam aj na východe – Prešov, Michalovce.
Velič presne pomenúva faktor, ktorý kľúčovo rozhoduje o prítomnosti a budúcnosti každého regiónu. „Keď donesiete do regiónu prácu a služby, ľudia tam zostanú. Lenže keď tam nie sú, ľudia odchádzajú.“ Všíma si, že práca do regiónov nepríde, ak ľuďom chýba vzdelanie. Rozvoj regiónov sa teda spája s rozvojom školstva. Žiadny priemysel väčšieho kalibru nechce ísť do regiónov so zaostalou, nerozvinutou cestnou infraštruktúrou.
Diaľnica v povedomí samospráv funguje ako základný predpoklad pre uchytenie sa priemyselných parkov, ktoré dávajú prácu a zakotvujú ľudí tam, kde sa narodili. Lenže výstavba diaľnic sa oneskoruje. Ako z toho von?
Stratégia, ktorú razí MIRRI v rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, je, aby obce stavali na svojich prirodzených prednostiach, na tom, v čom sú silné.
Môže to byť citlivo rozvíjaný turizmus, aký sa začína praktizovať na Muráni, kam ľudí láka nielen zachovaná pôvodná príroda, vychádzky v konskom sedle, plus vynikajúca miestna kuchyňa. Muráň v strede Slovenska či Poloniny s neporušenými zvyškami pralesa na východe naznačujú, že rozvoj nemusí byť spojený len s priemyslom, ale aj s mäkkými formami cestovného ruchu.
Živé a mŕtve peniaze
Pri oživení zaostávajúcich regiónov ide o kombináciu zdrojov, ktoré na jednej strane poskytuje Európska únia a z druhej ich dopĺňajú financie slovenských vlád. V plánovacom období 2014 až 2020 malo Slovensko k dispozícii 15 miliárd eur. Po zmene vlád v roku 2020 nový manažment zistil, že predchádzajúci kabinet nevyčerpal 10 miliárd eur. Na to, aby Slovensko rýchlejšie odstraňovalo zaostávanie vo svojich regiónoch, bolo treba ročne čerpať z eurofondov po dve miliardy eur. V skutočnosti sa čerpalo podstatne menej.
Z nevyčerpanej desiatky miliárd eur sa podarilo novo utvorenému rezortu (MIRRI) dostať do regiónov na ich rozvoj 6 miliárd eur. Ešte stále však zostáva na využitie nemalá suma – 4,5 miliardy eur. Východisko zo slepej uličky sa našlo o. i. prostredníctvom dvoch programov Safe Care a Fast Care. Tie umožnia financovať obciam náklady vyvolané vojnou na Ukrajine a následnou utečeneckou vlnou, ktorú riešili stovky obcí a miest. Eurozdroje bude možné využiť aj na pokrytie zvýšených nákladov vyvolaných prudkým rastom cien energií.
Zvyšok peňazí bude vložený do Slovak Investment Holding. V tejto štátnej akciovej spoločnosti by tak vznikol zdroj na poskytovanie nízko úročených pôžičiek na rozvoj regiónov.
Ako správne použiť peniaze a ako ich nasmerovať k tým, ktorí ich najviac potrebujú? Pre 20 najmenej rozvinutých okresov (NRO) je typická vysoká miera nezamestnanosti. Tá teraz na Slovensku dosahuje necelých 6 percent, pre NRO je typická nezamestnanosť jeden a polnásobne vyššia. V každom NRO vznikli sedemčlenné riadiace výbory zložené z predstaviteľov kraja, okresu, miest a obcí, neziskových organizácií, podnikateľov a MIRRI.
Táto sedmička vytypuje priority daného okresu. Tak vlani prišlo do 20 NRO 17 miliónov eur na realizáciu 243 projektov. Je to cesta, ako zatiahnuť do procesu rozhodovania obce a mestá. „Pre malé obce je tento model kľúčom k trvalo udržateľnému rozvoju,“ zhrnul skúsenosti z fungovania systému opierajúceho sa konečne o miestnu iniciatívu, názory a potreby tam žijúcich ľudí starosta obce Ratka.
