Nielen profesionálni ovocinári, ale aj záhradkári aktivovali všetky druhy protimrazovej ochrany. V Dulovciach v okrese Komárno Dušan Szabó v 10-hektárovom marhuľovom sade zapálil so siedmimi zamestnancami 1500 parafínových sviec, vo Veselom a v Borovciach neďaleko Piešťan, kde sídli spoločnosť Plantex, vyžarovalo teplo zo špeciálnych piecok, ktoré spaľovali pelety vyrobené z konárov orezaných stromov.
V niektorých najmodernejších sadoch rozprašovali vodu na drobnú hmlovinu. Tá obalila rozkvitnuté stromy a ľad otepľovaný novou a novou dávkou vody, akokoľvek to znie neuveriteľne, bránil zmrznutiu kvetov. Vedia to už aj záhradkári. Funguje to, ale ochrana stojí veľa peňazí, času a energie.
Ovocinári hovoria, že ich úsilie a vydané prostriedky sa premietnu do cien ovocia, aj skvostných slovenských marhúľ, ktoré vynikajú oproti tým dovozovým výraznou arómou. Podľa šéfa Ovocinárskej únie Mariána Vargu treba rátať, že za ovocie si priplatíme, celkom iste aspoň päť percent.
Mrazivá jar pravidlom
Pravda, ešte nie je nič vyhraté, noc z 28. na 29. marca bola len prvým mrazivým pozdravom lúčiacej sa zimy. Koľko ich príde? Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu už varovali, že začiatkom budúceho týždňa má prísť po párdňovom oteplení opäť ochladenie. Jar v réžii klimatickej zmeny je striedaním vzostupných a klesajúcich teplôt, čo mimoriadne zvyšuje nároky na dopestovanie úrody.
„Vstúpili sme do obdobia, aké si v mojej takmer polstoročnej ovocinárskej kariére nepamätám. Ak sa v minulosti jarné mrazíky vyskytovali približne raz za päť rokov, teraz z piatich jarí sú štyri mrazivé,“ poukazuje Marián Varga na zmenu, ktorú registrujú všetci šesťdesiatnici a sedemdesiatnici.
Čítajte viac Definitívne schválili koniec spaľovacích motorov, s jednou výnimkou. Čo to znamená pre šoférov?
O viac než jedno pokolenie mladší ovocinár Dušan Szabó, ktorý založil s otcom v roku 2000 sad v Dulovciach, jednej najteplejších oblastí južného Slovenska, hovorí, že posledných desať rokov sú vpády arktického vzduchu pravidelné a majú silu zimných mrazov. V stredu nadránom klesla teplota pod viac ako mínus tri stupne Celzia, ale v horských dolinách to bol troj- až štvornásobok týchto hodnôt.
Má zmysel ešte pestovať ovocie, keď zábezpeka úrody sa stáva čoraz nákladnejšou?
Na pultoch obchodov sa marhule predávali minulé leto kilogram od troch eur vyššie. Tie z dovozu sa dali kúpiť v akcii aj po dve eurá za kilogram, ale boli to akési čudné plody. Naoko ako marhule, ale chýbala im príznačná pikantná chuť, šťavnatosť a príjemná marhuľová vôňa, ktorá prechádza aj do inej známej delikatesy – ovocného destilátu menom marhuľovica – bararckovica.
Ovocie, kedysi samozrejmé a rastúce v záhradách všetkých teplých regiónov južného Slovenska, neskôr v družstevných sadoch, je dnes čoraz vzácnejšie.
Dá sa vôbec dopestovať? Nuž dá sa, ale len v priebehu uplynulého desaťročia náklady očividne stúpli. Dušan Szabó uvedie jeden lapidárny príklad. V roku 2011 kúpil do sadu ovocinársky traktor za 33-tisíc eur. Keď ho po viac ako dekáde vymieňal za nový, zaplatil za štvorkolesového pomocníka 100-tisíc eur. A kde je ešte cena rosičov, mulčovačov, zberových plošín, protikrúpových systémov?
Kto vyhnal mladých zo sadov
O ovocinárstve sa v časoch socializmu príliš nediskutovalo. Družstvá dostali sady direktívne do plánu od štátu, ale spolu s nimi aj dotácie, a budovali ich. Ovocinárstvo bolo poznačené dobou. Najzraniteľnejším miestom boli sklady a pozberové technológie. Počas transformácie sa len v málo družstvách podarilo uchovať sady a modernizovať ich. Potom sa objavila generácia mladých ovocinárov.
O niektorých sme písali aj v Pravde, napríklad o bratoch Šályovcoch z Tekovskej Breznice, o Emilovi Schultzovi z Dvorov nad Žitavou či o Jozefovi Vozárovi z Dunajskej Lužnej. Vybudovali naozaj sady porovnateľné so západoeurópskou konkurenciou. Ale majú, ako vraví Dušan Szabó, stále málo nasledovníkov. Szabó bol promovaný za inžiniera v roku 2006, no spomedzi spolužiakov založil ako jediný rodinný sad, a len jediný jeho konškolák nastúpil pracovať do vinohradu.
Čítajte viac Poslanci potápajú plán obnovy. Najväčšia modernizácia v dejinách Slovenska je ohrozená
Prečo sa na Slovensku nedarí obnovovať sady a zakladať nové? Chýba mladým odvaha postaviť sa na vlastné nohy? Je naša legislatíva nepružná, viac prekážajúca ako pomáhajúca ovocinárom? Je získavanie dotácií nekonečne zdĺhavé a prebyrokratizované?
Na poslednú pripomienku Dušan Szabó reaguje poznámkou, že za posledné tri roky aj kvôli kauze Dobytkár bola de facto činnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry paralyzovaná. Brusel ako trest za korupčné aféry blokoval Slovensku 25 percent z poskytovaných dotácií. Štát čeliaci nielen pandémii covidu, ale aj vlastnej nemohúcnosti plynúcej z insitnosti niektorých ministrov, nebol v pude sebazáchovy ochotný uhrádzať chýbajúce európske zdroje zo štátneho rozpočtu. Poľnohospodári hovoria o troch premrhaných rokoch.
Oberačov má ten, kto platí viac
Jedným z najväčších problémov ovocinárstva je pracovná sila. Ešte krátko po roku 2000 nebol problém oprieť sa v sadoch o domácich pracovníkov, no už celú dekádu pracujú v sadoch namiesto Slovákov Ukrajinci, Srbi či Rumuni. Kde sú Slováci? Chodia rezať ovocné stromy či oberať jablká do západnej Európy. Tam totiž, ako pripomína prezident Ovocinárskej únie Marián Varga, zarobia viac.
A to aj preto, lebo ani jedna vláda nebrala do úvahy požiadavku ovocinárov znížiť odvody z miezd brigádnikov. Dosluhujúca vláda síce prijala zákon o sezónnej práci, ale limitovala objem zvýhodnenej sezónnej práce nie 1¤200 hodinami, ako žiadali ovocinári, ale stanovila ho na 580 hodín.
To je podľa Vargu málo, 60 percent z nákladov tvoria v ovocinárstve pracovné náklady. Je to suverénne najviac zo všetkých poľnohospodárskych odvetví, viac ako vo vinohradníctve aj v zeleninárstve.
„Vysvetľovali sme to, ale nepochodili sme,“ hovorí Varga a dodáva, že polovičaté riešenie ovocinárstvu nepomôže a Slováci budú opäť utekať za zárobkami do Talianska, Nemecka či Belgicka. Rozdiel v hodinovej mzde robí okolo štyroch eur a láka pracovať v západnej Európe. Aké už tam slovenské ovocie. Žiť sa musí a platiť účty treba.
Zvíťazia sekery alebo vytrvalci?
Za tejto situácie zostávajú ovocinárstvu verní len ľudia, ktorí podobne ako Dušan Szabó vlastne už nevedia z rozpracovaného diela vycúvať. Niekde tvrdo osekávajú svoje ambície a sady, ako napríklad vo Dvoroch nad Žitavou, redukujú, teda pília, rúbu, klčujú. Žeby zasiali pšenicu? Ale ani tam nemajú vyhraté, valí sa sem ukrajinské obilie.
Je to srdcervúce, ale ekonomika, výnosy a príjmy nepustia. Szabó vraví, že šťastie ho doteraz neopustilo, že má verný okruh lokálnych zákazníkov. Chodia k nemu aj záhradkári, ktorí podcenia protimrazovú ochranu, lebo jednoducho sú tak pracovne vyťažení, že nemajú čas venovať sa ovocným stromom.
Čítajte viac Reťazce zverejnili zoznamy zastropovaných cien potravín. Slovenskí potravinári zostali úplne zaskočení
Od mája bude Szabó predávať poukážky na zber ovocia. Vlani stáli marhule kúpené dva mesiace pred zberom dve eurá kilogram. Ovocinárovi tento preddavok pomáha financovať prácu v sadoch a ľudia potom kúpia ovocie lacnejšie. Takto vlani predal jednu šestnástinu úrody.
Szabó dúfa, že získa podporu na obnovu sadov. Po intenzívnom sade čerešní a sliviek plánuje vysadiť tri hektáre broskýň. Je to investícia za 170-tisíc eur, bez dotácie nerealizovateľná. Najbližšie roky ukážu, či oáza ovocia z Duloviec, ale aj iných kútov Slovenska bude výdatnejšia, alebo bude v dôsledku klimatickej zmeny a legislatívy zaostávajúcej za potrebami života vysychať.